Jeremiáš 7:21-23 » Takto hovorí Hospodin Zástupov, Boh Izraelov: Soberte svoje zápalné obeti so svojimi bitnými obeťami a jedzte mäso! Lebo veď som nehovoril s vašimi otcami ani som im neprikázal v deň, v ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, o nijakej zápalnej alebo bitnej obeti. Ale iba toto som im prikázal a povedal som: Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby vám bolo dobre.Predstavme si teraz skutočne úprimného Žida vtedy v Starom zákone. On si uvedomuje, že ako dlho pre neho neexistuje krv, nemá obecenstvo s Bohom. A tak berie zo svojho stáda skutočne dobré, vybrané zviera. Musí to byť naozaj dobré zviera. Nemôže to byť nejaké infikované zviera, lebo kňaz ho musí najskôr prezrieť. Baránok prinášaný ako obeť za hriech musel byť bez vady a musel byť po určitý čas držaný a sledovaný, aby mohol byť obetovaný za hriechy, ako bol vo všetkom skúšaný Ježiš. A tak ten Žid kráča cestou prinášajúc svoju obeť za hriech, privádza svoju obeť za svoje hriechy a predkladá ju svojmu kňazovi so všetkou úprimnosťou. Uvedomuje si, že zhrešil, že konal zle. A berie to zviera a predkladá ho kňazovi. A keď to urobí, kladie svoje ruky na obeť. Čo on robí? Zlučuje sa so svojou obeťou. Viete, čo chcem povedať? Potom je tá krv preliata a ten človek – Žid – môže odísť, cítiť sa ospravedlnený, pretože splnil Jahveho požiadavky. A jediný spôsob, ako môže kresťan dnes obdržať odpustenie svojich hriechov, je ísť na Golgotu so svojou Obeťou, stotožniť sa s Ním a prijať preliatu krv. Na svete neexistuje žiadne vierovyznanie, ktoré by to mohlo urobiť. Na svete neexistuje žiaden vzdelávací systém, ktorý by to mohol urobiť. Neexistuje žiaden vedecký spôsob, ako by bolo možné toto dosiahnuť. Prichádza to iba cez prijatie Jeho preliatej Krvi, Jeho zastupujúcou Obeťou. Tak teda on odchádza. To bolo urobené, splnil Jahveho príkaz, a tak odchádza, cíti sa ospravedlnený, pretože odpovedal na Jahveho požiadavku. Urobil to, čo Jahve prikázal. Potom pociťuje, že vierou vzal Boha za Jeho Slovo. A teraz počúvajte pozorne. On vzal Boha za Slovo. Bol úprimný v tom, čo urobil. Vykonal to úprimne na základe Slova. Nezáleží na tom, kto sa mu posmieval, on to napriek tomu všetko urobil, pretože taká bola Božia požiadavka. Bolo to nádherné, pretože vedel, že bol ospravedlnený. On to tak cítil, pretože vyhovel Jahveho požiadavkám, (ktorý bol tým Slovom), vyhovel požiadavkám Božieho Slova, ktoré mu hovorili, čo má urobiť vo veci svojho ospravedlnenia. Nuž, to bolo nádherné na počiatku. Ale nakoniec sa to stalo rodinnou tradíciou. Som si istý, že viete, čo tým mienim. Žid išiel jednoducho priniesť svoju obeť iba preto, že to tak robila jeho rodina. A tak sa to stalo tradíciou. A keď on prišiel a povedal, „Moment. Myslím, že som zhrešil. Áno, vidím to. To súhlasí. Hm, a tak vezmem baránka a pôjdem do svätyne.“ Vidíte, tam nebola tá bohabojná skľúčenosť z dôvodu hriechu. Bol to púhy rituál, iba nejaká rituálna forma, prinesenie jeho zvieraťa na obetovanie. A on z toho nemal nič, pretože do toho nič nevložil, aj keď bol poslušný Božiemu prikázaniu z Jeho Slova. Neprišiel v tom presnom zmysle slova Jeho Slova. Súc fundamentálny bol poslušný. Ale pokiaľ išlo o úprimnosť, poslušný nebol. Preto to bola iba ceremónia, nasledovanie tradície.
W. M. Branham, Všetky veci, 62-1124E
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 13:1-28; Ester 8; Jeremiáš 7:17-34; Lukáš 16:1-13.