Sú len dve kategórie ľudí o ktorých sa hovorí v Novom Zákone, deti Božie a deti diablove. Vedeli ste to? Chcete si zapísať ku tomu miesto Písma? 1. ep. Jána 3/10, ak chcete miesto Písma. Čítam to rovno tu, vypísal som si to. Dobre. Dobre.
V Efežanom 2/2, sú nazvaní deti neposlušnosti, ako bola Eva, neposlušná Božiemu Slovu. Deti poslušnosti a neposlušnosti nemajú nič spoločného. Ako sa potom Nevesta Kristova môže spolčovať v denominácii, keď to jedno je neposlušné a to druhé poslušné? Ako jedna môže byť Slovom a tá druhá prevráteným, Slovom? Ako môžu ísť spolu v zhode prostitútka a čistá žena? To sa nedá. Oni vôbec nemajú spoločenstvo. Vyjdite z pomedzi nich. To je z diabla; to je znamenie šelmy, smeruje to teraz rovno do toho, všetky denominácie, nestarám sa o to ča to je. Boh neberie denomináciu, ale ľudí pre svoje meno. Denominácia neprijme tieto pravdy, na to je treba individuálna osoba, ktorá môže vidieť Boha a dívať sa na jeho Slovo a veriť mu a nepatriť do žiadnej organizácie, ale žiť pre Boha, nie pre jeho organizáciu alebo intelektuálnu múdrosť nejakého biskupa alebo niečo, čo ich učili. Je to tak.
Deti neposlušnosti a deti poslušnosti nemajú nič spoločné. Jedni sú dňom a svetlom, tí druhí nocou a temnosťou, zlým vekom, týmto zlým vekom temnosti, nočných klubov, tancov a pri tom patria do cirkvi. U ich boha je to v poriadku. Oni nemajú žiadne odsúdenie kvôli tomu; nič ich netrápi. „Mňa to neodsudzuje, keď si strihám vlasy,“ povedala jedna žena. „To netrápi moje svedomie.“ Ona už nemá žiadne svedomie, tak ako ani had nemá bedrá. Je to tak! Samozrejme že nemá. Ona nevie, čo to je svedomie. To bolo tak veľmi vysušené, že ona ani nevie čo to je. Je to tak.