Radujem sa, keď mi hovoria: Poďme do domu Hospodinovho! Naše nohy stoja v tvojich bránach, ó, Jeruzaleme! Jeruzalem, krásne vystavený, jako mesto, ktoré si je príslušne dovedna spojené, kam vystupujú pokolenia, pokolenia Hospodinove na svedoctvo Izraelovi, aby oslavovali meno Hospodinovo. Lebo tam stoja stolice na súd, stolice domu Dávidovho. (Žalm 122:1-5)
Som tak rád, že som v dome Pánovom. Existuje iba jedno lepšie miesto a to je byť s Pánom, či nie? Keď sa všetky ťažkosti, skúšky a problémy života vytratia preč v tom veľkolepom slávnom zajtrajšku. A istotne vyhliadame vpred na ten čas, kedy Ho uvidíme.
A minule sa ma niekto opýtal, povedal, "Či si myslíš, brat Branham, že príchod Pánov je na dosah ruky?"
Povedal som, "Istotne áno."
Povedal, "No, počúvam to už dlhý čas."
"Ale," povedal som, "jedného dňa to budeš počuť naposledy." Rozumiete? Je to tak. Pretože On jedného dňa príde. A kedykoľvek to je, chcem byť len pripravený.
Minule sme sa rozprávali pred nejakými obchodníkmi, ktorí boli právnikmi, a tak ďalej, a jeden povedal, "Čo je tvojím hlavným cieľom v živote?"
Povedal som, "Mám jeden."
Povedal, "Čo to je?"
Povedal som, "Zachraňovať duše pre Krista; to je tá jediná vec, môj najvyšší cieľ, a jediný cieľ, vidieť, ako je oslávený Ježiš Kristus. Žijem pre to."
A som tak šťastný, že mojím svedectvom je, že teraz to bude tridsaťjeden rokov, čo som Mu pokorne slúžil. Ak by som mal žiť milión rokov, mal by som toľko veľa života, chcel by som žiť každú minútu pre Neho. A ak by som vedel, že na konci budem odmietnutý, je to také privilégium, žiť pre Neho. On je tak skutočný a tak dobrý. A nikdy som na žiadnom z mojich chodníkov života nenašiel nič, čo by sa mohlo akýmkoľvek spôsobom porovnávať s obecenstvom, ktoré spolu máme, keď sme sami, On a ja. Neexistuje milšieho obecenstva. Je to ohromnejšie ako láska ku čomukoľvek, ku manželke, deťom alebo čomukoľvek, tá láska Kristova. Je to tak dobré.
W. M. Branham, Obrazy Krista, 59-0525