Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste, aby som chodil v tvojej pravde, sústreď moje srdce na bázeň svojho mena. Oslavovať ťa budem, Pane, môj Bože, celým svojím srdcom a tvoje meno budem ctiť na veky. Lebo tvoja milosť je veľká nado mnou a vytrhol si moju dušu z najhlbšieho pekla. Ó, Bože, pyšní povstali proti mne, a hajno násilníkov hľadá moju dušu, a nepredstavili si teba pred seba. Ale ty, Pane, si silný Boh ľútostivý a milosrdný, zhovievajúci, mnohej milosti a pravdy. Obráť svoju tvár ku mne a zmiluj sa nado mnou! Daj svojmu služobníkovi svoju silu a zachráň syna svojej dievky! Učiň pri mne znamenie na dobré, čo keď uvidia tí, ktorí ma nenávidia, budú sa hanbiť, že ty, Hospodine, si mi pomohol a potešil si ma. (Žalm 86:11-17)
Existujú dve cesty, ktorými človek môže ísť: a to je jeho cesta, alebo Božia cesta; a to je správna cesta, alebo nesprávna cesta. A tvoja cesta je vždy tou nesprávnou cestou; a Božia cesta je správnou cestou. A nemôžeš byť v rovnaký čas na svojej vlastnej ceste, a na Božej ceste, takže sa musíš dostať preč zo svojej vlastnej cesty, aby v tebe Boh mohol mať Jeho cestu. Je to tak. Boh vytvára pripravenú cestu.
Človek si vždy chcel vytvoriť svoju vlastnú cestu. V záhrade Eden Boh učinil človeka, takže on sa nemusel kvôli ničomu posúvať. Boh ho učinil dokonalého, ale človek chcel svoju vlastnú cestu. On sa do toho chcel miešať. Chcel to vyskúmať. A potom, akonáhle upadol, (Prešli sme cez to tento týždeň v štúdiách Písma), on si vytvoril náboženstvo. Nečakal na Boha, aby mu nejaké vytvoril. On si nejaké vytvoril sám, ale zistil, že jeho náboženstvo, jeho prikrytie nefungovalo. To bol vždy človek. On chcel svoju vlastnú cestu. Ale Boh mal cestu. A tak si človek vytvoril figové listy a dal si ich na seba, na seba a na svoju ženu, ale keď prišiel pred tvár Božiu, zistil, že to nefungovalo.
A poviem vám, priatelia, bolo mnoho ľudí a je dnes večer, ktorí prichádzate dole na koniec cesty a zistíte, že to malé plytké náboženstvo, ktoré na sebe držíte, nebude fungovať. Všetko menšie ako znovuzrodenie nebude fungovať. Ježiš povedal, „Ak sa človek nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva.“ Nijakým spôsobom. Nezáleží na tom, či je metodista, baptista, presbyterián, čokoľvek je, nikdy nevojde dovnútra, kým nie je narodený z vody a z Ducha. „Narodený“ znamená, že je „premenený.“ Predtým, ako sa môže narodiť, musí zomrieť. Tak musíte zomrieť samému sebe, byť narodený znovu v Kristu Ježišovi.
W. M. Branham, Božia cesta, ktorá bola pripravená pre nás, 52-0900