A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu; ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia. (Skutky 26:19,20)
Dnes popoludní, v tom moteli, kde som ubytovaný, bola skupina ľudí, ktorí boli opití, ženy, staré matky a mali oblečené šortky a boli tak nemorálne oblečené a pili a fajčili. A ja som si pomyslel, "Bože, prečo by som mal hovoriť ku svojim sestrám tak, ako hovorím, a ja nechcem tie veci hovoriť, ale prečo by som to mal robiť, a pritom, pozri sem na toto?"
A na to tak jemne, nie počuteľný hlas, ale niečo vo vnútri vo mne povedalo, "Ja nechcem, aby Moje deti takto vyzerali." Tu to máte. Rozumiete? Vy ste odlišnými ľuďmi. Keď som Ho videl povedať, keď som Ho počul vo svojom srdci, "Nechcem, aby Moje deti…", to mi urobilo dobre. "Moje deti…" Milujem cirkev. To je to, kvôli čomu Kristus zomrel, cirkev. A ja verím v cirkev. Ale niektoré veci, ktoré sa v cirkvi stále dejú, pričom stále proti tomu kážete a kladiete tam na to Slovo, a potom vidíte, že cirkev v tom stále tápa, to je…
Úprimne povedané, som nazývaný všetkým možným, od archanjela po diabla. Ja som váš brat. Som váš brat. A tie veci o mne mohli povedať. Nedokážem ovplyvniť, čo je povedané. Musím byť úprimný. Chcem povedať ako Pavol, "Nebol som neposlušný tomu nebeskému videniu," ktoré ku mne prišlo ako ku chlapcovi. A odvtedy Pán pracuje a mám dôveru v Boha, vieru v Krista.
W. M. Branham, Obecenstvo, 62-0519