Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?! Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide. Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť. Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich! Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži. (Žalm 144:3-8)
Ako tu povedal Pavel v 2. liste Korinťanom v 3. kapitole. Keď Mojžiš musel zahaľovať svoju tvár s takým druhom slávy, ktorá bola na ňom... Vidíte? Pretože to bola telesná sláva, to bol telesný zákon. A keď Mojžiš... vediac, že ten zákon musí zahynúť. Ale tá sláva bola taká veľká, že oslepovala ľudí, tak museli na jeho tvár dať zásteru. O čo väčšia ona bude? (Duchovne zaslepení ľudia!) Tá sláva mala pominúť, ale táto sláva nepominie. Vidíte? Mojžiš mal telesný zákon, odsúdenie, nie milosť, nie nič, to vás len odsúdilo. Ale toto, o čom hovoríme... To nemalo žiadneho prepáčenia, on vám len hovoril, čo ste. Toto vám ukazuje, ako sa z toho dostať.
A keď je to Slovo odhalené, ó, aká tvár to bude? To bude musieť byť zahalené. To musí byť zahalené. No, všimnite si, tak ten Duch je zahalený v ľudskom chráme. Vidíte? On len hovorí prirodzené slová cez prirodzenú záclonu.
No, Pavel tu teraz hovorí a v tomto - v tomto význame, to Duchovné Slovo, „My sme služobníci, nie litery zákona, ale dostatoční služobníci Ducha,“ že Duch berie tú literu a manifestuje to.
To bol len zákon, vy ste sa na to museli ísť pozrieť, povedzme, „Nescudzoložíš. Nepokradneš. Nebudeš klamať. Nebudeš robiť toto, to ani tamto.“ Vidíte? Museli ste sa na to pozrieť.
Ale toto je Duch, ktorý prichádza na zasľúbené Slovo na tento vek a prináša a manifestuje, nie dve kamenné dosky, ale prítomnosť živého Boha. Nie nejakú tajomnú predstavu, ktorú niekto vymyslel, alebo nejaký Houdiniho trik, ale samotné zasľúbenie Božie zjavené a zamanifestované rovno pred nami. Za akou oponou sa to bude nachádzať?
Vidíte, to bolo také veľké, že tí ľudia povedali, oni povedali, keď videli, ako Jehova zostupoval dole v tomto Ohnivom Stĺpe a začal triasť zemou a to, čo robil, a videli tú horu v ohni a keby sa niekto pokúsil ísť na tú horu, zahynul by... To bolo také veľké, že ešte aj Mojžiš sa bál toho zemetrasenia. Tak ak On vtedy zatriasol len tou horou, teraz zatrasie nebom aj zemou.
Čo s touto chválou? Vidíte? Ak to bolo zastreté tou prirodzenou zásterou, toto je zastreté duchovnou zásterou. Tak nesnažte sa dívať na to prirodzené, preborte sa do Ducha a viďte, kde ste, poznajte, v ktorej hodine žijeme.
W. M. Branham, Odhalenie Boha, 64-0614M