Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby mali úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný. A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila. Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem. A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah. Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie. (Žalm 39:2-7)Viete, keď ste mladí, oni tvrdia, že máte rastové bolesti, keď rastiete. Viete, čo myslím. Znamená to, že sa stávate trocha väčším. Viete, vaše ruky, to vás bude bolieť. A vaše nohy vás budú bolieť, keď rastiete, deti. Mal som to. Stával som sa väčším po celý čas. Ó. Niekedy máme rastové bolesti, keď sa staneme mužmi a ženami, keď sme narodení do Kráľovstva Božieho, Krista. Ale tamtá vec, to bolí; ale Táto vec, to vás skrátka robí radostnými a šťastnými. To sú rastové bolesti. Vychádzate, stávate sa väčším, začínate teraz byť väčším človekom, než ste zvykli byť. Môžete mať nad vecami nadhľad. Nie len mať širšie ramená; to v tejto veci nič neznamená. Ale tu (nižšie) ste širší, nie tu (hore). Tu je to, kde sa máte rozšíriť, stať väčším, vo vnútri, vo vašom srdci. Keď Kristus prichádza do tvojho srdca, potom On prichádza do úst, potom prichádza do očí a prichádza do mysle. Prichádza do úst. On spôsobuje, že hovoríš odlišne. Nerozprávaš tak, ako si zvykol. Kristus sa dostal do tvojich úst. Už si vyrástol v srdci, máš ku Nemu takú lásku, až dokážeš krotiť svoj jazyk. Brat, to je ohromná vec. Potom ďalšia vec, ktorú zistíš, vyrastie To do tvojich očí. Ďalšia vec, ktorú zistíš, prídeš na to, že tie staré žiadostivé veci, na ktoré si sa zvykol dívať; ty obrátiš svoju hlavu. Rastieš. Potom, prvé, čo zistíš, stále odvraciaš svoju hlavu, ale premýšľaš. Rozumiete? Po chvíli To prerastá do tvojej mysle; už na to viac ani nemyslíš. Potom si veľkým chlapcom. Prichádzaš do stavu plného dospelého človeka, ktorý žije pre Pána. Tak potom si v Kristovi, nové stvorenie.
W. M. Branham, Božské uzdravenie, 54-1219M