Hospodine, počuj moju modlitbu; pozoruj ušima moje pokorné prosby! Ohlás sa mi vo svojej vernosti pre svoju spravedlivosť. A nevchádzaj so svojím služobníkom v súd, lebo by nebol pred tebou spravedlivý nikto živý. Preto, že nepriateľ stíha moju dušu, depce môj život na zem, posadil ma do tmy, takže som ako tí, ktorí dávno pomreli, môj duch nyje vo mne, a moje srdce hynie v mojom vnútri. (Žalm 143:1-4)
Znamenia Jeho príchodu by mali teraz uvrhnúť každého Kristovho člena do zúfalstva, ohľadne našich duší, ohľadne nášho - nášho blaha do budúcnosti. Nuž, čo vám to prospeje, hoci získame aj celý svet? Kvôli čomu, kvôli čomu žijeme? Kvôli čomu pracujeme? Kvôli čomu jeme? Kvôli čomu zápasíme? Aby sme žili. Kvôli čomu žijeme? Aby sme zomreli. A vy ste nie schopní žiť, až kým nie ste schopní zomrieť. To je pravda.
A my vidíme toľko zázračných uzdravení, že by nás to malo priviesť do zúfalstva.
Dívam sa teraz na pani Peckinpaughovú? Je toto pani Peckinpaughová? Si to ty, tá, ktorá tu bola s tým chlapcom, je to tak, alebo nie? Aha, tu je tá žena, o ktorej som hovoril, ona sedí rovno tu. Len tak som sa pozrel a uvidel som ju.
Nuž ak Boh môže urobiť toto pre toho malého chlapca, to vás má uvrhnúť do zúfalstva.
Nejaký muž z New Alabany, on tu možno dnes večer je. On je priateľom môjho brata Robersona. Mal tu malého chlapca. Myslím, že jeho žena mala raz rakovinu a bola uzdravená. A teraz, tento malý chlapec mal tak hroznú astmu, až bol z toho nanič. Chlapík, on sám mal takmer v hrdle rakovinu. Vidíte? A potom priviedol toho malého chlapca, (ó, vidím tam vzadu pozdvihnutú jeho ruku) modlili sme sa za neho dnes ráno. Vidíte? Zúfalstvo!
Keď tá žena zomierala na rakovinu, on vedel, že Boh ju môže uzdraviť. A keď Boh mohol uzdraviť tú ženu, Boh môže uzdraviť toho chlapca. To ho uvrhlo do stavu zúfalstva. Vidíte? Vy musíte prísť; a keď ste zúfalý, vtedy vás Boh vypočuje. Ale ak ste len lenivý, nestaráte sa, či to On urobí alebo nie, nuž, to je potom rozdiel. Vy hovoríte, že sa modlíte, ale ku tomu je potrebné zúfalstvo.
Verím, že dôvod, prečo sa nedostávame do zúfalstva, je nedostatok lásky, lásky Božej. Myslím, že láska Božia spôsobuje zúfalstvo. Ak je vo vás Boh, ten Znak vo vnútri vás, a vy vidíte, aký pokročilý je čas, a vidíte ľudí, ako sa brodia v hriechu, to vás uvrhne do zúfalstva. Verím tomu.
W. M. Branham, Zúfalstvo, 63-0901E