Keď niekto prijme Krista, ako svojho Spasiteľa, všetko vyzerá pekne. Ale prv, ako tento človek môže vojsť do krstu Duchom Svätým, táto osoba, musí prejsť procesom posvätenia. Musí prejsť vo svojom živote časom skúšok. Všetci z vás ste cez to prechádzali. On prechádzal týmto časom skúšok. "Každý syn, ktorý prichádza ku Bohu je najprv švihaný, naprávaný, káraný. A ak neprijímame káranie, potom to ukazuje, že nie sme deti Božie, sme cudzoložňatá a nie deti Božie. Tak hovorí Biblia. Ale ak dokážeme znášať káranie, "vediac, že všetky veci spolu pôsobia na dobré tým, ktorí milujú Boha", potom sme synovia a dcéry Božie, potom nás On pečatí Duchom Svätým, až do dňa nášho vykúpenia. Vidíte, to je káznenie, namáhanie, to cez čo prechádzame. A Izrael, ako historický predobraz, musel znášať toto káznenie.
No, keď oni boli dole v Egypte a Boh poslal Mojžiša a on vystrel palicu a zjavili sa na zemi blchy a vši, on vystrel palicu oproti slnku a ono zapadlo, vystrel ju nad vodami, a premenili sa na krv, no Izrael bol tam v Kanaáne ... tam v Góšen, a prežíval nádherné chvíle. Slnko nezapadalo, pliagy na nich neudierali. No, oni proste prežívali nádherné chvíle.
Práve tak ako vy, keď ste zostali spasení. Všetko, vtáci spievali inak, a každý bol milý. A, och, joj, aké bolo všetko úžasné, keď ste zostali spasení! Potom nastal nepríjemný čas, káznenie, čas posväcovania, oddeľovanie sa od vecí toho sveta. "Skladáte bremeno, ktoré vás tak ľahko obkľučuje." Vy mužovia ste museli prestať fajčiť, prestať piť, prestať chodiť na plaváreň, prestať so svojimi celonočnými večierkami pri kartách. Museli ste sa oddeliť od všetkých týchto vecí, skrze vieru v krv Ježiša Krista - posvätiť sa. Vy ženy ste si museli nechať rásť vlasy, predĺžiť si šaty a správať sa inak, než ako ste sa správali. Čas posvätenia. Mnohokrát sa oni búria a idú naspäť. No, to nie je dieťa Božie, vidíte. Dieťa Božie sa díva rovno na Golgotu a vie, že to je na jeho dobro.
Tak potom, v tomto čase nastalo v Izraelovi veľké odpadnutie. Keď nastal tento čas, potom ľudia začali odpadávať, z jednej strany na druhú. Potom oni začali hovoriť: "Prajeme si aby sme boli tam dole v Egypte. Naša duša si zošklivila tento ničomný chlieb," (inými slovami, keby som to teraz zobral historicky) to bolo to, čo oni hovorili.
Teraz v modernom čase, by to bolo: "Och, každú stredu večer, modlitebné zhromaždenie. Každú nedeľu ráno, znovu do zhromaždenia. Čo počúvame? To isté - kazateľ sa postaví a káže, piesne; ideme domov." Vidíte, potom to robíte len z povinnosti. Neprinášate Bohu chválu. Kto prináša Bohu chválu, ten Ho tam ide chváliť, vypovedať sa pred Bohom, chváliť Boha za Jeho dobrotu. Zapája do toho každé slovo.
Tak ako milostný vzťah. Ak ste chodili s dievčaťom, pretože ste vedeli, že je to povinnosť, alebo vy ste chodili s chlapcom, keď ste boli mladé ("Mama chce aby som chodila s týmto chlapcom, ale ja ho nemôžem ani zniesť.") , nemáš z neho nič, keď ťa prichádza navštíviť. Alebo, ak je to tak isto ohľadne dievčaťa ku chlapcovi, alebo chlapca ku dievčaťu. Ideš s ňou a ona ťa nudí; Mama chce aby si s ňou chodil, pretože ona je také dievčaťa, aké sa mame páči. Vidíte, to vás nudí, to nie je láska. Ale vy sa nestaráte, nechcete sa isť upraviť, nechcete ísť za ňou. A to je ... No, to je strašné. A keď vás on prichádza navštíviť, ó, prajete si len, aby už čím skôr išiel domov.
To je to isté keď hovoríte: "Prečo tak dlho káže? Čo všetko toto a tak ďalej?" Vidíte, nie ste zamilovaní.
Ale keď sa skutočne držíte každého slova, ako vás Duch varoval dnes ráno, vidíte ... "Držte sa každého slova," to môže byť to, o čom vám On hovoril - držať sa! To je večný život, každé Slovo Božie. To je radosť chodiť do zhromaždenia, za každých okolností. Či je horúco, zima, ľahostajne, či ľudia bedákajú, vzdychajú, čokoľvek robia, stále je to radosť počuť Slovo Pánovo. Potom ste zamilovaný do Krista, vidíte, radi chodíte do zhromaždenia.
"No, drahá, znovu je tu nedeľa ráno. Hádam musíme umyť deti a ísť tam. Ó, to je nuda." Vidíte, nie ste zamilovaní.
Ale ak ste skutočne zamilovaní, sotva sa môžete dočkať do nedeli rána, vy tam proste musíte s nimi byť. A my ... a ľudia Boží, oni vás nenudia. Prečo, oni sú bratia a sestry. Ako som zvykol hovoriť, stávate sa takí hustí, ako melasa za chladného rána. Ona sa nerozteká, ona proste drží spolu, viete, lepí sa. No, to je hrubé vyjadrenie, ale to vám dáva vedieť čo chcem povedať, viete. Držíte sa spolu. A čím je chladnejšie, tým pevnejšie sa držia. A tak to má byť s nami. Čím chladnejšie ...
Keď zemskí priatelia opustia, naďalej ešte viacej sa Ho drž.
A to, že milujeme jeden druhého, to nie je preto, že sme niekým, ale to je Kristus v každom jednom, ktorého milujeme, viete. To je Boh, ktorý je v nás, ktorého milujeme. Radi sa teraz schádzame spolu. Zvykli sme spievať starú pieseň.
Požehnané zväzky, ktoré viažu Naše srdcia v kresťanskej láske; Obecenstvo príbuzných myslí, To je ako tam hore.
Vidíte, obecenstvo príbuzných myslí je ako tam to hore.
Pred trónom nášho Otca, Vylievame svoje vrelé modlitby; Naše obavy, naše nádeje, naše ciele sú jedno, Naše útechy a naše starosti.
Vidíte? Tak veru! Keď niekto prežil požehnanie, všetci sa z toho radujeme. Keď je niekto smutný, smútime s ním. Všetci chceme byť spolu. No, takto to s nami má byť.