Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Machlat čiže Tambura. Vyučujúci žalm Dávidov. Blázon hovorí vo svojom srdci: Neni Boha. Zkazení sú a páchajú ohavnú neprávosť. Neni toho, kto by robil dobré. Bôh pozorujúc hľadel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto rozumný medzi nimi, hľadajúci Boha. Všetci dovedna sa obrátili zpät; zkazení sú; neni toho, kto by robil dobré, neni ani jedného. Či toho nevedia činitelia neprávosti, ktorí zjedajú môj ľud, ako jedia chlieb, a na Boha nevolajú? Tam sa raz budú náramne desiť, kde nie je sa čoho desiť, pretože Bôh rozmece kosti tých, ktorí ťa obľahli táborom. Zahanbíš ich, lebo ich Bôh zavrhol. Bárs by bolo dané spasenie Izraelovi so Siona! Keď navráti Bôh zajatých svojho ľudu, plesať bude Jakob, bude sa radovať Izrael. (Žalm 53:1-7)Videli sme Slávu Božiu, ako ju videl Abrahám. Videli sme Slávu Božiu, akú ju videl Mojžiš, ten istý Ohnivý Stĺp, tá istá moc Božia, ten istý Kristus zjavujúci Seba samého, ukazujúc samého Seba, dodržujúc Svoje Slovo v týchto posledných dňoch. Ako môžeme potom prísť a zaobchádzať s tým tak naľahko? Ako môžeme chodiť okolo a držať svoje vyznania a denominácie a nebrať Božie Slovo? Čo to bude pre nás znamenať v tomto dni? Ako to s nami bude, keď sme uvideli Slávu Božiu? Niektorí sa postavia niekde na kraj a budú si z toho robiť žarty, niektorí sa budú z toho vysmievať, niektorí to nazvú fanatizmom, iní to nazvú mentálnou telepatiou, ďalší to nazvú Belzebúbom, niektorí to nazvú jedným alebo druhým. Ako hovorí staré porekadlo, “Blázni budú chodiť v okovaných topankách, kde sa Anjeli boja chodiť po špičkách.” Tak veru. “Blázon hovorí vo svojom srdci, 'Nieto Boha.'” Keď človek vidí prejavujúceho sa Boha, tak dokonale cez Svoje Vlastné Slovo (nie cez vyznania, ale cez Jeho Slovo), a ide rovno cez to a robí si z toho žarty, on je blázon. Pretože Boh je Slovo a Boh Sa im urobil jasným, a taký človek je potom blázon, hovorí Biblia. Čo to bude pre neho znamenať, keď sa bude musieť na tom mieste postaviť? To bude v ten deň pre toho človeka strašné, pre toho bezbožného. Avšak hriešnici činiaci pokánie nemajú žiaden strach. Ó, nie. Hriešnik, ktorý bude činiť pokánie, on vie, že existuje krvavá Obeť, ktorá čaká a stojí miesto neho. To je to, čo mi dáva útechu. Videl som Slávu Božiu. Pocítil som Jeho moc. Poznám dotyk Jeho ruky. Poznám dotyk Jeho trestu. Ja viem, že On je Boh. A viem, že som nehodný, ale existuje Niekto, ktorý stojí namiesto mňa. Amen. Je tam Niekto, kto stojí a hovorí, “Otče, polož všetku jeho neprávosť na Mňa, pretože on sa postavil za Mňa dole na zemi.” Haleluja. Potom som prišiel k Božiemu trónu, odvážne, majúc milosť vo svojom srdci, vediac, že to nie je skrze dobré skutky, ale je to Jeho milosť, ktorá ma zachránila. Nie to, čo ja môžem urobiť, ku čomu sa môžem pripojiť, čo môžem povedať, ale to je Jeho milosť, ktorá ma zachránila. Niet divu, že básnik, ktorý to uchytil, zvolal,
Udivujúca milosť, ako sladko znie, milosť, ktorá spasila takého úbožiaka, ako som ja. Raz som bol stratený, ale teraz som nájdený, bol som slepý, ale teraz vidím.
W. M. Branham, V Jeho Prítomnosti, 62-0909E