Môj Bože, moja duša smúti vo mne; preto sa rozpomínam na teba zo zeme Jordána, zo zeme výšin Hermona a od vrchu Mic'ára [Mic'ár = Malý]. Priepasť priepasti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, plných riavy. Všetok tvoj príboj a všetky tvoje vlny sa valia prezo mňa. Avšak vodne prikáže Hospodin svojej milosti, a v noci bude jeho pieseň u mňa, a modlitba sa bude vznášať k silnému Bohu môjho života. Poviem silnému Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa? Je to, jako čo by mi lámal kosti, keď sa mi rúhajú moji protivníci, keď mi hovoria deň ako deň: Kde je tvoj Bôh? Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha. (Žalm 42:7-12)Boh pracuje vo Svojom vesmíre. Ak človek, hocijaká osoba, by sa mohla pozrieť do tváre veľkej nádhernej ľalie Kala a mohla by povedať, že nie je Boh, ten človek je mentálne narušený. To je pravda. Každý, kto by sa mohol pozrieť do tváre veľkej krásnej ruže a hovorí, že nie je Boh, tam je niečo zlé s mysľou tej osoby, ktorá by to povedala. Hovorím to úctivo, lenže hovorím to preto, lebo je to pravda. A Boh vo Svojej kráse, videl si Ho niekedy v západe slnka, videl si Ho vo východe slnka? Aké prenádherné to je, vidieť Ho v západe slnka. Hovoril som tu pred nejakým časom. Bol som hore na horách. A bol som na poľovačke a stúpal som hore, pretože v tú jeseň boli losy vysoko. A tak, bol som tam hore na poľovačke, asi pred dvoma dňami, s koňom a s batožinou a kempoval som. V ten deň prišla búrka a schoval som sa za strom a stál som tam za stromom a vietor fučal a kvílil. A keď búrka prešla, no potom, samozrejme, ten studený vietor spôsobil, že všetko zelené zamrzlo. Slnko začalo svietiť pomedzi skaly tu v západnom horizonte a vykúkalo takto pomedzi vrchy, slnečné tiene padali cez dolinu a vyšla dúha. Ó. Viete, Dávid povedal, „Keď hlbina volá po hlbine.“ Ak hlbina volá, tam musí byť hlbina, ktorá na to reaguje. Ak je dnes večer v tvojom srdci túžba, aby si mal viac Boha, potom existuje pre teba možnosť obdržať viac z Boha. Ak je dnes večer v tvojom srdci túžba po uzdravení skrze Boha, niekde existuje otvorená fontána, inak by si nikdy nemal tú túžbu. Skôr, ako môže byť stvorenie, musí byť Stvoriteľ, aby stvoril stvorenie. Je to pravda? Ak si vyhladnutý po Bohu, aby si bol uzdravený, je niekde Stvoriteľ, ktorý stvoril tú túžbu v tvojom srdci. To je pravda. A ako dlho veríš, že je Boh, ktorý ťa uzdraví, niekde je Boh, ktorý ťa uzdraví. To je pravda. David povedal, „Ako zvuk Tvojho hustého dažďa.“ Vidíte? Hlbina volá po hlbine.
W. M. Branham, Ukáž nám Otca, 54-0811