Žalm 23:1-6 » Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách. Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravedlivosti pre svoje meno. Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú. Pripravuješ predo mnou stôl pred mojimi protivníkmi; olejom mažeš bohate moju hlavu; môj pohár preteká. Áno, len dobré a milosť ma budú sledovať po všetky dni môjho života, a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy.Nechcem žiť v tom starom lazarete tela, v ktorom žijem. Ono sa nakazí každou nemocou, s ktorou sa stretne. Chcel by som také, ktoré nie je urobené rukami, ale to, ktoré je podľa Boha, ktoré nie je krížencom, ako je toto. Chcem také, ktoré je urobené Božími rukami, od ktorého utekajú nemoci, bolesti a smrť. Nuž, kedykoľvek ma On predvolá, som pripravený milosťou Božou, vo viere, že keď sa ten pozemský príbytok rozpadne, máme už iný, ktorý na nás očakáva, do ktorého vojdeme, a v ktorom už nemôžeme nikdy viac zomrieť. Prečo by som mal chcieť žiť v tom pozemskom? Ja by som nechcel. My ho opúšťame a ja mám z toho radosť. To staré telo, pasca na baktérie, v ktorom bývame, nič viac ako smrteľná pasca - v ňom sú plač, bolesť a staroba. A, priatelia, kto by si prial zostať v takom tele, ako je toto? Som rád, že prichádza to iné. Máme telo, ktoré bolo pre nás pripravené v Sláve. A vo chvíli, keď život opustí tú starú škrupinu tu, ten večný Duch Boží, ktorý v nás prebýva, nás vezme na cestu do toho príbytku tam, a tam sa žije večne. Prečo by sme chceli niečo takéto ako toto? Priatelia, je to tak. Som tak rád, že existuje Boh, ktorý učinil všetky tieto veci zrozumiteľné. My pozeráme tu, vidíme, že oni sú rovnako jednoduchým tieňom, my sme tieňom. Pozerám sa tu na pódium a vidím ľudí, ktorí sa pohybujú, pozerám na ulicu a vidím mužov a ženy, ktorí sa pohybujú. Oni dostali život, avšak to ešte nemôže byť ten skutočný život, pretože v ňom je smrť. A Dávid povedal, „Aj keby som išiel dolinou tône smrti...“ Nuž, je treba určité množstvo svetla, aby vznikol tieň. Musí byť určité množstvo svetla. Pokiaľ je úplná tma, nemôže vzniknúť tieň. Rozumiete? Musí byť toľko svetla v tme, aby vznikol tieň. Teda, teraz záleží na tom, na ktorú z tých strán sa nakláňaš. Ak vidím prechádzať sa dobre vyzerajúceho muža, počas niekoľkých rokov vidím, že jeho vlasy šedivejú a vypadávajú, jeho ramená sa hrbia. Pekná, mladá dievčina so svätou, bohabojnou tvárou stojí a velebí Boha, a keď sa za pár rokov vraciam, nachádzam ju s prihrbenými ramenami nosiac dve alebo tri deti. Priatelia, to dokazuje, že v tom tele je smrť. Nezáleží na tom, aké je dobré a ako pekne vyzerá, napriek tomu je v ňom smrť. Nuž, sledujte, na ktorú stranu sa ten duch vo vnútri vás nakláňa. Pokiaľ vždy reprezentuje Svetlo, hovorí o Svetle, rozpráva o Svetle, potom bude chodiť vo Svetle. Ale pokiaľ sa stále nachádza na opačnej strane, vo svete, vo veciach tohoto sveta, ovplyvnený týmto svetom, nezostáva nič iného, než, že keď zomrie, premení sa na tmu, na vonkajšiu tmu. A tak vidíte, čím sme. Musíme pamätať, že to, čím sme, sme iba skrze milosť Božiu, a nikto z nás sa tým nemôže chváliť. Môžeme sa iba v úcte a pokore skloniť pred Bohom a vzdať Mu slávu za Jeho dobrotu.
W. M. Branham, Vplyv, 63-0803E
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 10; Žalm 23; Jeremiáš 49:1-22; Skutky apoštolov 10:29-48.