Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali. A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily. A keď sa prebudil strážny žalára a videl dvere žalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, že väzni ušli. Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu! A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený? A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. (Skutky 16:25-31)
No, ak Jób konal na základe tej istej veci, ktorú mu Boh povedal, že má robiť, tá jediná vec bola toto: byť spravodlivý, bolo to obetovanie zápalnej obete; to bolo spravodlivé. A On zachránil Jóba a jeho dom, potom, čo je pred Bohom spravodlivé? „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
A tak, verím za svoj dom a vy veríte za svoj dom, skrze to, že tomu veríme, dôverujeme Bohu, Boh počíta našu vlastnú vieru, ako urobil Abrahámovi, alebo Jóbovi, alebo komukoľvek z nich, za spravodlivosť. Vidíte? A tak je nám to pridelené za spravodlivosť a to je spôsob, ako budeš spasený ty aj tvoj dom.
Ó, myslím, že to je nádherná vec. Tak potom, nie len to, ale staviam sa za každého brata, všetkých mojich bratov. Moju sestru. Nestaviam sa len za to, ale staviam sa za každú osobu, ktorá je v mojom zbore; staviam sa za vás všetkých. Chcem, aby ste sa stavali za mňa pre spravodlivosť viery. Nemusíme robiť zápalné obete; Kristus je našou Obeťou. Ale musíme mať vieru v tú obeť, ktorú Kristus vykonal, že nám učinil tento druh zasľúbenia, že „Čokoľvek budete prosiť Otca v Mojom Mene, učiním to. Keď sa modlíte, verte, že dostanete to, za čo ste prosili, a budete to mať.“
No, ak sa modlím, aby Boh spasil tieto dospievajúce deti, a verím z celého svojho srdca, On to urobí, vidíte, to je ten istý spôsob, ako stál Jób. Poviete, „Ó, pozri na toto dieťa, čo ono robí.“ Nestarám sa o to, čo on robí, alebo čo robí ona. Stále mám to dieťa umiestnené v ruke Všemohúceho Boha a môj – ja a môj dom budeme spasení. Rozumiete? Pretože ja... Hoci môžem odísť pred nimi, ale nejakým spôsobom, pred tým, ako odtiaľto odídu, Boh ich niekde na tej ceste určite obráti. Verím tomu... Jedným spôsobom, alebo druhým. On to pre nich urobí tak mizerným, až to budú musieť urobiť. Rozumiete? A to je spôsob, ako verím, že to je, „Budeš spasený ty aj tvoj dom.“
Videl som mnohých, ktorí... Sledoval som tých, ktorí prišli do mojich zhromaždení. Mnohokrát, prišiel hore starý mládenec, ktorý bol po celý svoj život chuligán. Padol na svoje kolená a začal plakať a postavil sa, povedal, „No, mal som drahú matku, bola stará. Ó, ak je dnes večer v nebi, viem, že pozerá dole a je šťastná, že ma vidí pri tomto oltári.“
Vidíte? Ide o to, že tá matka sa modlila a verila. Vidíte, odišla dávno pred tým, ale tu sú tie modlitby. Pretože spravodliví... Vidíte, budeš spasený ty aj tvoj dom. Boh vie, ako pracovať. On vie, ako to urobiť. On vie, ako urobiť všetko správne.
Ako som jedného dňa hovoril, keď sme narodení z Ducha Božieho, Boh nie je slabý na jednom mieste a silný na inom. Ak máte v sebe malý tieň Boha, len najmenšiu smietku Boha, potom máte všetku moc. Máte v sebe dosť moci, aby ste stvorili svet a išli a žili na ňom. Ale samozrejme, tá moc je ovládaná vašou vierou. Ak by to tak nebolo, mali by sme tam všetci z nás svet a žili na ňom. Ale ak ste synom Božím, alebo dcérou Božou, máte v sebe moc Božiu. Rozumiete? A tak potom... Ten zákon drží tú vieru na určitej veci.
W. M. Branham, Ty a tvoj dom, 61-0808