Tento ľudský človek bol cicavec. On bol zviera, ale On položil tohoto Ducha Božieho, život do neho a urobil ho na základe, že on mohol urobiť voľbu. A potom, keď tento človek ... My si teraz myslíme, že sme niečo. Pamätajte len, čo sme? Hruda špiny. To je všetko. A pretože: "Prach si a na prach sa obrátiš."
Tak keď vidíte tohoto človeka kráčať dole ulicou, myslí si, že je niečo, viete; a má trochu vzdelania, a niečo, pamätajte, to je hruda prachu z Indiány. To je všetko. A tá žena, ktorá je celá oblečená v šortkách a fajčí cigarety a správa sa tak na ulici, točí sa, ako by jej patrila celá krajina, to je hruda prachu z Indiány, a tak sa to naspäť na to obráti. Tak nemáte sa čím chváliť, vidíte. No, je to tak. To je to čo ste. Ale, tá duša, ktorá je vo vnútri, tá duša je to, na čom Boh pracuje.
Ak On len môže dostať tú povahu, toho ducha, aby s Ním súhlasil, potom tá povaha zomiera. Tá povaha a tá láska po tom svete zomiera a veci toho sveta sú mŕtve; pretože ak milujete svet, alebo veci toho sveta, láska Božia nie je vo vás.
A človek musí byť znovu narodený, tak táto povaha musí zomrieť, a povaha Božia prichádza a žije vo vás. A Boh je to jediné, čo nikdy nezačalo ani nikdy nemôže skončiť.
Tak, preto On má spoločenstvo, vidíte, a zobral tohoto človeka, zemského, a tohoto večného Ducha a dal to dokopy. Pretože, Boh znovu odzrkadlil Seba Samého, v tom sa On stal človekom, keď sa stal Kristom Ježišom, a On bol Boh. Boh bol v Kristovi. Žil v Ñom, mieriac svet so Sebou, a cez toho dokonalého človeka, každý jeden z nás nedokonalý, ktorý verí v Boha a prijal to, sa stáva Jeho dokonalosťou.
On nenechal, aby Jeho telo videlo skazenie, ani nezanechal Jeho dušu v pekle, ale Ho vzkriesil na tretí deň a On žije naveky. A my budeme mať telo, ako Jeho vlastné oslávené telo. Preto sme pokrstení do Jeho mena, aby sme mohli prísť v Jeho mene, v Jeho smrti, v Jeho vzkriesení ... Že my znovu povstávame, svedčíme svetu, že máme nový život, že ten starý človek je mŕtvy. Pochovali sme tú prvú povahu.
Tá prvá povaha je preč, a teraz sme Jeho povahou. On žije v nás, a my nerobíme svoju vlastnú vôľu, robíme Jeho vôľu. Nemyslíme svoje vlastné myšlienky - myseľ - myseľ to je to, čo myslíme. Myseľ, ktorá bola v Kristovi Ježišovi je v každom veriacom. Tam je tá duša, a to je to, o čom hovoríme. No, to je tá časť, ktorú teraz mám na mysli, to čo je v nás, duša.
No, toto: "Duše teraz v žalári" ... "Duše, ktoré sú teraz v žalári." No, duša človeka nie je telo človeka, to je duša. Vidíte? A duša je niečo, to je povaha ducha. A potom, keď povaha človeka ... Keď on povedal: "My sme mŕtvi," Písmo nám to jasne hovorí, že my sme mŕtvi a naše životy sú skryté v Bohu skrze Krista; zapečatené tam Duchom Svätým.
No, to nezomrelo vaše telo; to nezomrel váš duch. To zomrela povaha vášho ducha. Vidíte. Povaha, ktorou je duša. Povahou vašej duši je Boh, ak ste znovuzrodení. Ak nie je, je zo sveta.