K tebe, Hospodine, sa utiekam. Nech sa nemusím hanbiť na veky! Vytrhni ma vo svojej spravedlivosti a vysloboď ma! Nakloň svoje ucho ku mne a zachráň ma! Buď mi skalou obydlia, kam by som vždycky vošiel. Rozkázal si zachrániť ma, lebo mojou skalou a mojou pevnosťou si ty. Môj Bože, vysloboď ma z ruky bezbožníka, z hrsti prevrátenca a zlostníka! (Žalm 71:1-4)Obyčajne vás Boh nechá prísť na koniec cesty, na tú poslednú míľu cesty, potom On vstupuje. Ak ste semenom Abraháma, verte Bohu a držte Jeho zasľúbenie ohľadne uzdravenia, ohľadne spasenia, ohľadne krstu Duchom Svätým, čokoľvek to je, čímkoľvek ten nepriateľ je; Boh vás niekedy nechá, aby ste prišli rovno na koniec cesty. A to vyzerá horšie, než ako to kedy vyzeralo. Lekár povie, „Nie je žiadna šanca.“ Ale vy ste semenom Abraháma, so zasľúbením, že zaujmete do vlastníctva bránu každého nepriateľa. Józua nerozmýšľal, aký je Jordán široký alebo ako bol zakalený, povedal, „Zhromaždite sa spolu a posväťte sa a vezmite archu Božiu a choďte vpred.“ A on zaujal do vlastníctva bránu nepriateľa. Prečo? Pretože on vzal ľudí zasľúbenia do zasľúbenej zeme skrze zasľúbenie Božie a oni boli deťmi Abraháma. To spôsobuje, že baptista cíti, že by zakričal. Abrahámovo semeno zaujme do vlastníctva bránu nepriateľa. Áno, prešiel cez Jordán. My tiež raz musíme prísť ku Jordánu. Všetci títo veľkí bojovníci museli zomrieť, pretože oni boli zrodení v hriechu, zrodení skrze sexuálnu túžbu, utvorení v neprávosti, prišli na svet hovoriac lži. Ale tým, že boli tým zasľúbením, tým, že boli semenom Abraháma skrze zasľúbenie, ktoré Boh dal Abrahámovi, oni si podmanili kráľovstvá a vykonali spravodlivosť a zatvorili ústa levom a unikli ostriu meča, zatlačili vody naspäť a vzkriesili mŕtvych, pretože boli semenom Abraháma skrze zasľúbenie samotného Boha, že On to pre nich urobí. Potom nakoniec, jedného dňa prišlo to Kráľovské semeno, nie narodené z muža, ale počaté v lone panny skrze Samotného Boha, bez sexuálnej túžby, narodený zo Svätého Ducha. Keď tú pannu zatienil Duch Svätý, ona tam počala pravé Semeno Abraháma, s tou vierou, ktorú mal Abrahám v Boha. Boh dal zasľúbenie o tomto Semene narodenom z panenského narodenia, potom On mal moc nad všetkými bránami nepriateľa. Keď bol na zemi, On mal tie brány choroby vo Svojej vlastnej moci. On prehovoril ku chorým a tie brány sa otvorili a oni vyšli slobodní, On mal kľúče od brány malomocenstva, zmrzačenia, utrpenia, pokušenia. Bili Ho po tvári a robili toto všetko, tak, že Mu trhali bradu a pľuli na Neho a snažili sa Ho dostať do toho, aby urobil niečo zlé. On povedal, „Mohol by som prehovoriť ku Svojmu Otcovi a zaraz by mi poslal dvanásť legiónov anjelov.“ On to mohol urobiť. Ale On mal tú moc. Prečo? On musel okúsiť smrť. Všetci títo ostatní bojovníci víťazili, a tak ďalej, ale On musel poraziť toho, ktorý nemohol byť porazený týmito mužmi. A keď ho zabili na Golgote, Jeho duša zostúpila do pekla a On tam dolu otočil kľúčmi pekla a odomkol to miesto a prevzal ho. On zaujal do vlastníctva brány pekla. V to veľkonočné ráno, On zaujal do vlastníctva brány hrobu.
W. M. Branham, Tvoje Semeno zaujme do vlastníctva bránu Svojho nepriateľa, 59-1121