Pokor sa
Viete, ľudia chcú moc a oni skutočne nevedia, čo moc je, rozumiete, oni skutočne nevedia, čo s tým ide. Cesta hore je vždy dolu. Ak chcete moc, pozrite, akými sa môžete stať pokornými, len choďte preč od všetkého svojho svetského zmýšľania a pokorte sa pred Bohom. Potom budete mať viac moci, ako ten človek, ktorý behá hore dolu po celej budove a robí mnoho hluku, vidíte, pretože vy ste boli schopní premôcť samého seba a odovzdať sa Kristovi. Vidíte? Aby ste sa pred Ním pokorili. To je skutočne moc.
Ukážte mi cirkev, ktorá je pokorná, skutočne pokorná, nie arogantná. Ale cirkev, ktorá je taká milá, pokorná cirkev, potom vám ukážem cirkev, ktorá má v sebe priazeň a Moc Božiu. To je pravda, to je to, čo je potrebné. Pokora, pokoriť sa pred Bohom a nechať len Boha, aby cez nás pôsobil. Nemusíte robiť množstvo hluku.
1[Brat Neville uvádza brata Branhama. - pozn. prekl.] Toto je šok, verím, že by som potom mohol oznámiť: „Sú určité dary, lebo toto by ma nenapadlo.“ [Brat Branham a zhromaždenie sa smejú. - pozn.prekl.]
2Istotne sa radujem zakaždým, ako tu môžem byť. Naša púť sa teraz približuje ku koncu, my, ktorí s vami zostávame, pretože budeme mať zakrátko zhromaždenie v Chicagu a ja musím veľmi skoro zaviezť rodinu do Arizony, a oni ešte vôbec nemali svoje letné prázdniny, dovolenku, a tak ich chcem vziať niekam, na nejakú malú cestu na pár dní. A potom budem pravdepodobne preč jednu z nedieľ a potom nasledujúci týždeň začínam v Chicagu. A potom sa musím vrátiť rovno späť v pondelok a vziať ich do Arizony.
3Veľmi nerád beriem túto nedeľu ráno, ten čas, keď je každý svieži, v nedeľu večer ste vždy unavení a vyčerpaní, v nedeľu večer a ak mám potom ja dať večerné služby v nedeľu nášmu pastorovi, to je dosť zlé. Ale nerád to robím a pritom v nedeľu večer, keď mám v nedeľu večer službu, potom držím ľudí tak dlho. Mnohí z nich prichádzajú zdola z juhu a zo severu a niekedy musia, ó, cestovať deň i noc, aby sa sem dostali len na jedno zhromaždenie a potom ísť späť. A to je ten dôvod, prečo sa to snažím robiť v nedeľu ráno, keď prichádzam, aby som im dal príležitosť vrátiť sa späť.
4Verní, lojálni pútnici, ó, ako si ich cením, cestujú autom, v daždi a keď je sneh s dažďom, a všetko možné, aby sa sem dostali cez celú krajinu, stovky míľ, len na jedno malé zhromaždenie. Tak to mi robí, že sa cítim Bohu vďačný za týchto ľudí za ich veľkú... Za ich veľkú oporu v tom, čo sa snažím ľuďom povedať, že je Pravda.
5Tak verím, že toto je Pravda, ja... Celým svojím srdcom. Ak by bolo niečo iné, o čom by som zmýšľal, že je lepšie, istotne by som najprv išiel... Nebudem sa nikoho pýtať, kam mám ísť, ak nejdem najprv, aby som zistil, či je to správne alebo nesprávne. Nežiadal by som žiadnu osobu, aby urobila nejaký krok k Bohu, ktorý som ja už neurobil a o ktorom viem, že je pravda. Najprv to musí byť Slovo Pánovo, potom ja musím vykročiť, a vidieť, či je to správne, a potom ak je to správne, potom môžem povedať, „Poďte tadeto,“ vidíte, to je robiť cestu.
6A tak myslím, že každý kazateľ by to mal robiť. Mal by ísť prv sám, on má byť vodcom, vodcom ľudí, nie hovoriť niečo, na čo by nepoložil sám svoje ruky. Mali by sme tam ísť, vodcovia ľudí.
7Dnes ráno som mal veľmi zvláštne, podivné prežitie tu za kazateľňou a bolo to asi pri tej poslednej časti posolstva, nemienil som to povedať takým spôsobom. Rozumiete? Ale hádam je to už povedané a nie je nič, čo by som mohol ohľadne toho urobiť. Ale potom som išiel domov a niečo som o tom študoval.
8A dnes sme mali také malé rodinné stretnutie, môj brat a ostatní, mama už nie je medzi nami a my sme sa zvykli stretávať v jej dome a teraz chodíme k Delores. Mali sme tam dnes popoludní pekný čas, rozprávali sme sa, aj Teddy tam bol. Spievali sme pár piesní, hrali a spievali chvály a tak.
9No, myslím si, že možno nasledujúcu nedeľu, ak bude Pán chcieť, ak by to bratovi Nevillovi nevadilo, rád by som mal zhromaždenie s uzdravovaním, ktoré bude posvätené len pre uzdravovanie, a myslím si, že s tým posolstvom dnes ráno, ten spôsob, akým sa zdalo, že Pán ma vedie, aby som to priniesol, predložil, to by nás malo trochu povzbudiť, viete, aby sme skutočne verili. My sa hráme a myslíme na rôzne veci a hovoríme o nich, ale keď to potom prichádza ku konečnému odhaleniu sily, potom je to niečo iné. Tak, ako...
10Niekto mi rozprával, myslím, že to bol môj brat tam vzadu, rozprával mi dnes jeden malý príbeh o jednom človeku, o kazateľovi a o niekom z jeho zhromaždenia. A ten kazateľ povedal, že môže prejsť po kmeni.
On povedal, „Pastor, istotne je Pán s tebou.“
On povedal, „Dokážem na chrbte niesť drevo, keď cez to pôjdem.“
„Istotne, Pán je s tebou,“ a on išiel a dokázal to.
11Povedal, „Dokážem niesť drevo a tlačiť pred sebou fúrik, keď pôjdem po tom kmeni.“
12„Istotne, pastor, Pán je s tebou, tvoja viera dokáže všetko.“
13On povedal, „Môžem ťa posadiť do toho fúrika a zároveň niesť brvno.“
On povedal, „No, počkaj chvíľu.“ Vidíte?
14Je to iné, keď si ty v tom zahrnutý, ty sám. Vidíte? No, je to veľmi dobré pre nás, keď tu povieme „Amen,“ je to veľmi dobré pre nás, keď povieme, „Verím, že to je pravda.“ Ale potom to uviesť do chodu. Vy to musíte uviesť do chodu.
15Ako som dnes ráno urobil to vyhlásenie, že ľudia ležali v tieni Petra, oni ani nikdy neprosili o modlitbu.
16Išiel som do mnohých domov, pozoroval som toto, modlím sa pred tým, ako tam idem, a idem tam s pomazaním a niekedy sa dokonca za ľudí ani nemodlím a keď odídem, oni sú uzdravení. Vidíte, to je pravda. Videl som to stať sa tak mnohokrát. Rozumiete? Musíte mať niekde miesto, kde umiestnite svoju vieru. Rozumiete? Musíte tomu veriť. A verím, že tá hodina sa teraz približuje a je teraz.
17A uvedomujem si, že toto zhromaždenie sa nenahráva, možno robia pásku pre seba, ale toto nebude páska, ktorá pôjde po celej krajine.
18Toto je to, čo som hovoril, že dnes ráno nás to priviedlo rovno do vyvrcholenia, a to je ten dôvod, prečo bude na budúcu nedeľu zhromaždenie s uzdravovaním, pretože odkedy som doma, povedal som vám o tých videniach a o tom, čo sa stalo, a všetky veci a vyjasnil som to, prečo som urobil všetky tieto veci, a potom dnes ráno som to priviedol rovno do toho posledného potiahnutia.
19No, teraz je pre mňa čas, aby som sa zasvätil Bohu, je to Boží čas, aby hovoril ku mne. Rozumiete? Ja... Ja, musím mať teraz takú malú zmenu vo svojom vlastnom živote, nie to, že by som si myslel, že som bezbožný, ale chcem to cítiť tak, že budem trošku bližší ľuďom. Rozumiete?
20Ľudia, ktorým som sa snažil hovoriť pravdu Evanjelia, a oni tomu obrátia svoj chrbát a odchádzajú a smejú sa z toho. No, pre mňa to vyzerá ako urážka. Mne to nevadí, čo sa mňa týka, ale tie veci, ktoré som im hovoril, to je pravda, ktorá sa im snaží pomôcť, a to je tak, ako odstrkovať čln a povedať, „Tu, tu to je, prejdi na druhú stranu, tu si daj pozor, choď ďalej od toho búrlivého prúdu, pretože zomrieš, tam zahynieš!“ A oni sa vám len smejú a odchádzajú. No, pre mňa, mne sa to zdá, že ak oni odchádzajú, nie je nič viac, čo by som mohol ohľadne toho urobiť. Vidíte? Čo by som mohol urobiť.
21Ale ja chcem teraz bežať dole popri brehu a presviedčať ich, „Vráť sa, vráť sa.“ Rozumiete, musím to tak cítiť, pretože viem, že je tam niekto, kto ešte nevošiel. A ja budem chytať tie ryby, až... On povedal, až kým nebude chytená tá posledná ryba. Chcem to robiť.
22No a teraz, aby sa toto tak dialo, očakávam, že sa niečo stane na modlitebnom zhromaždení. Niečo... A mnohí z vás si pamätáte to videnie toho posledného potiahnutia, vlastne toho tretieho potiahnutia. Pamätáte si, že tam bolo niečo, čo sa stalo rovno pred tým, videl som, ako prišlo to svetlo a zostúpilo do toho miesta a povedalo, „Tam sa s tebou stretnem.“ A ja očakávam, že sa niečo stane.
23Tu pred rokmi, zvyklo to tak byť, že tie služby a rozpoznávania ma tak zoslabili, až som sa potácal, mnohí z vás si to pamätáte, prišlo to do miesta, kde som len stál a Jack Moore mi držal jednu ruku a brat Braun na druhej strane a zobrali ma a išli sme hore-dolu po ulici, asi hodinu po zhromaždení. A ja som náhodou, náhodou som sa snažil myslieť, na čom som, a čo sa deje, a potom som celú noc ležal a premýšľal a vzlykal a všetko možné a divil som sa, prečo neprijímajú nášho Pána Ježiša.
24Potom mi vo videní povedal, „Raz stretneš jednu pani, ktorá k tebe príde, bude mať oblečené hnedé šaty, bude niesť v zástere malé nemluvňa a od toho času budeš mať silu, aby si vydržal viac.“ No, všetkým vám som to povedal, stalo sa to v Chicagu, v ten večer, keď tam bola tá drobná pani, presbyteriánka, keď ju jej pastor poslal s tým dieťaťom tam dolu.
25A myslím, že to bol práve jej brat, alebo niekto z nich, kto bol lekárom. On povedal, „Pre to dieťa neexistuje žiadna nádej, jedine, že by sa ho dotkol Všemohúci Boh.“ On išiel...
26Ona išla a povedala to svojmu pastorovi, ten pastor povedal, „Ja... Ja nie som kvalifikovaný.“ Povedal, „Aby som konal na základe tohoto Božského uzdravenia, pretože ja ne... Nemám to jednoducho v sebe, tú vieru, ktorá je potrebná, aby to vykonala.“ No, to bolo veľmi úprimné. Vidíte? On povedal, „Ja to jednoducho v sebe nemám.“ Povedal, „Ale bol som na jednom zhromaždení brata Branhama a ja ti radím, aby si vzala svoje dieťa k bratovi Branhamovi,“ a lekár sa ho vzdal a ono išlo zomrieť.
27A tá pani tam prišla, keď som mal práve takú službu pre tie malé katolícke deti, keď im vyhorela tá škola, viete. Pamätáte si, kedy to bolo, mali sme zhromaždenie a rovno na pódium prišla táto pani v hnedých šatách. Moja manželka a oni tam sedeli a ja som povedal... Obzrel som sa a díval som sa a obzeral naokolo, aby som videl, či tam stoja, a tak sa stalo, že tesne predtým, ako som tam vyšiel, myslím, že to bol Billy Paul, ktorý sa s nimi rozprával, alebo manželka, alebo niekto z nich, s tou pani, ktorá mala to malé dieťa. A tá pani vyšla na pódium a Duch Svätý zjavil celú tú vec a rovno tam uzdravil to dieťa.
28Odišiel som a odvtedy sa už neunavujem. Vidíte? Nemá to na mňa taký vplyv a ja idem rovno ďalej a ďalej.
29No, ja očakávam, že sa niečo stane a hneď to rozpočne to tretie potiahnutie. Rozumiete? A možno to bude na ďalšiu nedeľu ráno, pri zhromaždení s uzdravovaním, možno to tam bude vyprodukované, ja neviem.
30Myslím, že pre nás, čo máme robiť, je povedať svojim ľuďom a priviesť chorých. No, pre zhromaždenie s uzdravovaním sa musíme posvätiť pre chorých ľudí. Doveďte vašich chorých ľudí a priveďte ich sem budúcu nedeľu skoro ráno, povedzme o ôsmej, osem tridsať, a dáme im modlitebné karty, ako budú vchádzať dverami, akokoľvek to bude. A potom budeme mať modlitebný rad a budeme sa modliť za chorých a budeme vidieť, čo bude Duch Svätý konať.
31Verím, že On učiní divy, ak Mu len budeme veriť. Rozumiete. Ale my Mu musíme ohľadom toho veriť z celých našich sŕdc a myslím si, že tá veľká hodina už prišla, kedy Boh, práve tak, ako sme hovorili dnes ráno, nám ukázal tak mnoho a priviedol nás do určitého... rovno do toho miesta. Len potlačiť ten malý vrch, a to je všetko, čo potrebujeme, a potom to odchádza. Vidíte? Ide to práve tak, ako to bolo, tá istá vec s tým rozpoznávaním, tak isto je to cez to prorocké, aby sme pozorovali.
32Stál som v Calgary... Prepáčte, to bolo mesto kráľovnej dolu v Regina, bolo to Regina a Ern Baxter tam stál, bolo nás tam zopár a Pán mi povedal, rovno tu na pódiu, „Stane sa, že budeš poznať tajomstvá ich sŕdc.“ A to je pravda, a nikdy som o tom takto nerozmýšľal. Ten večer som vyšiel na pódium s Ernom a začal som sa len modlil za chorých. A tu prichádza nejaký muž a videl som predostretý jeho celý život, to bolo po prvýkrát, kedy sa to stalo presne takto v momente na zhromaždení s uzdravovaním, a potom som sa pozrel do obecenstva a tu to začalo prichádzať nad tým obecenstvom, a tak. Ó, keď dosiahneme tú druhú stranu, nebola povedaná ešte ani polovica tých vecí, keď vychádzate a vidíte veci v ľudských životoch, ja o tom nehovorím nič, len to tak nechávam. Vidíte? Jedine, že som skutočne donútený niečo povedať.
33A teraz očakávam na tento ďalší začiatok. Vidíte? Boh to začne svojím vlastným spôsobom, vo svojom vlastnom suverénnom čase. A to bude... To bude ďalšia vec, ktorá bude... ktorá bude ďaleko poza týmito ostatnými ľuďmi. Rozumiete? A ja očakávam, že sa to stane.
34A možno, ó, pomyslel som si, ak by som mal len malé zhromaždenie s uzdravovaním, možno ďalšiu nedeľu, potom nasledujúcu nedeľu budem pravdepodobne preč s deťmi a s nimi, pretože oni sa musia vrátiť a ísť do školy. A potom na ďalšiu nedeľu som samozrejme hore v Chicagu tam na zhromaždení a potom sa musím vrátiť nasledujúci pondelok, aby som išiel v utorok do Arizony, aby sa deti mohli vrátiť späť do školy.
35No, čo si našiel, pastor? [Brat Neville hovorí, „No, objavil som niečo veľmi zvláštne.“ - pozn. prekl.] Dobre, to je veľmi fajn, teraz to chceme počuť.
36Tak teraz nech vás Pán všetkých žehná, nech vás ozaj žehná a dúfam, že vás tu uvidím na ďalšiu nedeľu a v stredu večer...
37A počúvajte, nezabudnite na tieto malé cirkvi, ako u brata Rudella, brata Jacksona, brata Parnella a všetkých tých malých bratov, ktorí tam ťažko bojujú, rozumiete? A oni to tak cítia, že my sme ich sesterskou cirkvou tu. Rozumiete? My sme tak trochu akoby materská skupina pre nich, to je to, kde boli zrodení, rovno tu. Tí pastori, a tak ďalej.
38A tento malý brat tu, stretol som ho tam minulý večer, Allen, brat Allen, dúfam, že brat Collins tu zájde za bratom Allenom, ak ho ešte nepozná. Oni sú obaja metodistickí kazatelia a uvideli pravdu Slova.
39To je milá skupina ľudí v tej Metodistickej cirkvi, nikdy si nemyslite, že nie sú, sú. Je to milá skupina ľudí v Katolíckej cirkvi, sú milí ľudia v Presbyteriánskej cirkvi a všetky tie miesta tam, to sú mužovia a ženy, ktorí očakávajú, že uvidia svetlo, ktoré im zablyskne na ich chodníku, vy len žiarte tým svetlom v pokore a prívetivosti, dovoľme, aby sme všetci vzrastali a boli bližšie ku Bohu tým, že sa pokoríme. Rozumiete?
40Nezabudnite, táto modlitebňa stratí svoju silu. Pamätajte, že toto je ten terč, na ktorý má Satan vytrénovanú každú zbraň v pekle, on spôsobí, že niekto urobí niečo, čo je v protiklade s tým, čo si myslí niekto druhý. On to robí, on je tým zaneprázdnený, to je jeho práca. Ak len môže doviesť niekoho do toho, aby povedal niečo, aby niekto hovoril o tom druhom a povedal, „No počúvaj, či vieš, čo ten a ten urobil?“ Nepočúvajte na to, vôbec na to nepočúvajte, to je diabol. Vidíte? To je Satan. Neverte tomu.
41Ak je niečo, čo niekto urobil zlé, modlite sa za neho, a nemodlite sa sebeckým spôsobom, že poviete, „Viem, že je to moja povinnosť, musím sa za toho brata modliť.“ Vezmite to do svojho srdca, nech to skutočne vpadne pre tú sestru a len hovorte a buďte skutočne milí a potom hneď zistíte, že ich nájdete znovu späť na zhromaždení. Rozumiete? Pretože nakoniec smerujeme ku západu slnka.
42Pán Ježiš príde v jednom z týchto dní a viete, ja si myslím, že to bude také náhle, a tak milé, a tak tam bude jedna stotina jednej stotiny celého sveta, ktorá bude vedieť, keď sa odohrá vytrhnutie. To prejde tak ticho, že nikto o tom nebude nič vedieť. Rozumiete?
43A budú tam samozrejme malé skupiny, ktoré povedia, „No dobre, a ten a ten?“
44„Ó, oni hovoria, že tam je taká fanatická skupina, a hovoria, že tá skupina ľudí odišla a oni... To tak nie je, oni len niekam išli, mali sme už taký fanatizmus. Rozumiete?“
45„No, hovoria, že tá malá modlitebňa na tom mieste v Jeffersonville, hovoria, že tam toľko členov zmizlo.“
46Vidíte, oni to len odohrávajú, povedia, „Ó, na tom nič nie je, viete. „Takto, a to prejde a nebudú o tom vedieť.
47Po celom národe to príde, tí, ktorí sú mŕtvi v Kristovi, vstanú najprv, nastane vytrhnutie a cirkev bude vzatá Domov a potom začne veľké súženie a, ó, my tu v tom čase nechceme byť. Ja tu nechcem byť v súžení, nie. Nech Boh nedopustí, aby tu niekto z nás vtedy bol v tom čase, pretože, „Ten, kto je špinavý, nech je ďalej špinavý, ten, kto je svätý, nech je ďalej svätý, ten, kto je spravodlivý, nech je ďalej spravodlivý.“ Neexistuje žiadne... Baránok vystúpil so svojou Knihou Vykúpenia a Nevesta bola vzatá. Tí, ktorí to odmietli, musia ísť cez čas súženia, oboje, Židia aj pohania. Čo za čas súženia, ja to nechcem.
48„Pane, posväť ma teraz.“ To je dobrá Nazarénska doktrína, že? [Brat Neville hovorí, „Amen“. - pozn. prekl.] A je to tiež pravda. Je to pravda, tak to je, „Naplň ma teraz Tvojím Svätým Duchom, Pane, vezmi teraz zo mňa všetok svet, Pane, nedaj, aby sme mali...“
49Ako povedal jeden farebný brat, „Pane, mám vo svojej ruke lístok, on je už označený, keď prídem ku tej rieke v to ráno, nechcem tam mať žiadne problémy.“
50Tak, tak to asi je, ja nechcem mať žiadne problémy. Drž ten lístok vo svojej ruke, pretože prechádzame na druhú stranu. Len na to pomyslite, že ten veľkolepý čas vykúpenia je na blízku.
51A teraz ďalšia vec, brat, ako sa on volá, ten brat v Utica, myslím, že brat Graham a ešte iný brat, ktorý je tam pastorom, a brat Shanks, alebo tak nejako sa volá, alebo Sink [Brat Neville hovorí, „Brat Snelling.“ - pozn. prekl.] Brat Snelling je tam pastorom, sú spolu, brat Snelling je teraz pastorom v Utica. Myslím, že majú modlitebné zhromaždenie v... [„Vo štvrtok večer.“] Vo štvrtok večer, no viete, bolo by to ozaj pekné, ak by sme sa tam mohli vo štvrtok večer prešmyknúť a preukázať tým bratom také malé obecenstvo. Vidíte? A potom, keď brat Jackson v tom čase, keď on má svoje zhromaždenie, ak by sme len mohli, niekoľkí z nás, malá skupina ísť tam spolu.
52Len sa ďalej modlite, ďalej kopte, áno, nezastavujte sa, práve, ako keď im povedal Eliáš, povedal, „Vykopte tam jamy.“
Ako kopete, natrafíte na nejakú starú plechovku, či poviete, „Som unavený“? Vyhoďte to preč a ďalej kopte. Rozumiete? Len ďalej kopte, pretože my musíme kopať, my skrátka musíme kopať, to je všetko, pretože ak očakávate, že miniete súženie, tak by ste radšej mali začať kopať.
53No, čo sa mňa týka, ja tu kážem samému sebe, začnem kopať hlbšie, ako som kedy kopal, pretože to tak cítim, že v národe a všade po svete, že táto služba znovu pôjde, ako je už aj teraz známa všade na celom svete. Znovu musím ísť.
54Žena mi povedala... Jedno ráno som povedal, „Chcem, aby si išla so mnou, keď pôjdem. Pôjdem asi v januári, ak bude Pán chcieť. Chcel by som ísť na celosvetovú misijnú cestu, všade dookola a vrátiť sa a mať možno niekoľko zhromaždení potom v Spojených štátoch, niekedy na ďalšie leto.“
A ona povedala, „Som príliš stará, aby som išla.“
55„No.“ Povedal som, „Išiel som, keď... Moja posledná zámorská cesta bola asi pred ôsmymi rokmi a ja sa teraz cítim, že som v lepšom stave, ako som bol pred ôsmymi rokmi, vieš. Rozumieš? Viem o tom teraz viac.“
56A potom sme sa dostali ku téme, ak by Pán povedal, „Udelím ti dvadsaťpäť rokov, nezoslabneš, budeš schopný ísť a Ja ti udelím dvadsaťpäť rokov na zemi. To by bolo od narodenia do dvadsaťpäťky a od dvadsaťpäť do päťdesiatky, od päťdesiatky do sedemdesiatpäť a od sedemdesiatpäť do sto?“
57No, akýkoľvek človek, ktorému bol udelený nejaký čas na zemi, bola by to strašná vec, ak by nestrávil svoj čas v službe Bohu, a je mi jedno, čo robí.
58Tak, ak chceš byť dobyvateľom ženských sŕdc alebo podobne, tak by si radšej mal vziať ten mladý vek, tých prvých dvadsaťpäť.
59Ak chceš byť tesárom, mechanikom, alebo niečím takým, radšej by si mal vziať tých druhých dvadsaťpäť.
60A potom som rozmýšľal o tomto, „A čo so mnou, ktoré by som vzal ja?“ Ja by som vzal od sedemdesiatpäť do sto. Bol by som chytrejší, múdrejší, bol by som viac stabilizovaný, vedel by som viac o tom, čo robím. Som teraz o desať, osem alebo desať rokov starší, ako keď som bol posledný krát za morom. Neskočím na to, ako keď zabíjam hady, budem o tom vedieť viac, rozumiete, viem, ako na to.
61To je práve tak, ako keď poľovnícky pes poľuje na medvedíka čistotného, rozumiete. Vy len viete, ako ho uchopiť. Neskočte tam, on vás poškriabe. Vidíte? Poznávate jeho triky a pozorujete ho, čo robí, a my sa učíme viac o našom nepriateľovi, a my musíme zistiť všetky jeho techniky a ako on pristupuje a čo činí a naučiť sa, ako dáva údery a potom ste trénovaní ísť na neho. Rozumiete?
62„Tak teraz myslím,“ povedal som svojej žene, „myslím, že som teraz v lepšom stave, ako keď som mal štyridsať rokov a išiel som vpred.“ Vidíte a mám päťdesiatštyri a verím, že ak budem žiť a budem môcť fungovať, tak dobre, ako môžem teraz, keď budem mať sto, ak ja... Ak by Ježiš tak dlho predlieval, budem v lepšom stave, ako som teraz, keď budem musieť ísť, rozumiete, pretože viete o tom viac, viete viac o tom, čo činiť a ako s tým zaobchádzať a ako zaobchádzať v tej situácii.
63Napríklad veľa ľudí to tak berie, ak by mali byť napríklad operovaní, „Hovoria, že ten nový lekár práve dostal diplom, práve nedávno a práve vyšiel z medicínskej školy, ešte nemal žiadnu operáciu, nech to on urobí.“
64„Ó, nie,“ povedali by ste, „V žiadnom prípade on nie, nie veru, no vôbec nie, ja nechcem, aby on ku mne priložil nôž, no, radšej pôjdem tam dolu a zájdem za tým a tým, viem, že on mal už mnoho operácií. On vie, ako to robiť.“ To je to, o to ide.
65Keď o tomto takto rozmýšľate, čo potom s dušou? Ja chcem Niekoho, kto vie, na čom je, a ktorý pozná tú cestu, kto ňou už išiel. Skutočne tak.
66Nech vás Pán žehná, v poriadku, brat Neville, poď teraz sem a nech Boh požehná brata Nevilla. Nezabudnite teraz na ďalšiu nedeľu.
67[Brat Neville hovorí na chvíľu ohľadne brata Branhama a brata Lee Vayle, a potom hovorí, „A som rád, že tu môžem privítať služobníkov Božích, zvlášť tých, ktorí s nami spolupracujú v tomto, a sú v tom spolu s nami a budem rád, keď ich budem môcť počuť.“ - pozn prekl.] Amen. [„Tak som poprosil doktora Lee Vayle, povedal som, 'Poslúžil by si, ak by neposlúžil brat Branham?' A brat Branham, neposlúžil. On toto mohol vedieť.“]
Nie nevedel som, ani by som tak dlho nehovoril.
68[Brat Neville hovorí, „A tak som poprosil na dnes večer brata Vayle, či by nám neposlúžil v prípade, že brat Branham nebude kázať, pretože on sa s ním stretol a bol spolu s ním na týchto zhromaždeniach a on to pozná ohľadne tejto cesty, tejto cesty a sme radi, že tu máme brata Vayle a ja si ho cením a rešpektujem rovnako, ako akéhokoľvek iného kazateľa, a tak, ako si cením všetkých ostatných, a tak ak by dnes večer prišiel a hovoril ku nám, budem rád, keď to bude môcť urobiť.“ - pozn. prekl.] Amen. [„Nech ťa Boh žehná a pomodlime sa za brata Vayle. Niektorí z vás ste o ňom nikdy nepočuli a ja spolieham, že sa za neho budete modliť.“] Áno.
69Nemal som vziať všetok jeho čas. Ospravedlňujem sa poslucháčstvu. Nevedel som, ako som tam sedel, že on... že takto to bolo dohodnuté, nech ťa Boh žehná brat Vayle.
70[Brat Lee Vayle hovorí, „Nebolo to dohodnuté, on povedal, že, 'Ak ty neprídeš,' A ty si prišiel.“ Brat Branham a zhromaždenie sa smejú. - pozn. prekl.] Dobre, to je milé.
71Ja sám som počul brata Vayle kázal mnohokrát predo mnou na zhromaždeniach, a tak ďalej. On usporadúval zhromaždenia dlhý čas a je to milý brat a urobil dobrú prácu. Som si istý, že toto poslucháčstvo bude vždy rado počuť brata Lee Vayle, keď bude hovoriť. Nech ťa Pán žehná, brat Vayle.
72[Brat Vayle hovorí 70 minút na tému Marka 16:15-20 a iné miesta Písma s názvom Prečo Marek 16 nefungoval? A ako podľa Písma spôsobiť, aby fungoval. - pozn. prekl.]
73Tak mnoho bolo povedané, až by som nemohol povedať nič, čím by som to vylepšil. A skutočne verím, že to bol Pán, ktorý to takto vypôsobil, že brat Vayle priniesol dnes ráno toto posolstvo. Pretože vidíte, to musí tak fungovať, my to prijímame od Boha. Tak, je tak mnoho vecí, ktoré on povedal... ja tu mám z toho, čo on povedal, napísaných asi dvadsať kázní.
74Rozmýšľal som tu o jednom malom príklade, aby som tak podporil to, čo on povedal. Tak, my sa dívame na tieto hodinky, aby sme zistili, aký je čas. Kým každý nástroj v tých hodinkách nespolupracuje jeden s druhým, tak nikdy nebudeme poznať správny čas. Je to pravda? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] A k tomu sme potrební my všetci, všetci spolu, ak chceme vidieť, že to tretie potiahnutie skutočne niečo urobí pre Boha. To bude musieť byť spolupráca každého jedného z nás, všetci spolu v pokore pred Bohom vyznávajúc si naše chyby a modliaci sa a veriaci ku Bohu, ohľadne týchto vecí.
75Skutočne verím, že to, čo brat Vayle povedal, je pravda a Boh nikdy nepoloží svojho Ducha do nesvätého, nespravodlivého, neposlušného chrámu. Nie, to musí prísť spôsobom očistenia našich sŕdc od všetkej viny a neprávosti, aby sme mohli byť čistí pred Bohom, aby tak mohol pôsobiť Jeho Čistý Svätý Duch skrze nás, aby priviedol tieto veci do uskutočnenia. Myslím si, že keď pôjdete dnes večer domov, ak budete čítať tú malú knihu Júdu, naučíte sa tam mnoho z toho, čo brat Vayle povedal. A on povedal, „Ja horlivo zápasím za vieru, ktorá bola raz darovaná svätým,“ oni sa od toho dostali preč. Ako ľudia porušenej mysle, a tak ďalej, prišli a zviedli ich od tých skutočných Božích vecí.
76A Boh môže pôsobiť len natoľko, koľko Mu dovolíme pôsobiť. A je tak mnoho nádherných vecí a hovorím...
77Viete, ľudia chcú moc a oni skutočne nevedia, čo moc je, rozumiete, oni skutočne nevedia, čo s tým ide. Cesta hore je vždy dolu. Ak chcete moc, pozrite, akými sa môžete stať pokornými, len choďte preč od všetkého svojho svetského zmýšľania a pokorte sa pred Bohom. Potom budete mať viac moci, ako ten človek, ktorý behá hore dolu po celej budove a robí mnoho hluku, vidíte, pretože vy ste boli schopní premôcť samého seba a odovzdať sa Kristovi. Vidíte? Aby ste sa pred Ním pokorili. To je skutočne moc.
78Ukážte mi cirkev, ktorá je pokorná, skutočne pokorná, nie arogantná. Ale cirkev, ktorá je taká milá, pokorná cirkev, potom vám ukážem cirkev, ktorá má v sebe priazeň a Moc Božiu. To je pravda, to je to, čo je potrebné. Pokora, pokoriť sa pred Bohom a nechať len Boha, aby cez nás pôsobil. Nemusíte robiť množstvo hluku.
79Niekedy je to, ako povedal jeden farmár, on vyšiel na pole so svojím vozom a zakaždým, ako natrafil na nejaký hrboľ, to len zarachotilo a išlo ďalej. Ale keď išiel späť, natrafil na ten istý hrboľ, to už vôbec neurobilo žiaden zvuk, pretože to bolo naložené dobrými vecami.
80Tak myslím si, že tak nejako to je. Rozumiete? Že my sa stávame naplnení dobrými vecami Božími, aby ovocie Ducha mohlo byť cez nás poznané. Ako sa toľko odvolával na 1. Korinťanom 13, a ako je tam to, „Hoci by som vydal svoje telo, aby bolo upálené, a mal všetky tieto veci a ak by som nemal lásky, nie som ničím, nie je mi to na nič užitočné.“ Vidíte, chceme to činiť.
81Ponad všetko, to sú naše jednotlivé duše, za ktoré sme zodpovední pred Bohom. To si ty, ktorý ideš do neba. To nie je o tom, či ja idem, alebo či on ide, to ty ideš. Vidíš, a v prvom rade ty. A toto musíš vyhľadať a prísť úctivo pred Pána.
82A vždy som zistil, že ten človek, ktorý sa pokoruje, to je človek, ktorého Boh vyvyšuje. Keď nájdete nejakú osobu s vypnutou hruďou, ktorá vie všetko a vôbec nič im nemôžete povedať a je arogantná a no, to je osoba, ktorá sa nikdy nikam nedostane. Ale vezmite takú osobu, ktorá sa pokoruje a kráča úctivo.
83Jedného dňa som hovoril s jedným mužom, ktorý organizuje jednu cirkev hore v... Vyviedol ich z organizácie, v ktorej boli, a, no, to je brat Boze a tá cirkev tam, ktorú mali, oni tam mali dlhý čas jednu veľkú cirkev a Pán ich žehnal. Potom sa ľudia dostali na také miesto, že chceli byť takí vycibrení ako tí ostatní a chceli to uviesť do organizácie a keď to urobili, to len... Tí pokorní kresťania, ktorí tam boli, to nechceli. Po celý svoj život boli učení proti tomu, tak oni od toho odišli. A teraz tam majú skupinu a Pán ich požehnal, až prichádzajú toľkí a znovu sa to stáva veľkým miestom, a je to už teraz cirkev, ktorá má okolo štyri alebo päť tisíc ľudí a oni znovu začínajú.
84Oni prišli ku mne a povedali, „Brat Branham,“ sedeli sme v kancelárii, v zborovej kancelárii to bolo jedného dňa a on povedal, jeden z tých vodcov, brat Carlson a oni povedali, „Čo máme robiť?“
85Povedal som, „Nájdite si muža, ktorý bude pastierom, ktorý nemá žiadne meno v denomináciách, ktorý je skutočne dobrým, pravdivým, milým, pokorným bratom, ktorý tým životom žije. Boh sa postará o to ostatné. Rozumiete?“ Povedal som, „Dobrý pastor, ktorý bude len kŕmiť ovce a bude pokorným a tak a Boh učiní to ostatné. Ak budete... Nie nejaký veľký vševed, ktorý sa nahrnie a chce dať toto do poriadku a toto musí byť tak a tak a odsekáva veci.“ Povedal som, „To nikdy nebude fungovať, vy to musíte urobiť.“
86Tak to je, každý kúsok v cirkvi musí spolupracovať a vy musíte držať krok a byť tou vašou časťou toho. Tak uvidíme, v akom čase žijeme, môžeme byť bližšie, ako si myslíme, že sme.
87Tak my si ceníme brata Vayle, že? [Zhrom. hovorí, „Amen.“ - pozn.prekl.] Nech ťa Pán žehná, brat Vayle, ďakujeme a ďakujeme Pánovi za prinesenie tohoto veľkého posolstva pre nás dnes večer.
88A urobil som si pred pár minútami poznámku. Jedna sestra mala niečo, čo chcela povedať, bol to sen, ak by si mi to len napísala, sestra, ja... Pán jej dal už niektoré sny, ktoré boli absolútne pravdivé. My neprijímame všetky sny, nie, nie, ale keď sú od Boha, chceme vedieť, že to je Boh, ktorý k nám hovorí.
89Tak isto, ako neveríme v to, že všetko, čo sa hovorí v jazykoch, je pravdivé, ale keď je tam výklad, ktorý vychádza a chce nám niečo povedať, čo sa ide stať, a my vidíme, že sa to deje, potom za to ďakujeme Pánovi. Rozumiete?
90Chceme, aby to malo hladký priebeh, aby to bolo pokorné a v poriadku Pánovom. Tak pamätaj, že tvojou časťou môže byť, že si tá hlavná pružina, alebo to môže byť nejaká malá ručička, alebo nejaká malá časť, alebo to naťahovacie koliesko, čokoľvek to môže byť, alebo to môžu byť ručičky na tých hodinách, ktoré ukazujú čas. Ale čokoľvek to je, je potrebné, aby sme všetci spolu pracovali v harmónii s Evanjeliom Ježiša Krista, aby sme priviedli toto do uskutočnenia.
91Len pomyslite, ak sú dary tak veľké, to, čo nazývame moc, a Pavol povedal, „Hoci by som mal vieru, že by som mohol prenášať vrchy a nemal by som lásku, nie som ničím.“ Myslite na to.
92A hoci povieme, „No, hoci rozumiem... Keby som len tak mohol poznať Bibliu.“
93„Hoci by som rozumel všetkým tajomstvám Božím, a hoci by som to dokázal a nemal by som lásku, nie som ničím. Vidíte? Nikde som sa ešte nedostal.“ Vidíte, tá hlavná vec je Láska Božia a pokoriť sa s ňou.
94Tak, istotne po všetkých týchto rokoch na poli a okolo sveta a videl som rozličných ľudí, mal by som o tom trošku niečo vedieť, o tej bráne, cez ktorú treba vstúpiť. A ak sa chcete niekam dostať s Bohom, nikdy nedovoľte arogantnému duchu, aby bol okolo vás, nedovoľte vstúpiť žiadnej zlosti. Nezáleží na tom, čo ktokoľvek robí, ak sa mýlia, nikdy si nevybudujte voči tej osobe komplex. Rozumiete? Buďte milí a prívetiví. Pamätajte, Boh vás miloval, keď ste boli v hriechu, ak je Duch Boží v tebe, budeš milovať tú druhú osobu, keď sa on mýli. Vidíte,tak sa len za nich modlite a milujte jedni druhých.
95Ponad všetko láska Božia a láska jedného k druhému a buďte pokorní s Bohom a buďte jeden s druhým a Boh nás požehná a je ťažko povedať, čo bude robiť. Obyčajne, keď sa cirkev rozširuje v počtoch a stáva sa trochu väčšou, alebo niečo také, oni sa potom dostávajú od tej skutočnej veci, preč od tej skutočnej veci.
96Viete, čo spôsobilo, že tieto veci sa stali, keď som prvýkrát začal a Pán sa mi zjavil tam dolu pri rieke a povedal mi to? A brat Vayle to videl, myslím si, že v nejakých novinách v Kanade pred mnohými rokmi, kedy sa ten Anjel Pánov objavil tam pri tej rieke, a bolo to v Associated Press, „Tajomné svetlo nad miestnym kazateľom počas krstu.“ A viete, čo to spôsobilo? Keď sme mali stanové zhromaždenie naproti ulici a ten stan, ktorý mohol pojať asi dvetisíc päťsto ľudí, odvšadiaľ prichádzali kazatelia a hovorili, „Poď k nám na chvíľu.“ Bol som len chlapcom, ó, iba dieťa. A oni povedali, „Ako udržíš tých ľudí v súhlase, oni tak milujú jeden druhého až... Nikdy som nevidel takto ľudí milovať jeden druhého.“
97To je Pán, to je to, na čom bola založená Jeho cirkev, na Božskej bratskej láske jedného k druhému. Videl som ich, ako si triasli ruky jeden s druhým a odchádzali z toho miesta a plakali ako deti, keď opúšťali jeden druhého. Oni tak jeden druhého milovali a mohol som prísť do ich domu ich navštíviť a vidieť, že majú otvorenú Bibliu a je mokrá od sĺz. Keď som prišiel niekedy neskoro večer, keď sa zhromaždili otcovia a matky a ich malé deti kľačali na zemi a otcovia a matky na svojich kolenách a plakali a modlili sa a ja som vošiel a stál som vo dverách a čakal a čakal a čakal a oni sa neprestávali modliť, tak som si sadol na schody a sám som sa začal modliť a čakal na nich. Rozumiete? Tak to bolo. A oni milovali jeden druhého, oni jeden druhého milovali. Zvykli sme stáť a spievať tú starú pieseň.
Nech sú požehnané tie zväzky,
ktoré zväzujú naše srdcia v kresťanskej láske,
obecenstvo príbuzných myslí je to, ako tam hore.
Keď sa musíme odlúčiť,
to nám pôsobí vnútornú bolesť,
ale stále budeme spojení v srdci a budeme dúfať,
že sa stretneme znovu.
98Hovorím toto s veľkou radosťou vo svojom srdci ku Kristovi. Mnohí z nich už spia dnes večer tu v tých označených hroboch a očakávajú na to veľké vzkriesenie, kedy sa znovu spolu stretneme.
99Nech ten Duch nikdy toto miesto neopustí. Ak opustí, je mi jedno, aký výrečný môže byť váš pastor, ako dobre môže priniesť Slovo Božie, Duch Boží je zarmútený. Rozumiete? Keď môžeme mať všetky veci v obecenstve spoločne a milujúci jeden druhého, potom bude s nami Boh spolupracovať.
100A očakávame ten čas, kedy ľudia prídu a povedia, „Ak chcete vidieť cirkev, ktorá je skutočne pokorná, cirkev, ktorá skutočne miluje Boha, zastavte sa raz tam v tej modlitebni a pozorujte ich, hľaďte akú starosť majú jeden o druhého, rešpekt, keď je kázané Evanjelium, akí sú úctiví, ako je všetko na poriadku.“ Áno, potom sa môžu pozrieť a vidieť, v ako čase žijeme. Uvidíte Ducha Božieho, ako sa medzi vami pohybuje. Veľké znamenia a divy a veci sa budú diať, ak tá vec pracuje spolu, to hovorí, aký je čas, ale ak to nepôsobí, potom je čas zastavený, už to viac neukazuje čas, tak ak chcete vedieť, v akom čase žijeme, tak začnite všetci spolupracovať v Evanjeliu, milujúci jeden druhého, milujúci Boha a samotné tie ručičky ukážu čas, v ktorom žijeme. Veríte tomu? [Zhrom. Hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] Istotne. Amen. Nech vás Pán skutočne bohate žehná.
101Nezabudnite teraz, príďte tento týždeň, ak poznáte nejakých ozaj chorých ľudí, ktorí môžu prísť, povedzte im, keď prídu, povedzte, „Drahý, chcem ti niečo povedať, budeme mať v nedeľu ráno tu v modlitebni modlenie za chorých, ak si nejaký čas chorý, no, chcem...“ „Áno chcem ísť, vždy som chcel ísť.“
102„No, počul som práve v nedeľu večer posolstvo od jedného brata, ako musíme vyznať naše chyby jeden druhému a modliť sa jeden za druhého, aby sme boli uzdravení. Jakub 5:14,13,14-15. Vidíte, že musíme vyznať naše chyby jeden druhému, predtým, ako ideme za uzdravením. Áno, vyznajme svoje chyby jeden druhému a modlime sa jeden za druhého.“ Rozumiete? Vidíte, to je presne to, o čom on dnes večer hovoril, to privádza naspäť tie blahoslavenstvá spolu s Markom 16. To sa spolu jednotí. Porozumievaš to a potom sa uskutočňuje uzdravenie.
103Pozrite na Ježiša, to bol všetko jeden zväzok lásky. Rozumiete? On bol zamanifestovaným Bohom. On, Boh sa cez Neho vyjadril. Niet divu, že zázraky a veci sa diali. Jeho pokorný život a posvätený život, On prišiel od toho, že bol Bohom, aby bol človekom tu na zemi, aby cez Seba vyjadril Boha. To je to, čo Ho učinilo, čím On je. Vždy som hovoril, „To, čo podľa mňa učinilo Ježiša Bohom, bol ten spôsob, ako sa On pokoril. On bol tak veľký a jednako mohol byť tak malý.“ Vidíte? To je pravda.
104Nech vás Pán skutočne žehná. Povstaňme teraz a rozpustime zhromaždenie. Vyskúšajme to (možno to nepoznáš, sestra), tú pieseň, Nech sú požehnané zväzky. Zaspievajme to aspoň raz, dobre, daj nám akord.
Nech sú požehnané tie zväzky,
ktoré zväzujú naše srdcia v kresťanskej láske,
obecenstvo príbuzných myslí je to, ako tam hore.
105Tak, zatiaľ čo spievame tento posledný verš, chyťme teraz niekoho za ruku, „Keď sa odlúčime,“ a len povedz, „Nech ťa Boh žehná, brat, sestra, som tak rád, že tu môžem byť dnes večer s tebou.“ Vidíte, niečo také, potom sa otočte späť. Tak spievajme to.
Keď sa odlúčime...
Nech ťa Boh žehná, brat Neville.
Spôsobuje nám to vnútornú bolesť,
ale stále budeme spojení v srdci
a budeme dúfať,
že sa znovu stretneme.
106Ó, ako milujeme Pána Ježiša, že? [Zhrom. Hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] Ako...
Až sa stretneme.
Až sa stretneme pri Ježišových nohách. (Až sa stretneme.)
Až sa stretneme, až sa stretneme zas.
Nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
Zavrime teraz svoje oči, a len to zaspievajme v Duchu.
Až sa stretneme zas, až sa stretneme zas,
pri Ježišových nohách,
až sa stretneme zas, stretneme zas,
nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
107Máme svoje hlavy sklonené, sme len deti, Božie deti, hmkajme to. [Brat Branham a zhrom. začínajú hmkať, „Nech je Boh s vami,“ - pozn.prekl.] Ó, ako to ku nám prináša Ducha Božieho. Viete si predstaviť tie rané dni, kedy tam sedávali na kuse skaly?
Nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
108S našimi hlavami sklonenými poprosím brata Allena, nového brata medzi nami, keby nás rozpustil slovami modlitby, brat Allen.
1 [Brother Neville introduces Brother Branham--Ed.] This is a shock. I believe I could make announcement then, "There be certain gifts: of me thinking up something like that." [Brother Branham and congregation laugh.]
2I certainly enjoy being here every time. Our journey is getting close to the end now, of us staying with you. Cause, we got another meeting coming up right away in Chicago, and I've got to have the--the family back in Arizona pretty soon. And they've never had their summer's vacation yet, and I'm supposed to take them for a little ride somewhere, in a few days. And then I'll probably be away one, one day, one of the Sundays, and then the following week I begin in Chicago. Then I got to come right straight back, on a Monday, and take them to Arizona.
3 And now I just hate to come in of a Sunday morning, take that time where everybody is refreshed. Sunday night, you're always tired and wore out, on Sunday night; and then turn the Sunday night service over to our pastor, that's--that's kind of bad. But I hate to do that, and yet on Sunday night I would, Sunday night, to have a service Sunday night, then I hold the people so late. Many of them come in here from way down in the south and--and way north, and they have, oh, sometimes they drive day and night, just to get here for one service, then go back. And that's the reason that I try to make it on Sunday morning, when I come, gives them a chance to go back.
4Loyal, faithful pilgrims, how I appreciate them! They drive through sleet, rain, and everything else, to get here, across the country, hundreds of miles, just for one little service. So it makes me feel grateful to God, and to these people, for their great--for their great support, in what I'm trying to tell, to the people, to be the Truth.
5 Now, I believe this is the Truth, I... with all my heart. If there was anything different, that I thought was better, I--I'd certainly first go... I won't ask anybody to go anywhere that I don't go first, to find out whether it's right or not. I wouldn't ask any person to--to make a step, in God, that I hadn't already made and know that it's the Truth. First, it must be the Word of the Lord, then I must step and see if it's right. And then if it's right, then I can say, "Come on up this way." See, it's making the way.
6And, now, I think any minister ought to do that, ought to first go, himself. He is supposed to be a leader, a leader of people, not speak something that he wouldn't put his hand on, himself. We should go there, leaders of the people.
7 This morning, I had a very odd, peculiar experience here in the pulpit. And that was, about the last part of the Message, I wasn't aiming to say it that way. See? But I guess it's already said, and there is nothing I can do about it now. But then I got home, got to studying about it.
8And had a little family reunion today, of just my brother and them. Mama is gone. And we used to meet at her house, and now we go up to Delores'. We had a nice time up there this afternoon, talking, and Teddy was along. We sang some songs, played some hymns and things.
9 Now I think, maybe next Sunday morning, if the Lord is willing, if Brother Neville don't care, now I'd like to have a healing service, just dedicated only to healing. And I--and I think, with the Message this morning, the way the Lord seemed to lead me to bring It, bring It out, ought to kind of encourage us a little, you see, to--to--to really believe. We--we play around, and we--we think different things and talk about them. But then when it comes to a showdown, that's something different. As the...
10 Someone was telling me, I believe it was my brother back there, was telling a--a little story today, about a man, a--a minister and his... some of, one of his congregations. And he said he could walk a log.
He said, "Pastor, sure, the Lord is with you."
He said, "I can pack a log across my back, when I go across."
"Sure, the Lord is with you." And he went and done it.
11He said, "I can pack a log, and wheel a wheelbarrow across, at the same time."
12"Sure, Pastor, the Lord is with you. Your faith can do anything."
13He said, "I can put you in the wheelbarrow, and pack the log."
He said, "Now wait a minute!" See?
14It's different when you're included in it, yourself. See? Now, that, it's mighty good for us to say here, "Amen." It's mighty good for us to say, "I believe that's true." But then put it in action. You got to put it in action.
15 As I brought that statement this morning, the people was laying in the shadow of Peter, they never even asked for prayer.
16I've went into many homes, watching this. Pray before I go, and just go in there with the anointing, and don't even pray for the people, and walk out and they're healed. See? See? That's right. I've seen it done so many times! See? You've got to have somewhere to place your faith. See? You've got to believe it. And I believe that the hour is approaching, and now is.
17And I realize that this is not a tape service. They might make a little one for themself, but this is not a tape that goes out across the country. The...
18 This what I was speaking of this morning has brought us right up to a--to a climax, and that's the reason that I'm going to take next Sunday for a--a--a healing service. Because, since I've been home, I've told you about the visions and what's happened, and everything, and brought it right up, why I've done all these things. And then this morning, bringing it right up now to that last Pull.
19Now it's my time for consecration to God; God's time to speak to me. See, I--I--I must just have a little change in my own life. Not as I think that I am wicked, but I--I want to feel a little more closer to people. See?
20 The people that I have tried to tell this Gospel Truth to, and they turn their back on It, and walk away and laugh at It. Now, to me, that seems like it's an insult. I don't care, to me; but to the things that I've been saying, It's the Truth trying to help them. Like shoving out a boat, and say, "Here, here it is, cross over! Here, get out of that swelling stream, you're going to die! You, you're going to perish there!" And they just laugh at you, and walk away. Well, to me, it feels like, if they walk away, there is nothing more I can do about it, see, that I can do.
21But I want to run down the bank now and persuade them, "Come on back!" See, I've got to have that feeling, see, 'cause I know there is somebody out there that hasn't come in yet. And I'm--I'm going to fish till... He said, until the last fish is caught. I want to do that.
22Now, and now, in order to do this, I'm expecting something to happen in a prayer meeting. Something... And many of you remember the vision of the--of the last Pull, that Third Pull, rather. You remember, there was something happened just before that: I seen that Light come and go down into that place, and said, "I'll meet you there." Now I'm looking for something to happen.
23 Here years ago, it used to be that the services and that discernment would make me so weak I would stagger. Many of you remember that. Just get to a spot that I'd stand and I would have Jack Moore on one arm, and Brother Brown on the other one, and walk me up-and-down the street, for an hour after service. And I just, happened, was trying to think of where--where I was at and what was taking place. Then, all night lay there and think of it, and sob and everything else, and wonder why they didn't accept our Lord Jesus.
24Then He told me a vision, "One time you will meet a lady that will come to you, wearing a brown suit, and she'll be packing a little baby in a blanket, and from that time on, you'll have strength to endure stronger." Well, I told you all that. In Chicago it happened, that night when the little Presbyterian lady, when her own pastor sent her down there with the baby.
25 And I believe it was his brother, or one of them, was a--a doctor. He said, "There is not a hope for the baby unless Almighty God touches him." He went...
26She went and told her pastor. The pastor said, "I am--I am not qualified," he said, "to--to act upon this Divine healing, because I don't... just don't have it within me, the faith that it takes to do it." Now, that, that's being honest about it. See? He said, "I don't just have it in me." He said, "But I was at one of Brother Branham's meetings, and I would advise you take the baby to Brother Branham." And the doctor had give it up, and it was going to die.
27 And the little lady walked in there where I was having some sort of a--a service for them little Catholic children that had got burnt up, in that school up there, you know. You remember when it was. We was having that service, and coming right down the platform comes that little lady with the brown suit on. My wife and them was setting there, and I said... turned and looked, and looked all around, and see if they was standing there. And happened to be, that just before I come up, I believe Billy Paul and them had been talking, or the wife or some of them, to the lady with the little baby. And the lady walked up to the platform, and the Holy Spirit revealed the whole thing, and healed the baby there.
28I walked away, and since then I just don't get tired. See, it don't bother me, and I--I just go right on and on.
29 Now I'm looking for something to happen, and start that Third Pull in the mark. See? And may be the next Sunday morning healing service, maybe it produce that. I don't know.
30I think, for us to do, would be tell your people, get the sick people. Now, for a healing service, we've got to consecrate on sick people. Get your sick people, and get them here early next Sunday morning, say about eight or eight-thirty, and we'll let them give them a prayer card as they come in the door, however they do it. And then we'll have a prayer line and pray for the sick, and just see what the Holy Spirit will do.
31I believe He'll do wonders if we'll just believe Him, see. But we got to believe Him for that now, with all of our heart. And I think that the great hour has arrived that when God, insomuch as we was speaking this morning, has showed us so much, and brought us to a certain... just up to a spot. Just to push over that little hill, and that's all we need, then away it goes. See, a--a going just like it was, the same thing, with the discernment, same thing by the prophetic, to watch.
32 I was standing at Calgary... I beg your pardon, it was the queen city, down in Regina, Regina. And Ern Baxter was standing there, and a bunch of us. And the Lord had told me, right here in the platform, "It'll come to pass, you'll know the very secret of their heart." And that's right. And I never thought of that in that manner. I walked up to the platform that night, with Ern, and just started praying for the sick. And here come a man along, just laid out his entire life; first time it ever happened just like that, in a moment, in a healing service. And then I looked out over the audience, and here It begin to come down over the audience and things. Oh, when we reach the other side! The half has never yet been told, of the things, to walk out and see things in people's life. I don't say nothing about it. Just let it alone, see, unless I'm really compelled to say something.
33And now I look for this next to start like that. See, God, in His Own way, His Own sovereign time, to begin it. And it'll--it'll be another thing that'll be--be a way beyond any of these other people. See? And I'm looking for that to happen.
34 And maybe, oh, I thought, if I had a little healing service maybe next Sunday. Then the following Sunday I'll probably be away with the kids and them, 'cause they got to go back and go to school. And then the next Sunday, I, course, I'm up in Chicago, at the meeting up there. And then come back the following Monday, to leave on Tuesday for--for Arizona, for the kids to get back in school.
35Well, what did you find, pastor? [Brother Neville says, "Well, I've discovered something very strange."--Ed.] Good, that's very fine, now we want to hear about it.
36So now the--the Lord bless you all, real, real good. And I--I hope to see you here next Sunday. And Wednesday night...
37 And listen. Don't forget these little churches, like Brother Ruddell, Brother Jackson, Brother Parnell, and all those little brethren who are struggling hard out there, see. And they feel like that we are their--their--their sister church here, you see. We are kind of like a little mother group to them. That's where they were born, out of here, pastors and so forth.
38And this little fellow back here, brother, I met him the other night over there, Allen, little Brother Allen. I hope Brother Collins here will get with Brother Allen, if he doesn't know him. They're both Methodist ministers, and has--has seen Truth of Word.
39 Which, the--the organization of the Methodist church, which is a fine bunch of people in that Methodist church. Don't you never think they're not. They are. They're a fine bunch of people in that Catholic church. They're a fine bunch in the Presbyterian church. And all those places there, it's men and women that are waiting to see that Light flash over their path. You just keep flashing the Light, in humility, sweetness. Let's all grow closer to God, by humbling ourself. See?
40 Don't forget, this tabernacle will lose its strength. Remember that this is the target where Satan has got every gun in hell trained on it. He'll cause one person to do something that's contrary to what the other one thinks. He is doing that. He is up to it. That's his business, if he can get somebody to say something, somebody to talk about another, say, "Well, listen, did you know So-and-so did?" Don't you listen to it. Don't you listen to it, at all. That's the devil. See, it's Satan. Don't you believe it.
41If there is anything that somebody has done wrong, pray for them. And don't pray in a selfish way, say, "I know it's my duty, I've got to pray for that brother." You take it to your heart, really down, for that sister. And just talk and be real sweet, and the first thing you know, you find them right back in the service again. See? Cause, after all, we're headed towards the setting of the sun.
42 The Lord Jesus will be coming one of these days. And, you know, I think it'll be so sudden and so--so sweet, and so there'll be one hundred per-... one hundredth of one hundred percent of the whole world will never know when that Rapture takes place. It'll just go so quietly that nobody would know nothing about it. See?
43And there'll be, course, the little groups will say, "Well, now, So-and-so?"
44"Oh, they say there is a fanatic bunch over there, said a group left from over there, and they... That's not so. They've just gone out somewhere. We've had that fanaticism, see."
45"Well, they say that little tabernacle, in a place called Jeffersonville, there was so many of them members that's missing."
46See, they just play that out. They'll say, "Oh, there is nothing to that, you see," like that, and It'll be past and they won't know it.
47 Across the nation, will come, those who are dead in Christ will rise first. The Rapture will take place, the Church will be taken Home. And then the Tribulation will set in, and, oh, my, we don't want to be here during that time. I don't want to be here in the Tribulation. No. God forbid that any of us would ever be here during that time. Because, "he that's filthy is filthy still; he that's holy is holy still; he that's righteous is righteous still." There is no... The Lamb had come forth with His Book of Redemption, and the Bride has been taken out. Those who turned It down has to go through a Tribulation period, both Jew and Gentile. What a time of Tribulation! I don't want that.
48"Lord, sanctify me now." That's good Nazarene doctrine, ain't it? [Brother Neville says, "Amen."--Ed.] And it's true, too. It's true. That's right. "Fill me now with Your Holy Spirit, Lord. Take all the world out of me now, Lord. Don't--don't let us have..."
49As the old colored brother said, "Sir, I got my ticket in my hand. It's already punched. When I come down to the river, that morning, I don't want no trouble."
50So, that's about right, I--I don't want no trouble. Hold your ticket in your hand, 'cause we're going over. Just think of it, the great time of redemption is at hand.
51 And now another thing. Brother, what's his name, up here at Utica? I think Brother Graham, and another brother there that's pastoring there. A Brother Shanks or something like that, or Sink? [Brother Neville says, "Brother Snelling."--Ed.] Brother Snelling is the pastor, altogether. Brother Snelling is the pastor up at Utica now. I think their prayer meeting is on... ["Thursday night."] Thursday night. Now, you know, it would be real nice if we would slip up there on Thursday night and show those fellows a little fellowship. See? And then when Brother Jackson, the times that he has his, if we'd just get a little group of us together and go.
52 Just keep praying, keep digging! Yeah, don't stop. Just like when Elijah told them, said, "Dig ditches out there!"
When you get down, you hit an old tin can, say, "I'm too tired"? Throw it out of the way and keep digging. See? Just keep digging, 'cause we've got to dig. We've just got to dig, that's all. Cause, if you--if you expect to miss the Tribulation, you better start digging.
53Now, for myself, I'm preaching to myself there. I'm going to start digging deeper than I ever dug. Because, I feel like that, in the nation and around the world, that this ministry will again, as it's known now about everywhere over the world. I--I must go again.
54 Wife said to me... Other morning, I said, "I want you to go with me when I leave. I'm going to leave around January, the Lord willing. I want to take a complete world tour, all the way around; come back and maybe have services in the United States, sometime next summer."
And she said, "I'm too old to go."
55"Well," I said, "I've went when I... about my last trip overseas, about eight years ago, and I feel like I'm in better shape now than I was eight years ago, you know. See? I know more about it now."
56 And then we got on the subject, "If the Lord said, 'I'm going to allot you twenty-five years. You're not going to get feeble. You'll be able to go, and I'm going to allot you twenty-five years on earth,' would you take from--from birth to twenty-five, or from twenty-five to fifty, fifty to seventy-five, or seventy-five to a hundred?"
57Now, any man that's allotted any time on earth, would certainly be a most rashel thing if he don't spend that time in service of God. I don't care what he does.
58Now, if you're going to be a heartbreak for the women, or so forth, you better take that young age, that first twenty-five. See?
59If you're going to be a carpenter, a mechanic, or something, you better take the second twenty-five. See?
60 Then I was thinking about, "What about me? Where will I take?" I'd take the seventy-five to a hundred. I'd be smarter, wiser. I'd be more settled. I'd know more about what I'm doing. I'm ten, eight or ten, years older than the last time I was overseas. I won't jump in like I'm killing snakes. I'll know more about it, see. I know how.
61It's just like a coon dog fighting a coon, see. You know about how to take a hold of him. Don't jump in there; scratch you up. See, know his tricks and watch him what he does. And we learn more about the enemy. So we've got to find out all of his techniques, and how he approaches, and what he does, and learn his punches, then you're trained to go in on him, see.
62"So I believe now," I told the wife, "I believe I'm in better shape now than I was when I was forty years old, and went over." See, and I'm fifty-four. And I believe, if I live and can still get around as good as I can now, when I'm a hundred, if I... if Jesus would tarry that long, I'd be in better shape then than I am now, to go. See? Because, you know more about it, you know more about what to do, and how to handle it, how to handle the situation.
63 Take a lot of people now, if they're going to get operated on. "They say a new doctor just graduated the other day, and just come out of medical school. He's never had an operation yet. Let him do it."
64"Oh, no," you'd say, "nothing doing. Not that guy. No, sir. Yet, no, indeed. I don't want him putting no knife on me. Well, I'd rather go down here and get So-and-so. I know he's had a lot of operations. He knows how to do it." That's it, see. That's the idea.
65You think about this, but what about that soul? I want somebody who knows where they're at, and knows the road; who's traveled it. Yes, indeed.
66 The Lord bless you. All right, Brother Neville, get up here now. And God bless Brother Neville. Don't forget now, next Sunday.
67[Brother Neville speaks about Brother Branham and Brother Vayle for one minute, then says, "And I delight to welcome the ministers of God, especially who are co-operating together with This, and in It together with us. I delight to hear from them."--Ed.] Amen. ["So I asked Doctor Lee Vayle, I said, 'Would you minister if Brother Branham doesn't?' And Brother Branham didn't. He might have known this."]
No, I didn't. I wouldn't even talked that long.
68[Brother Neville says, "So I asked Brother Vayle, tonight, if he would minister for us, in case that Brother Branham didn't. Because he associated with him in the meetings, and he knows about the Way, this Way. And we're glad to have Brother Vayle. I appreciate him and respect him as well as I do any of the other ministers, and like I do all the others. And so if he will come tonight and speak for us, I'd be delighted to have him to do it."--Ed.] Amen. ["God bless, and let's pray for Brother Vayle. Some of you have never heard him, and I trust that you'll pray for him."] Yes.
69I shouldn't a-took all his time. I apologize to the audience. I didn't know, sitting there, that he... this was fixed up. God bless you, Brother Vayle.
70 [Brother Lee Vayle says, "It wasn't fixed up. He said, if you 'didn't come.' And you came." Brother Branham and congregation laugh--Ed.] Good. That's fine.
71I get to hear him, myself. Brother Vayle has spoke a many time ahead of me, in the meetings, and--and so forth. He had managed the meetings for a long time, and a fine brother, done a swell job. And I'm sure this audience is always glad to hear Brother Vayle when he speaks. The Lord bless Brother Vayle.
72[Brother Vayle speaks for seventy minutes on Mark 16:15-20 and other Scriptures, entitled: Why Has Mark 16 Not Worked? And How, According To The Scripture, To Make It Work--Ed.]
73 So much was said till I--I--I couldn't say nothing to make it any better. And I truly believe that it was the Lord that worked this out for Brother Vayle to bring this message, after this morning. Cause, you see, it has to work that way. We--we accept that from God. What, there is so many things he was saying; I--I--I have twenty sermons wrote down here, off of what he said.
74I was thinking here of one little illustration, to back up what he said. Now, we look at this watch, to find out what time it is. Unless that every instrument in that watch is coordinating, one with the other, we'll never know the correct time. Is that right? [Congregation says, "Amen."--Ed.] And that takes all of us, all together, if we want to see the Third Pull really do something for God, it's coordination with every one of us together, to humble ourselves before God and confess our wrong, and pray and believe God for these things.
75 I truly believe that what Brother Vayle said is the Truth, that God will never put His Spirit in an unholy, unrighteous, disobedient temple. No. It's got to come in the--the way of the cleansing of our hearts from all guile and iniquity, that we might be pure before God, that He might work His pure Holy Spirit through us, to bring these things to pass. I--I think that, when you go home tonight, if you'll read that little Book of Jude, you'll just learn a whole lot now of what Brother Vayle has said. And he said, "I earnestly contend for the Faith that was once delivered to the saints." They got away from It. How man of corrupt mind, and so forth, had come in and beguiled them away from the--from the real things of God.
76And God can only operate as we let Him operate. And there's so many wonderful things, that I saying...
77 You know, people want power, and really they don't know what power is. See, they--they don't really know what--what--what goes with it. The--the way up is down, always. If you want power, see how humble you can get. Just get away from all your worldly thinking, and humble yourself before God, and then you've got more power than the man that runs all over the building and makes a big lot of noise; see, because you have been able to conquer yourself, and commit yourself to Christ, you see, to humble yourself before Him. That's really power.
78You show me a church that's humble, real humble, not a--a arrogancy; a church, just a sweet, humble church, I'll show you a church that has the favor and power of God in it. That's right. That's the thing it takes, humility, humbling ourselves before God, letting God just work through us. Don't have to make a lot of noise.
79 Sometimes, as the farmer said, he went out to the field with his wagon, and, every time he hit a bump, it just rattled and went on. But when he come back, he hit the same bump and didn't make no noise at all, because it was loaded with good things.
80So I think that's just about right, see, that we get filled up with the good things of God, that the fruit of the Spirit might be known through us. As he referred so much to First Corinthians 13 there, and how, that, "Though I give my body to be burnt, and have all these things, and have not charity; it's nothing, profiteth me nothing." See, we want to do that.
81 Above all things, it's our individual souls that we're responsible before God. See, it--it's you going to Heaven. It isn't whether I go, or he goes. It's you going, see, and you first. And you've got to look this out and come sweet before the Lord.
82And I've always found out that the man that humbles himself is the man that God exalts. When you take a person with his chest out and knows everything, and you can't tell him nothing, and he is arrogant, and--and, well, that--that's the person that never gets anywhere. But you take that person that humbles themself and walks sweetly.
83 I was talking to a man the other day, that's just organizing a church up at the... pulled out of an organization that there had been. And, well, it's Brother Boze, and them church where they had, they had had that great church there for so long, and the Lord was blessing. Then the people got to a place that they wanted to polish up like the rest of them, and wanted to throw it into an organization. And when they did, it just... those humble Christians in there did not want that. All their life, they had been taught against it, so they walked away from it. Now they've got a group, and the Lord has blessed them until they're coming in, up into a big place now again, for a church now that puts up about four or five thousand people, and they're starting over.
84 And they come to me, and said, "Brother Branham," setting right there in the office, the church office, the other day. And he said, one of the leaders, Brother Carlson and them, said, "What must we do?"
85I said, "Find a man to be the shepherd that has no reputation in all denomination, that's just a real good, genuine, sweet, humble brother that lives the life. God will take care of the rest of it, see." I said, "A good pastor that'll just feed the sheep, and be humble and things, God will do the rest. If you'll... Not some big know-it-all's coming in, going to put this in order, and this has to be this way, and cutting things around." I said, "It'll never work. You've just got to it."
86That's it, every piece in the church must work together, and you must keep up your part of it. So we see what time we're living in. We may be closer than we think we are.
87 Now, we appreciate Brother Vayle. Don't we? [Congregation says, "Amen."--Ed.] The Lord bless you, Brother Vayle. Thank you. And we thank the Lord for bringing this great message to us tonight.
88And I got a note, a few minutes ago. One of the sisters has had something she wanted to tell, in a dream. If you'll just write it out to me, sister, I--I'm... He has give her some dreams that has been absolutely true. We don't accept all dreams. No, no. But when they're of God, we want to know that it's God talking to us.
89Like everything speaks in tongues, we don't believe it; but when there is an interpretation comes that tells us something that's going to happen, we see it happen, then we thank the Lord for it. See?
90 We want to keep it running smoothly, sweetly, and in order of the Lord. So just remember, that your part may be the mainspring, or it may be the little, some little hand, or some little part, or the winding stem, whatever it may be, or it may be the hands on the face of the clock, that tells the time. But whatever it is, it takes us all working together in harmony with the Gospel of Jesus Christ, to bring this to pass.
91Just think! If gifts is so great, what we call power; and Paul said, "Though I have faith that I could move a mountain, and have not charity, I am nothing." Think of that.
92And though we say, "Well, though I--I understand... I wish I knowed the Bible."
93"Though I understand all the mysteries of God, see, and still though I could do it and have not charity, I am nothing. See, I ain't got nowhere yet." See, the main thing is, love God, and humble yourself with it.
94 Now, surely, after all these years on the field and around the world, and seeing different people, I ought to know a little bit about the gate to enter in at. And if you want to get somewhere with God, never let an arrogant spirit ever come around you. Don't let no malice come in. No matter what anybody does, if they are wrong, don't you never build up a complex against that person. See? You be sweet and kind. Remember, God loved you when you were in sin. And if the Spirit of God is in you, you love the other person when he's in wrong. See, just pray for them, and love one another.
95Above everything, love God and love one another. And be humble with God and around one another, and God will bless us, and it's hard telling what He will do. Usually when a church begins to get in numbers and get to getting a little bigger, or something like that, then they get away from that real thing, the real thing.
96 Do you know what brought these things to pass, when I first started and the Lord appeared to me down on the river and told me that? And Brother Vayle saw that, I believe, in a paper in Canada, many years ago, where that Angel of the Lord appeared on the river down there, it was on Associated Press, "Mystic Light over local minister, while baptizing." And--and you know what did that? When we had the tent meeting just across the street, a tent that seated about, oh, twenty-five hundred people, ministers come from everywhere, and said, "Brother, come here a minute." I was just a boy, like, oh, just a kid. And they said, "How do you keep those people in one accord? They love one another till... I haven't seen people love one another."
97 That's the Lord. That's what this church was established upon, that godly, brotherly love for one another. I seen them even shake hands with one another, leaving a place, and cry like babies, to leave one another. They loved one another that well. And I could go to their house to visit, and times the Bible was laying open and stained with tears. Come in, at nighttime, where fathers and mothers was gathered together, and their little children around on the floor, kneeling around; and fathers and mothers on their knees, crying and praying. I'd stand at the door and wait and wait and wait. And they didn't stop praying, I'll just set down on the steps and start praying, myself, waiting for them, see. And that--that was. And they loved one another. They loved one another. We used to stand and sing that old song:
Blest be the tie that binds
Our hearts in Christian love;
The fellowship of kindred mind
Is like to that Above.
When we asunder part,
It give us inward pain;
But we shall still be joined in heart,
And hope to meet again.
98 I say this with great joy in my heart, to Christ. Many of them are sleeping around in these graves marked tonight, waiting for that great resurrection where we'll meet together again.
99Let not that spirit ever depart from this place! If it ever does, then I don't care how eloquent your pastor might be, how well he might bring the Word of God, the Spirit of God is grieved away. See? When we can have all things in fellowship, in common, and love one another, then God will work with us.
100And we're keeping time, that the people come by and say, "If you want to see a church that's really humble, a church that really loves God, drop in up there at that tabernacle one time and watch them. Look at the care they have for one another, the respect; when the Gospel is being preached, how reverent, how everything is just in order." Yes, then they can look and see what time we're living. You'll see the Spirit of God moving among you, great signs and wonders and things will be taking place. If the thing is working together, it's telling the time. But if it isn't working, then time is stopped, it won't tell the time no more. So if we want to know what time we're living, just start everybody working together in the Gospel, loving one another, loving God, and the hands itself will tell the time what we're living in. Do you believe that? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Sure. Amen. The Lord bless you, real richly.
101 Don't forget now, get around this week. And if you know any good, sick people that's coming in, tell them, when they come, say, "Dear, I want to ask you. We're having prayer for the sick, Sunday morning, over at the tabernacle. And you been sick for a while, now I want..."
"Well, I want to go. I've always wanted to go."
102"Now, I just heard a message Sunday night, from a brother there, that how we must confess our faults one to another, and pray one for another, that we might be healed. James 5:14, 13, 14, 15, see, that we must confess our faults one to another before we even come for healing. Yeah. Confess our faults one to another, and pray one for the other." See? See, that's just exactly what he was talking about tonight, brings back the beatitudes in with Mark 16. Blend that together, you've got it, then healings take place.
103 Look at Jesus, nothing but one bundle of love. See? He was God manifested. He, God, expressed Himself through Him, no wonder miracles and things happened. His humble life, and consecrated life; to come from being God, to be a man here on earth, to express God through Himself. That's what made Him what He was. I've always said, "What made Jesus God, to me, was the way He humbled Himself. He was so great, and yet could be so small." See? That's right.
104The Lord bless you real good. Now let's stand up, and for the dismissal. Let's just try that, (you might not know it, sister), that, Blest Be The Tie That Binds. Let's sing that one time, will you? You give us a chord.
Blest be the tie that binds
Our hearts in Christian love;
The fellowship of kindred minds
Is like to that Above.
105 Now while we sing this last verse, let's take a hold of one another's hands, "when we asunder part," and just say, "God bless you, brother, sister. I'm so glad to be here with you tonight." See, something like that, then turn back around then. Now let's sing it.
When we asunder...
God bless you, Brother Neville!
It gives us inward pain;
But we shall still be joined in heart,
And hope to meet again.
106How we love the Lord Jesus! Don't we? [Congregation says, "Amen."--Ed.] How...
Till we meet!
Till we meet at Jesus' feet; (till we meet!)
Till we meet! till we meet!
God be with you till we meet again!
Let's close our eyes, and just sing that in the Spirit now.
Till we meet! till we meet!
Till we meet at Jesus' feet;
Till we meet! till we meet!
God be with you till we meet again!
107 Now as our heads bowed. We're just children, God's children. Let's hum it. [Brother Branham and congregation begin humming, God Be With You--Ed.] Oh, how that brings the Spirit of God to us! Could you imagine the early days when they sat on slabs of rock?
God be with you till we meet again!
108With our heads bowed, I'm going to ask if Brother Allen back there, a new brother among us, if he'll dismiss us in a word of prayer. Brother Allen.
1[Brat Neville uvádza brata Branhama. - pozn. prekl.] Toto je šok, verím, že by som potom mohol oznámiť: „Sú určité dary, lebo toto by ma nenapadlo.“ [Brat Branham a zhromaždenie sa smejú. - pozn.prekl.]
2Istotne sa radujem zakaždým, ako tu môžem byť. Naša púť sa teraz približuje ku koncu, my, ktorí s vami zostávame, pretože budeme mať zakrátko zhromaždenie v Chicagu a ja musím veľmi skoro zaviezť rodinu do Arizony, a oni ešte vôbec nemali svoje letné prázdniny, dovolenku, a tak ich chcem vziať niekam, na nejakú malú cestu na pár dní. A potom budem pravdepodobne preč jednu z nedieľ a potom nasledujúci týždeň začínam v Chicagu. A potom sa musím vrátiť rovno späť v pondelok a vziať ich do Arizony.
3Veľmi nerád beriem túto nedeľu ráno, ten čas, keď je každý svieži, v nedeľu večer ste vždy unavení a vyčerpaní, v nedeľu večer a ak mám potom ja dať večerné služby v nedeľu nášmu pastorovi, to je dosť zlé. Ale nerád to robím a pritom v nedeľu večer, keď mám v nedeľu večer službu, potom držím ľudí tak dlho. Mnohí z nich prichádzajú zdola z juhu a zo severu a niekedy musia, ó, cestovať deň i noc, aby sa sem dostali len na jedno zhromaždenie a potom ísť späť. A to je ten dôvod, prečo sa to snažím robiť v nedeľu ráno, keď prichádzam, aby som im dal príležitosť vrátiť sa späť.
4Verní, lojálni pútnici, ó, ako si ich cením, cestujú autom, v daždi a keď je sneh s dažďom, a všetko možné, aby sa sem dostali cez celú krajinu, stovky míľ, len na jedno malé zhromaždenie. Tak to mi robí, že sa cítim Bohu vďačný za týchto ľudí za ich veľkú... Za ich veľkú oporu v tom, čo sa snažím ľuďom povedať, že je Pravda.
5Tak verím, že toto je Pravda, ja... Celým svojím srdcom. Ak by bolo niečo iné, o čom by som zmýšľal, že je lepšie, istotne by som najprv išiel... Nebudem sa nikoho pýtať, kam mám ísť, ak nejdem najprv, aby som zistil, či je to správne alebo nesprávne. Nežiadal by som žiadnu osobu, aby urobila nejaký krok k Bohu, ktorý som ja už neurobil a o ktorom viem, že je pravda. Najprv to musí byť Slovo Pánovo, potom ja musím vykročiť, a vidieť, či je to správne, a potom ak je to správne, potom môžem povedať, „Poďte tadeto,“ vidíte, to je robiť cestu.
6A tak myslím, že každý kazateľ by to mal robiť. Mal by ísť prv sám, on má byť vodcom, vodcom ľudí, nie hovoriť niečo, na čo by nepoložil sám svoje ruky. Mali by sme tam ísť, vodcovia ľudí.
7Dnes ráno som mal veľmi zvláštne, podivné prežitie tu za kazateľňou a bolo to asi pri tej poslednej časti posolstva, nemienil som to povedať takým spôsobom. Rozumiete? Ale hádam je to už povedané a nie je nič, čo by som mohol ohľadne toho urobiť. Ale potom som išiel domov a niečo som o tom študoval.
8A dnes sme mali také malé rodinné stretnutie, môj brat a ostatní, mama už nie je medzi nami a my sme sa zvykli stretávať v jej dome a teraz chodíme k Delores. Mali sme tam dnes popoludní pekný čas, rozprávali sme sa, aj Teddy tam bol. Spievali sme pár piesní, hrali a spievali chvály a tak.
9No, myslím si, že možno nasledujúcu nedeľu, ak bude Pán chcieť, ak by to bratovi Nevillovi nevadilo, rád by som mal zhromaždenie s uzdravovaním, ktoré bude posvätené len pre uzdravovanie, a myslím si, že s tým posolstvom dnes ráno, ten spôsob, akým sa zdalo, že Pán ma vedie, aby som to priniesol, predložil, to by nás malo trochu povzbudiť, viete, aby sme skutočne verili. My sa hráme a myslíme na rôzne veci a hovoríme o nich, ale keď to potom prichádza ku konečnému odhaleniu sily, potom je to niečo iné. Tak, ako...
10Niekto mi rozprával, myslím, že to bol môj brat tam vzadu, rozprával mi dnes jeden malý príbeh o jednom človeku, o kazateľovi a o niekom z jeho zhromaždenia. A ten kazateľ povedal, že môže prejsť po kmeni.
On povedal, „Pastor, istotne je Pán s tebou.“
On povedal, „Dokážem na chrbte niesť drevo, keď cez to pôjdem.“
„Istotne, Pán je s tebou,“ a on išiel a dokázal to.
11Povedal, „Dokážem niesť drevo a tlačiť pred sebou fúrik, keď pôjdem po tom kmeni.“
12„Istotne, pastor, Pán je s tebou, tvoja viera dokáže všetko.“
13On povedal, „Môžem ťa posadiť do toho fúrika a zároveň niesť brvno.“
On povedal, „No, počkaj chvíľu.“ Vidíte?
14Je to iné, keď si ty v tom zahrnutý, ty sám. Vidíte? No, je to veľmi dobré pre nás, keď tu povieme „Amen,“ je to veľmi dobré pre nás, keď povieme, „Verím, že to je pravda.“ Ale potom to uviesť do chodu. Vy to musíte uviesť do chodu.
15Ako som dnes ráno urobil to vyhlásenie, že ľudia ležali v tieni Petra, oni ani nikdy neprosili o modlitbu.
16Išiel som do mnohých domov, pozoroval som toto, modlím sa pred tým, ako tam idem, a idem tam s pomazaním a niekedy sa dokonca za ľudí ani nemodlím a keď odídem, oni sú uzdravení. Vidíte, to je pravda. Videl som to stať sa tak mnohokrát. Rozumiete? Musíte mať niekde miesto, kde umiestnite svoju vieru. Rozumiete? Musíte tomu veriť. A verím, že tá hodina sa teraz približuje a je teraz.
17A uvedomujem si, že toto zhromaždenie sa nenahráva, možno robia pásku pre seba, ale toto nebude páska, ktorá pôjde po celej krajine.
18Toto je to, čo som hovoril, že dnes ráno nás to priviedlo rovno do vyvrcholenia, a to je ten dôvod, prečo bude na budúcu nedeľu zhromaždenie s uzdravovaním, pretože odkedy som doma, povedal som vám o tých videniach a o tom, čo sa stalo, a všetky veci a vyjasnil som to, prečo som urobil všetky tieto veci, a potom dnes ráno som to priviedol rovno do toho posledného potiahnutia.
19No, teraz je pre mňa čas, aby som sa zasvätil Bohu, je to Boží čas, aby hovoril ku mne. Rozumiete? Ja... Ja, musím mať teraz takú malú zmenu vo svojom vlastnom živote, nie to, že by som si myslel, že som bezbožný, ale chcem to cítiť tak, že budem trošku bližší ľuďom. Rozumiete?
20Ľudia, ktorým som sa snažil hovoriť pravdu Evanjelia, a oni tomu obrátia svoj chrbát a odchádzajú a smejú sa z toho. No, pre mňa to vyzerá ako urážka. Mne to nevadí, čo sa mňa týka, ale tie veci, ktoré som im hovoril, to je pravda, ktorá sa im snaží pomôcť, a to je tak, ako odstrkovať čln a povedať, „Tu, tu to je, prejdi na druhú stranu, tu si daj pozor, choď ďalej od toho búrlivého prúdu, pretože zomrieš, tam zahynieš!“ A oni sa vám len smejú a odchádzajú. No, pre mňa, mne sa to zdá, že ak oni odchádzajú, nie je nič viac, čo by som mohol ohľadne toho urobiť. Vidíte? Čo by som mohol urobiť.
21Ale ja chcem teraz bežať dole popri brehu a presviedčať ich, „Vráť sa, vráť sa.“ Rozumiete, musím to tak cítiť, pretože viem, že je tam niekto, kto ešte nevošiel. A ja budem chytať tie ryby, až... On povedal, až kým nebude chytená tá posledná ryba. Chcem to robiť.
22No a teraz, aby sa toto tak dialo, očakávam, že sa niečo stane na modlitebnom zhromaždení. Niečo... A mnohí z vás si pamätáte to videnie toho posledného potiahnutia, vlastne toho tretieho potiahnutia. Pamätáte si, že tam bolo niečo, čo sa stalo rovno pred tým, videl som, ako prišlo to svetlo a zostúpilo do toho miesta a povedalo, „Tam sa s tebou stretnem.“ A ja očakávam, že sa niečo stane.
23Tu pred rokmi, zvyklo to tak byť, že tie služby a rozpoznávania ma tak zoslabili, až som sa potácal, mnohí z vás si to pamätáte, prišlo to do miesta, kde som len stál a Jack Moore mi držal jednu ruku a brat Braun na druhej strane a zobrali ma a išli sme hore-dolu po ulici, asi hodinu po zhromaždení. A ja som náhodou, náhodou som sa snažil myslieť, na čom som, a čo sa deje, a potom som celú noc ležal a premýšľal a vzlykal a všetko možné a divil som sa, prečo neprijímajú nášho Pána Ježiša.
24Potom mi vo videní povedal, „Raz stretneš jednu pani, ktorá k tebe príde, bude mať oblečené hnedé šaty, bude niesť v zástere malé nemluvňa a od toho času budeš mať silu, aby si vydržal viac.“ No, všetkým vám som to povedal, stalo sa to v Chicagu, v ten večer, keď tam bola tá drobná pani, presbyteriánka, keď ju jej pastor poslal s tým dieťaťom tam dolu.
25A myslím, že to bol práve jej brat, alebo niekto z nich, kto bol lekárom. On povedal, „Pre to dieťa neexistuje žiadna nádej, jedine, že by sa ho dotkol Všemohúci Boh.“ On išiel...
26Ona išla a povedala to svojmu pastorovi, ten pastor povedal, „Ja... Ja nie som kvalifikovaný.“ Povedal, „Aby som konal na základe tohoto Božského uzdravenia, pretože ja ne... Nemám to jednoducho v sebe, tú vieru, ktorá je potrebná, aby to vykonala.“ No, to bolo veľmi úprimné. Vidíte? On povedal, „Ja to jednoducho v sebe nemám.“ Povedal, „Ale bol som na jednom zhromaždení brata Branhama a ja ti radím, aby si vzala svoje dieťa k bratovi Branhamovi,“ a lekár sa ho vzdal a ono išlo zomrieť.
27A tá pani tam prišla, keď som mal práve takú službu pre tie malé katolícke deti, keď im vyhorela tá škola, viete. Pamätáte si, kedy to bolo, mali sme zhromaždenie a rovno na pódium prišla táto pani v hnedých šatách. Moja manželka a oni tam sedeli a ja som povedal... Obzrel som sa a díval som sa a obzeral naokolo, aby som videl, či tam stoja, a tak sa stalo, že tesne predtým, ako som tam vyšiel, myslím, že to bol Billy Paul, ktorý sa s nimi rozprával, alebo manželka, alebo niekto z nich, s tou pani, ktorá mala to malé dieťa. A tá pani vyšla na pódium a Duch Svätý zjavil celú tú vec a rovno tam uzdravil to dieťa.
28Odišiel som a odvtedy sa už neunavujem. Vidíte? Nemá to na mňa taký vplyv a ja idem rovno ďalej a ďalej.
29No, ja očakávam, že sa niečo stane a hneď to rozpočne to tretie potiahnutie. Rozumiete? A možno to bude na ďalšiu nedeľu ráno, pri zhromaždení s uzdravovaním, možno to tam bude vyprodukované, ja neviem.
30Myslím, že pre nás, čo máme robiť, je povedať svojim ľuďom a priviesť chorých. No, pre zhromaždenie s uzdravovaním sa musíme posvätiť pre chorých ľudí. Doveďte vašich chorých ľudí a priveďte ich sem budúcu nedeľu skoro ráno, povedzme o ôsmej, osem tridsať, a dáme im modlitebné karty, ako budú vchádzať dverami, akokoľvek to bude. A potom budeme mať modlitebný rad a budeme sa modliť za chorých a budeme vidieť, čo bude Duch Svätý konať.
31Verím, že On učiní divy, ak Mu len budeme veriť. Rozumiete. Ale my Mu musíme ohľadom toho veriť z celých našich sŕdc a myslím si, že tá veľká hodina už prišla, kedy Boh, práve tak, ako sme hovorili dnes ráno, nám ukázal tak mnoho a priviedol nás do určitého... rovno do toho miesta. Len potlačiť ten malý vrch, a to je všetko, čo potrebujeme, a potom to odchádza. Vidíte? Ide to práve tak, ako to bolo, tá istá vec s tým rozpoznávaním, tak isto je to cez to prorocké, aby sme pozorovali.
32Stál som v Calgary... Prepáčte, to bolo mesto kráľovnej dolu v Regina, bolo to Regina a Ern Baxter tam stál, bolo nás tam zopár a Pán mi povedal, rovno tu na pódiu, „Stane sa, že budeš poznať tajomstvá ich sŕdc.“ A to je pravda, a nikdy som o tom takto nerozmýšľal. Ten večer som vyšiel na pódium s Ernom a začal som sa len modlil za chorých. A tu prichádza nejaký muž a videl som predostretý jeho celý život, to bolo po prvýkrát, kedy sa to stalo presne takto v momente na zhromaždení s uzdravovaním, a potom som sa pozrel do obecenstva a tu to začalo prichádzať nad tým obecenstvom, a tak. Ó, keď dosiahneme tú druhú stranu, nebola povedaná ešte ani polovica tých vecí, keď vychádzate a vidíte veci v ľudských životoch, ja o tom nehovorím nič, len to tak nechávam. Vidíte? Jedine, že som skutočne donútený niečo povedať.
33A teraz očakávam na tento ďalší začiatok. Vidíte? Boh to začne svojím vlastným spôsobom, vo svojom vlastnom suverénnom čase. A to bude... To bude ďalšia vec, ktorá bude... ktorá bude ďaleko poza týmito ostatnými ľuďmi. Rozumiete? A ja očakávam, že sa to stane.
34A možno, ó, pomyslel som si, ak by som mal len malé zhromaždenie s uzdravovaním, možno ďalšiu nedeľu, potom nasledujúcu nedeľu budem pravdepodobne preč s deťmi a s nimi, pretože oni sa musia vrátiť a ísť do školy. A potom na ďalšiu nedeľu som samozrejme hore v Chicagu tam na zhromaždení a potom sa musím vrátiť nasledujúci pondelok, aby som išiel v utorok do Arizony, aby sa deti mohli vrátiť späť do školy.
35No, čo si našiel, pastor? [Brat Neville hovorí, „No, objavil som niečo veľmi zvláštne.“ - pozn. prekl.] Dobre, to je veľmi fajn, teraz to chceme počuť.
36Tak teraz nech vás Pán všetkých žehná, nech vás ozaj žehná a dúfam, že vás tu uvidím na ďalšiu nedeľu a v stredu večer...
37A počúvajte, nezabudnite na tieto malé cirkvi, ako u brata Rudella, brata Jacksona, brata Parnella a všetkých tých malých bratov, ktorí tam ťažko bojujú, rozumiete? A oni to tak cítia, že my sme ich sesterskou cirkvou tu. Rozumiete? My sme tak trochu akoby materská skupina pre nich, to je to, kde boli zrodení, rovno tu. Tí pastori, a tak ďalej.
38A tento malý brat tu, stretol som ho tam minulý večer, Allen, brat Allen, dúfam, že brat Collins tu zájde za bratom Allenom, ak ho ešte nepozná. Oni sú obaja metodistickí kazatelia a uvideli pravdu Slova.
39To je milá skupina ľudí v tej Metodistickej cirkvi, nikdy si nemyslite, že nie sú, sú. Je to milá skupina ľudí v Katolíckej cirkvi, sú milí ľudia v Presbyteriánskej cirkvi a všetky tie miesta tam, to sú mužovia a ženy, ktorí očakávajú, že uvidia svetlo, ktoré im zablyskne na ich chodníku, vy len žiarte tým svetlom v pokore a prívetivosti, dovoľme, aby sme všetci vzrastali a boli bližšie ku Bohu tým, že sa pokoríme. Rozumiete?
40Nezabudnite, táto modlitebňa stratí svoju silu. Pamätajte, že toto je ten terč, na ktorý má Satan vytrénovanú každú zbraň v pekle, on spôsobí, že niekto urobí niečo, čo je v protiklade s tým, čo si myslí niekto druhý. On to robí, on je tým zaneprázdnený, to je jeho práca. Ak len môže doviesť niekoho do toho, aby povedal niečo, aby niekto hovoril o tom druhom a povedal, „No počúvaj, či vieš, čo ten a ten urobil?“ Nepočúvajte na to, vôbec na to nepočúvajte, to je diabol. Vidíte? To je Satan. Neverte tomu.
41Ak je niečo, čo niekto urobil zlé, modlite sa za neho, a nemodlite sa sebeckým spôsobom, že poviete, „Viem, že je to moja povinnosť, musím sa za toho brata modliť.“ Vezmite to do svojho srdca, nech to skutočne vpadne pre tú sestru a len hovorte a buďte skutočne milí a potom hneď zistíte, že ich nájdete znovu späť na zhromaždení. Rozumiete? Pretože nakoniec smerujeme ku západu slnka.
42Pán Ježiš príde v jednom z týchto dní a viete, ja si myslím, že to bude také náhle, a tak milé, a tak tam bude jedna stotina jednej stotiny celého sveta, ktorá bude vedieť, keď sa odohrá vytrhnutie. To prejde tak ticho, že nikto o tom nebude nič vedieť. Rozumiete?
43A budú tam samozrejme malé skupiny, ktoré povedia, „No dobre, a ten a ten?“
44„Ó, oni hovoria, že tam je taká fanatická skupina, a hovoria, že tá skupina ľudí odišla a oni... To tak nie je, oni len niekam išli, mali sme už taký fanatizmus. Rozumiete?“
45„No, hovoria, že tá malá modlitebňa na tom mieste v Jeffersonville, hovoria, že tam toľko členov zmizlo.“
46Vidíte, oni to len odohrávajú, povedia, „Ó, na tom nič nie je, viete. „Takto, a to prejde a nebudú o tom vedieť.
47Po celom národe to príde, tí, ktorí sú mŕtvi v Kristovi, vstanú najprv, nastane vytrhnutie a cirkev bude vzatá Domov a potom začne veľké súženie a, ó, my tu v tom čase nechceme byť. Ja tu nechcem byť v súžení, nie. Nech Boh nedopustí, aby tu niekto z nás vtedy bol v tom čase, pretože, „Ten, kto je špinavý, nech je ďalej špinavý, ten, kto je svätý, nech je ďalej svätý, ten, kto je spravodlivý, nech je ďalej spravodlivý.“ Neexistuje žiadne... Baránok vystúpil so svojou Knihou Vykúpenia a Nevesta bola vzatá. Tí, ktorí to odmietli, musia ísť cez čas súženia, oboje, Židia aj pohania. Čo za čas súženia, ja to nechcem.
48„Pane, posväť ma teraz.“ To je dobrá Nazarénska doktrína, že? [Brat Neville hovorí, „Amen“. - pozn. prekl.] A je to tiež pravda. Je to pravda, tak to je, „Naplň ma teraz Tvojím Svätým Duchom, Pane, vezmi teraz zo mňa všetok svet, Pane, nedaj, aby sme mali...“
49Ako povedal jeden farebný brat, „Pane, mám vo svojej ruke lístok, on je už označený, keď prídem ku tej rieke v to ráno, nechcem tam mať žiadne problémy.“
50Tak, tak to asi je, ja nechcem mať žiadne problémy. Drž ten lístok vo svojej ruke, pretože prechádzame na druhú stranu. Len na to pomyslite, že ten veľkolepý čas vykúpenia je na blízku.
51A teraz ďalšia vec, brat, ako sa on volá, ten brat v Utica, myslím, že brat Graham a ešte iný brat, ktorý je tam pastorom, a brat Shanks, alebo tak nejako sa volá, alebo Sink [Brat Neville hovorí, „Brat Snelling.“ - pozn. prekl.] Brat Snelling je tam pastorom, sú spolu, brat Snelling je teraz pastorom v Utica. Myslím, že majú modlitebné zhromaždenie v... [„Vo štvrtok večer.“] Vo štvrtok večer, no viete, bolo by to ozaj pekné, ak by sme sa tam mohli vo štvrtok večer prešmyknúť a preukázať tým bratom také malé obecenstvo. Vidíte? A potom, keď brat Jackson v tom čase, keď on má svoje zhromaždenie, ak by sme len mohli, niekoľkí z nás, malá skupina ísť tam spolu.
52Len sa ďalej modlite, ďalej kopte, áno, nezastavujte sa, práve, ako keď im povedal Eliáš, povedal, „Vykopte tam jamy.“
Ako kopete, natrafíte na nejakú starú plechovku, či poviete, „Som unavený“? Vyhoďte to preč a ďalej kopte. Rozumiete? Len ďalej kopte, pretože my musíme kopať, my skrátka musíme kopať, to je všetko, pretože ak očakávate, že miniete súženie, tak by ste radšej mali začať kopať.
53No, čo sa mňa týka, ja tu kážem samému sebe, začnem kopať hlbšie, ako som kedy kopal, pretože to tak cítim, že v národe a všade po svete, že táto služba znovu pôjde, ako je už aj teraz známa všade na celom svete. Znovu musím ísť.
54Žena mi povedala... Jedno ráno som povedal, „Chcem, aby si išla so mnou, keď pôjdem. Pôjdem asi v januári, ak bude Pán chcieť. Chcel by som ísť na celosvetovú misijnú cestu, všade dookola a vrátiť sa a mať možno niekoľko zhromaždení potom v Spojených štátoch, niekedy na ďalšie leto.“
A ona povedala, „Som príliš stará, aby som išla.“
55„No.“ Povedal som, „Išiel som, keď... Moja posledná zámorská cesta bola asi pred ôsmymi rokmi a ja sa teraz cítim, že som v lepšom stave, ako som bol pred ôsmymi rokmi, vieš. Rozumieš? Viem o tom teraz viac.“
56A potom sme sa dostali ku téme, ak by Pán povedal, „Udelím ti dvadsaťpäť rokov, nezoslabneš, budeš schopný ísť a Ja ti udelím dvadsaťpäť rokov na zemi. To by bolo od narodenia do dvadsaťpäťky a od dvadsaťpäť do päťdesiatky, od päťdesiatky do sedemdesiatpäť a od sedemdesiatpäť do sto?“
57No, akýkoľvek človek, ktorému bol udelený nejaký čas na zemi, bola by to strašná vec, ak by nestrávil svoj čas v službe Bohu, a je mi jedno, čo robí.
58Tak, ak chceš byť dobyvateľom ženských sŕdc alebo podobne, tak by si radšej mal vziať ten mladý vek, tých prvých dvadsaťpäť.
59Ak chceš byť tesárom, mechanikom, alebo niečím takým, radšej by si mal vziať tých druhých dvadsaťpäť.
60A potom som rozmýšľal o tomto, „A čo so mnou, ktoré by som vzal ja?“ Ja by som vzal od sedemdesiatpäť do sto. Bol by som chytrejší, múdrejší, bol by som viac stabilizovaný, vedel by som viac o tom, čo robím. Som teraz o desať, osem alebo desať rokov starší, ako keď som bol posledný krát za morom. Neskočím na to, ako keď zabíjam hady, budem o tom vedieť viac, rozumiete, viem, ako na to.
61To je práve tak, ako keď poľovnícky pes poľuje na medvedíka čistotného, rozumiete. Vy len viete, ako ho uchopiť. Neskočte tam, on vás poškriabe. Vidíte? Poznávate jeho triky a pozorujete ho, čo robí, a my sa učíme viac o našom nepriateľovi, a my musíme zistiť všetky jeho techniky a ako on pristupuje a čo činí a naučiť sa, ako dáva údery a potom ste trénovaní ísť na neho. Rozumiete?
62„Tak teraz myslím,“ povedal som svojej žene, „myslím, že som teraz v lepšom stave, ako keď som mal štyridsať rokov a išiel som vpred.“ Vidíte a mám päťdesiatštyri a verím, že ak budem žiť a budem môcť fungovať, tak dobre, ako môžem teraz, keď budem mať sto, ak ja... Ak by Ježiš tak dlho predlieval, budem v lepšom stave, ako som teraz, keď budem musieť ísť, rozumiete, pretože viete o tom viac, viete viac o tom, čo činiť a ako s tým zaobchádzať a ako zaobchádzať v tej situácii.
63Napríklad veľa ľudí to tak berie, ak by mali byť napríklad operovaní, „Hovoria, že ten nový lekár práve dostal diplom, práve nedávno a práve vyšiel z medicínskej školy, ešte nemal žiadnu operáciu, nech to on urobí.“
64„Ó, nie,“ povedali by ste, „V žiadnom prípade on nie, nie veru, no vôbec nie, ja nechcem, aby on ku mne priložil nôž, no, radšej pôjdem tam dolu a zájdem za tým a tým, viem, že on mal už mnoho operácií. On vie, ako to robiť.“ To je to, o to ide.
65Keď o tomto takto rozmýšľate, čo potom s dušou? Ja chcem Niekoho, kto vie, na čom je, a ktorý pozná tú cestu, kto ňou už išiel. Skutočne tak.
66Nech vás Pán žehná, v poriadku, brat Neville, poď teraz sem a nech Boh požehná brata Nevilla. Nezabudnite teraz na ďalšiu nedeľu.
67[Brat Neville hovorí na chvíľu ohľadne brata Branhama a brata Lee Vayle, a potom hovorí, „A som rád, že tu môžem privítať služobníkov Božích, zvlášť tých, ktorí s nami spolupracujú v tomto, a sú v tom spolu s nami a budem rád, keď ich budem môcť počuť.“ - pozn prekl.] Amen. [„Tak som poprosil doktora Lee Vayle, povedal som, 'Poslúžil by si, ak by neposlúžil brat Branham?' A brat Branham, neposlúžil. On toto mohol vedieť.“]
Nie nevedel som, ani by som tak dlho nehovoril.
68[Brat Neville hovorí, „A tak som poprosil na dnes večer brata Vayle, či by nám neposlúžil v prípade, že brat Branham nebude kázať, pretože on sa s ním stretol a bol spolu s ním na týchto zhromaždeniach a on to pozná ohľadne tejto cesty, tejto cesty a sme radi, že tu máme brata Vayle a ja si ho cením a rešpektujem rovnako, ako akéhokoľvek iného kazateľa, a tak, ako si cením všetkých ostatných, a tak ak by dnes večer prišiel a hovoril ku nám, budem rád, keď to bude môcť urobiť.“ - pozn. prekl.] Amen. [„Nech ťa Boh žehná a pomodlime sa za brata Vayle. Niektorí z vás ste o ňom nikdy nepočuli a ja spolieham, že sa za neho budete modliť.“] Áno.
69Nemal som vziať všetok jeho čas. Ospravedlňujem sa poslucháčstvu. Nevedel som, ako som tam sedel, že on... že takto to bolo dohodnuté, nech ťa Boh žehná brat Vayle.
70[Brat Lee Vayle hovorí, „Nebolo to dohodnuté, on povedal, že, 'Ak ty neprídeš,' A ty si prišiel.“ Brat Branham a zhromaždenie sa smejú. - pozn. prekl.] Dobre, to je milé.
71Ja sám som počul brata Vayle kázal mnohokrát predo mnou na zhromaždeniach, a tak ďalej. On usporadúval zhromaždenia dlhý čas a je to milý brat a urobil dobrú prácu. Som si istý, že toto poslucháčstvo bude vždy rado počuť brata Lee Vayle, keď bude hovoriť. Nech ťa Pán žehná, brat Vayle.
72[Brat Vayle hovorí 70 minút na tému Marka 16:15-20 a iné miesta Písma s názvom Prečo Marek 16 nefungoval? A ako podľa Písma spôsobiť, aby fungoval. - pozn. prekl.]
73Tak mnoho bolo povedané, až by som nemohol povedať nič, čím by som to vylepšil. A skutočne verím, že to bol Pán, ktorý to takto vypôsobil, že brat Vayle priniesol dnes ráno toto posolstvo. Pretože vidíte, to musí tak fungovať, my to prijímame od Boha. Tak, je tak mnoho vecí, ktoré on povedal... ja tu mám z toho, čo on povedal, napísaných asi dvadsať kázní.
74Rozmýšľal som tu o jednom malom príklade, aby som tak podporil to, čo on povedal. Tak, my sa dívame na tieto hodinky, aby sme zistili, aký je čas. Kým každý nástroj v tých hodinkách nespolupracuje jeden s druhým, tak nikdy nebudeme poznať správny čas. Je to pravda? [Zhromaždenie hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] A k tomu sme potrební my všetci, všetci spolu, ak chceme vidieť, že to tretie potiahnutie skutočne niečo urobí pre Boha. To bude musieť byť spolupráca každého jedného z nás, všetci spolu v pokore pred Bohom vyznávajúc si naše chyby a modliaci sa a veriaci ku Bohu, ohľadne týchto vecí.
75Skutočne verím, že to, čo brat Vayle povedal, je pravda a Boh nikdy nepoloží svojho Ducha do nesvätého, nespravodlivého, neposlušného chrámu. Nie, to musí prísť spôsobom očistenia našich sŕdc od všetkej viny a neprávosti, aby sme mohli byť čistí pred Bohom, aby tak mohol pôsobiť Jeho Čistý Svätý Duch skrze nás, aby priviedol tieto veci do uskutočnenia. Myslím si, že keď pôjdete dnes večer domov, ak budete čítať tú malú knihu Júdu, naučíte sa tam mnoho z toho, čo brat Vayle povedal. A on povedal, „Ja horlivo zápasím za vieru, ktorá bola raz darovaná svätým,“ oni sa od toho dostali preč. Ako ľudia porušenej mysle, a tak ďalej, prišli a zviedli ich od tých skutočných Božích vecí.
76A Boh môže pôsobiť len natoľko, koľko Mu dovolíme pôsobiť. A je tak mnoho nádherných vecí a hovorím...
77Viete, ľudia chcú moc a oni skutočne nevedia, čo moc je, rozumiete, oni skutočne nevedia, čo s tým ide. Cesta hore je vždy dolu. Ak chcete moc, pozrite, akými sa môžete stať pokornými, len choďte preč od všetkého svojho svetského zmýšľania a pokorte sa pred Bohom. Potom budete mať viac moci, ako ten človek, ktorý behá hore dolu po celej budove a robí mnoho hluku, vidíte, pretože vy ste boli schopní premôcť samého seba a odovzdať sa Kristovi. Vidíte? Aby ste sa pred Ním pokorili. To je skutočne moc.
78Ukážte mi cirkev, ktorá je pokorná, skutočne pokorná, nie arogantná. Ale cirkev, ktorá je taká milá, pokorná cirkev, potom vám ukážem cirkev, ktorá má v sebe priazeň a Moc Božiu. To je pravda, to je to, čo je potrebné. Pokora, pokoriť sa pred Bohom a nechať len Boha, aby cez nás pôsobil. Nemusíte robiť množstvo hluku.
79Niekedy je to, ako povedal jeden farmár, on vyšiel na pole so svojím vozom a zakaždým, ako natrafil na nejaký hrboľ, to len zarachotilo a išlo ďalej. Ale keď išiel späť, natrafil na ten istý hrboľ, to už vôbec neurobilo žiaden zvuk, pretože to bolo naložené dobrými vecami.
80Tak myslím si, že tak nejako to je. Rozumiete? Že my sa stávame naplnení dobrými vecami Božími, aby ovocie Ducha mohlo byť cez nás poznané. Ako sa toľko odvolával na 1. Korinťanom 13, a ako je tam to, „Hoci by som vydal svoje telo, aby bolo upálené, a mal všetky tieto veci a ak by som nemal lásky, nie som ničím, nie je mi to na nič užitočné.“ Vidíte, chceme to činiť.
81Ponad všetko, to sú naše jednotlivé duše, za ktoré sme zodpovední pred Bohom. To si ty, ktorý ideš do neba. To nie je o tom, či ja idem, alebo či on ide, to ty ideš. Vidíš, a v prvom rade ty. A toto musíš vyhľadať a prísť úctivo pred Pána.
82A vždy som zistil, že ten človek, ktorý sa pokoruje, to je človek, ktorého Boh vyvyšuje. Keď nájdete nejakú osobu s vypnutou hruďou, ktorá vie všetko a vôbec nič im nemôžete povedať a je arogantná a no, to je osoba, ktorá sa nikdy nikam nedostane. Ale vezmite takú osobu, ktorá sa pokoruje a kráča úctivo.
83Jedného dňa som hovoril s jedným mužom, ktorý organizuje jednu cirkev hore v... Vyviedol ich z organizácie, v ktorej boli, a, no, to je brat Boze a tá cirkev tam, ktorú mali, oni tam mali dlhý čas jednu veľkú cirkev a Pán ich žehnal. Potom sa ľudia dostali na také miesto, že chceli byť takí vycibrení ako tí ostatní a chceli to uviesť do organizácie a keď to urobili, to len... Tí pokorní kresťania, ktorí tam boli, to nechceli. Po celý svoj život boli učení proti tomu, tak oni od toho odišli. A teraz tam majú skupinu a Pán ich požehnal, až prichádzajú toľkí a znovu sa to stáva veľkým miestom, a je to už teraz cirkev, ktorá má okolo štyri alebo päť tisíc ľudí a oni znovu začínajú.
84Oni prišli ku mne a povedali, „Brat Branham,“ sedeli sme v kancelárii, v zborovej kancelárii to bolo jedného dňa a on povedal, jeden z tých vodcov, brat Carlson a oni povedali, „Čo máme robiť?“
85Povedal som, „Nájdite si muža, ktorý bude pastierom, ktorý nemá žiadne meno v denomináciách, ktorý je skutočne dobrým, pravdivým, milým, pokorným bratom, ktorý tým životom žije. Boh sa postará o to ostatné. Rozumiete?“ Povedal som, „Dobrý pastor, ktorý bude len kŕmiť ovce a bude pokorným a tak a Boh učiní to ostatné. Ak budete... Nie nejaký veľký vševed, ktorý sa nahrnie a chce dať toto do poriadku a toto musí byť tak a tak a odsekáva veci.“ Povedal som, „To nikdy nebude fungovať, vy to musíte urobiť.“
86Tak to je, každý kúsok v cirkvi musí spolupracovať a vy musíte držať krok a byť tou vašou časťou toho. Tak uvidíme, v akom čase žijeme, môžeme byť bližšie, ako si myslíme, že sme.
87Tak my si ceníme brata Vayle, že? [Zhrom. hovorí, „Amen.“ - pozn.prekl.] Nech ťa Pán žehná, brat Vayle, ďakujeme a ďakujeme Pánovi za prinesenie tohoto veľkého posolstva pre nás dnes večer.
88A urobil som si pred pár minútami poznámku. Jedna sestra mala niečo, čo chcela povedať, bol to sen, ak by si mi to len napísala, sestra, ja... Pán jej dal už niektoré sny, ktoré boli absolútne pravdivé. My neprijímame všetky sny, nie, nie, ale keď sú od Boha, chceme vedieť, že to je Boh, ktorý k nám hovorí.
89Tak isto, ako neveríme v to, že všetko, čo sa hovorí v jazykoch, je pravdivé, ale keď je tam výklad, ktorý vychádza a chce nám niečo povedať, čo sa ide stať, a my vidíme, že sa to deje, potom za to ďakujeme Pánovi. Rozumiete?
90Chceme, aby to malo hladký priebeh, aby to bolo pokorné a v poriadku Pánovom. Tak pamätaj, že tvojou časťou môže byť, že si tá hlavná pružina, alebo to môže byť nejaká malá ručička, alebo nejaká malá časť, alebo to naťahovacie koliesko, čokoľvek to môže byť, alebo to môžu byť ručičky na tých hodinách, ktoré ukazujú čas. Ale čokoľvek to je, je potrebné, aby sme všetci spolu pracovali v harmónii s Evanjeliom Ježiša Krista, aby sme priviedli toto do uskutočnenia.
91Len pomyslite, ak sú dary tak veľké, to, čo nazývame moc, a Pavol povedal, „Hoci by som mal vieru, že by som mohol prenášať vrchy a nemal by som lásku, nie som ničím.“ Myslite na to.
92A hoci povieme, „No, hoci rozumiem... Keby som len tak mohol poznať Bibliu.“
93„Hoci by som rozumel všetkým tajomstvám Božím, a hoci by som to dokázal a nemal by som lásku, nie som ničím. Vidíte? Nikde som sa ešte nedostal.“ Vidíte, tá hlavná vec je Láska Božia a pokoriť sa s ňou.
94Tak, istotne po všetkých týchto rokoch na poli a okolo sveta a videl som rozličných ľudí, mal by som o tom trošku niečo vedieť, o tej bráne, cez ktorú treba vstúpiť. A ak sa chcete niekam dostať s Bohom, nikdy nedovoľte arogantnému duchu, aby bol okolo vás, nedovoľte vstúpiť žiadnej zlosti. Nezáleží na tom, čo ktokoľvek robí, ak sa mýlia, nikdy si nevybudujte voči tej osobe komplex. Rozumiete? Buďte milí a prívetiví. Pamätajte, Boh vás miloval, keď ste boli v hriechu, ak je Duch Boží v tebe, budeš milovať tú druhú osobu, keď sa on mýli. Vidíte,tak sa len za nich modlite a milujte jedni druhých.
95Ponad všetko láska Božia a láska jedného k druhému a buďte pokorní s Bohom a buďte jeden s druhým a Boh nás požehná a je ťažko povedať, čo bude robiť. Obyčajne, keď sa cirkev rozširuje v počtoch a stáva sa trochu väčšou, alebo niečo také, oni sa potom dostávajú od tej skutočnej veci, preč od tej skutočnej veci.
96Viete, čo spôsobilo, že tieto veci sa stali, keď som prvýkrát začal a Pán sa mi zjavil tam dolu pri rieke a povedal mi to? A brat Vayle to videl, myslím si, že v nejakých novinách v Kanade pred mnohými rokmi, kedy sa ten Anjel Pánov objavil tam pri tej rieke, a bolo to v Associated Press, „Tajomné svetlo nad miestnym kazateľom počas krstu.“ A viete, čo to spôsobilo? Keď sme mali stanové zhromaždenie naproti ulici a ten stan, ktorý mohol pojať asi dvetisíc päťsto ľudí, odvšadiaľ prichádzali kazatelia a hovorili, „Poď k nám na chvíľu.“ Bol som len chlapcom, ó, iba dieťa. A oni povedali, „Ako udržíš tých ľudí v súhlase, oni tak milujú jeden druhého až... Nikdy som nevidel takto ľudí milovať jeden druhého.“
97To je Pán, to je to, na čom bola založená Jeho cirkev, na Božskej bratskej láske jedného k druhému. Videl som ich, ako si triasli ruky jeden s druhým a odchádzali z toho miesta a plakali ako deti, keď opúšťali jeden druhého. Oni tak jeden druhého milovali a mohol som prísť do ich domu ich navštíviť a vidieť, že majú otvorenú Bibliu a je mokrá od sĺz. Keď som prišiel niekedy neskoro večer, keď sa zhromaždili otcovia a matky a ich malé deti kľačali na zemi a otcovia a matky na svojich kolenách a plakali a modlili sa a ja som vošiel a stál som vo dverách a čakal a čakal a čakal a oni sa neprestávali modliť, tak som si sadol na schody a sám som sa začal modliť a čakal na nich. Rozumiete? Tak to bolo. A oni milovali jeden druhého, oni jeden druhého milovali. Zvykli sme stáť a spievať tú starú pieseň.
Nech sú požehnané tie zväzky,
ktoré zväzujú naše srdcia v kresťanskej láske,
obecenstvo príbuzných myslí je to, ako tam hore.
Keď sa musíme odlúčiť,
to nám pôsobí vnútornú bolesť,
ale stále budeme spojení v srdci a budeme dúfať,
že sa stretneme znovu.
98Hovorím toto s veľkou radosťou vo svojom srdci ku Kristovi. Mnohí z nich už spia dnes večer tu v tých označených hroboch a očakávajú na to veľké vzkriesenie, kedy sa znovu spolu stretneme.
99Nech ten Duch nikdy toto miesto neopustí. Ak opustí, je mi jedno, aký výrečný môže byť váš pastor, ako dobre môže priniesť Slovo Božie, Duch Boží je zarmútený. Rozumiete? Keď môžeme mať všetky veci v obecenstve spoločne a milujúci jeden druhého, potom bude s nami Boh spolupracovať.
100A očakávame ten čas, kedy ľudia prídu a povedia, „Ak chcete vidieť cirkev, ktorá je skutočne pokorná, cirkev, ktorá skutočne miluje Boha, zastavte sa raz tam v tej modlitebni a pozorujte ich, hľaďte akú starosť majú jeden o druhého, rešpekt, keď je kázané Evanjelium, akí sú úctiví, ako je všetko na poriadku.“ Áno, potom sa môžu pozrieť a vidieť, v ako čase žijeme. Uvidíte Ducha Božieho, ako sa medzi vami pohybuje. Veľké znamenia a divy a veci sa budú diať, ak tá vec pracuje spolu, to hovorí, aký je čas, ale ak to nepôsobí, potom je čas zastavený, už to viac neukazuje čas, tak ak chcete vedieť, v akom čase žijeme, tak začnite všetci spolupracovať v Evanjeliu, milujúci jeden druhého, milujúci Boha a samotné tie ručičky ukážu čas, v ktorom žijeme. Veríte tomu? [Zhrom. Hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] Istotne. Amen. Nech vás Pán skutočne bohate žehná.
101Nezabudnite teraz, príďte tento týždeň, ak poznáte nejakých ozaj chorých ľudí, ktorí môžu prísť, povedzte im, keď prídu, povedzte, „Drahý, chcem ti niečo povedať, budeme mať v nedeľu ráno tu v modlitebni modlenie za chorých, ak si nejaký čas chorý, no, chcem...“ „Áno chcem ísť, vždy som chcel ísť.“
102„No, počul som práve v nedeľu večer posolstvo od jedného brata, ako musíme vyznať naše chyby jeden druhému a modliť sa jeden za druhého, aby sme boli uzdravení. Jakub 5:14,13,14-15. Vidíte, že musíme vyznať naše chyby jeden druhému, predtým, ako ideme za uzdravením. Áno, vyznajme svoje chyby jeden druhému a modlime sa jeden za druhého.“ Rozumiete? Vidíte, to je presne to, o čom on dnes večer hovoril, to privádza naspäť tie blahoslavenstvá spolu s Markom 16. To sa spolu jednotí. Porozumievaš to a potom sa uskutočňuje uzdravenie.
103Pozrite na Ježiša, to bol všetko jeden zväzok lásky. Rozumiete? On bol zamanifestovaným Bohom. On, Boh sa cez Neho vyjadril. Niet divu, že zázraky a veci sa diali. Jeho pokorný život a posvätený život, On prišiel od toho, že bol Bohom, aby bol človekom tu na zemi, aby cez Seba vyjadril Boha. To je to, čo Ho učinilo, čím On je. Vždy som hovoril, „To, čo podľa mňa učinilo Ježiša Bohom, bol ten spôsob, ako sa On pokoril. On bol tak veľký a jednako mohol byť tak malý.“ Vidíte? To je pravda.
104Nech vás Pán skutočne žehná. Povstaňme teraz a rozpustime zhromaždenie. Vyskúšajme to (možno to nepoznáš, sestra), tú pieseň, Nech sú požehnané zväzky. Zaspievajme to aspoň raz, dobre, daj nám akord.
Nech sú požehnané tie zväzky,
ktoré zväzujú naše srdcia v kresťanskej láske,
obecenstvo príbuzných myslí je to, ako tam hore.
105Tak, zatiaľ čo spievame tento posledný verš, chyťme teraz niekoho za ruku, „Keď sa odlúčime,“ a len povedz, „Nech ťa Boh žehná, brat, sestra, som tak rád, že tu môžem byť dnes večer s tebou.“ Vidíte, niečo také, potom sa otočte späť. Tak spievajme to.
Keď sa odlúčime...
Nech ťa Boh žehná, brat Neville.
Spôsobuje nám to vnútornú bolesť,
ale stále budeme spojení v srdci
a budeme dúfať,
že sa znovu stretneme.
106Ó, ako milujeme Pána Ježiša, že? [Zhrom. Hovorí, „Amen.“ - pozn. prekl.] Ako...
Až sa stretneme.
Až sa stretneme pri Ježišových nohách. (Až sa stretneme.)
Až sa stretneme, až sa stretneme zas.
Nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
Zavrime teraz svoje oči, a len to zaspievajme v Duchu.
Až sa stretneme zas, až sa stretneme zas,
pri Ježišových nohách,
až sa stretneme zas, stretneme zas,
nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
107Máme svoje hlavy sklonené, sme len deti, Božie deti, hmkajme to. [Brat Branham a zhrom. začínajú hmkať, „Nech je Boh s vami,“ - pozn.prekl.] Ó, ako to ku nám prináša Ducha Božieho. Viete si predstaviť tie rané dni, kedy tam sedávali na kuse skaly?
Nech je Boh s vami, až sa stretneme zas.
108S našimi hlavami sklonenými poprosím brata Allena, nového brata medzi nami, keby nás rozpustil slovami modlitby, brat Allen.
1 [Brother Neville introduces Brother Branham--Ed.] This is a shock. I believe I could make announcement then, "There be certain gifts: of me thinking up something like that." [Brother Branham and congregation laugh.]
2I certainly enjoy being here every time. Our journey is getting close to the end now, of us staying with you. Cause, we got another meeting coming up right away in Chicago, and I've got to have the--the family back in Arizona pretty soon. And they've never had their summer's vacation yet, and I'm supposed to take them for a little ride somewhere, in a few days. And then I'll probably be away one, one day, one of the Sundays, and then the following week I begin in Chicago. Then I got to come right straight back, on a Monday, and take them to Arizona.
3 And now I just hate to come in of a Sunday morning, take that time where everybody is refreshed. Sunday night, you're always tired and wore out, on Sunday night; and then turn the Sunday night service over to our pastor, that's--that's kind of bad. But I hate to do that, and yet on Sunday night I would, Sunday night, to have a service Sunday night, then I hold the people so late. Many of them come in here from way down in the south and--and way north, and they have, oh, sometimes they drive day and night, just to get here for one service, then go back. And that's the reason that I try to make it on Sunday morning, when I come, gives them a chance to go back.
4Loyal, faithful pilgrims, how I appreciate them! They drive through sleet, rain, and everything else, to get here, across the country, hundreds of miles, just for one little service. So it makes me feel grateful to God, and to these people, for their great--for their great support, in what I'm trying to tell, to the people, to be the Truth.
5 Now, I believe this is the Truth, I... with all my heart. If there was anything different, that I thought was better, I--I'd certainly first go... I won't ask anybody to go anywhere that I don't go first, to find out whether it's right or not. I wouldn't ask any person to--to make a step, in God, that I hadn't already made and know that it's the Truth. First, it must be the Word of the Lord, then I must step and see if it's right. And then if it's right, then I can say, "Come on up this way." See, it's making the way.
6And, now, I think any minister ought to do that, ought to first go, himself. He is supposed to be a leader, a leader of people, not speak something that he wouldn't put his hand on, himself. We should go there, leaders of the people.
7 This morning, I had a very odd, peculiar experience here in the pulpit. And that was, about the last part of the Message, I wasn't aiming to say it that way. See? But I guess it's already said, and there is nothing I can do about it now. But then I got home, got to studying about it.
8And had a little family reunion today, of just my brother and them. Mama is gone. And we used to meet at her house, and now we go up to Delores'. We had a nice time up there this afternoon, talking, and Teddy was along. We sang some songs, played some hymns and things.
9 Now I think, maybe next Sunday morning, if the Lord is willing, if Brother Neville don't care, now I'd like to have a healing service, just dedicated only to healing. And I--and I think, with the Message this morning, the way the Lord seemed to lead me to bring It, bring It out, ought to kind of encourage us a little, you see, to--to--to really believe. We--we play around, and we--we think different things and talk about them. But then when it comes to a showdown, that's something different. As the...
10 Someone was telling me, I believe it was my brother back there, was telling a--a little story today, about a man, a--a minister and his... some of, one of his congregations. And he said he could walk a log.
He said, "Pastor, sure, the Lord is with you."
He said, "I can pack a log across my back, when I go across."
"Sure, the Lord is with you." And he went and done it.
11He said, "I can pack a log, and wheel a wheelbarrow across, at the same time."
12"Sure, Pastor, the Lord is with you. Your faith can do anything."
13He said, "I can put you in the wheelbarrow, and pack the log."
He said, "Now wait a minute!" See?
14It's different when you're included in it, yourself. See? Now, that, it's mighty good for us to say here, "Amen." It's mighty good for us to say, "I believe that's true." But then put it in action. You got to put it in action.
15 As I brought that statement this morning, the people was laying in the shadow of Peter, they never even asked for prayer.
16I've went into many homes, watching this. Pray before I go, and just go in there with the anointing, and don't even pray for the people, and walk out and they're healed. See? See? That's right. I've seen it done so many times! See? You've got to have somewhere to place your faith. See? You've got to believe it. And I believe that the hour is approaching, and now is.
17And I realize that this is not a tape service. They might make a little one for themself, but this is not a tape that goes out across the country. The...
18 This what I was speaking of this morning has brought us right up to a--to a climax, and that's the reason that I'm going to take next Sunday for a--a--a healing service. Because, since I've been home, I've told you about the visions and what's happened, and everything, and brought it right up, why I've done all these things. And then this morning, bringing it right up now to that last Pull.
19Now it's my time for consecration to God; God's time to speak to me. See, I--I--I must just have a little change in my own life. Not as I think that I am wicked, but I--I want to feel a little more closer to people. See?
20 The people that I have tried to tell this Gospel Truth to, and they turn their back on It, and walk away and laugh at It. Now, to me, that seems like it's an insult. I don't care, to me; but to the things that I've been saying, It's the Truth trying to help them. Like shoving out a boat, and say, "Here, here it is, cross over! Here, get out of that swelling stream, you're going to die! You, you're going to perish there!" And they just laugh at you, and walk away. Well, to me, it feels like, if they walk away, there is nothing more I can do about it, see, that I can do.
21But I want to run down the bank now and persuade them, "Come on back!" See, I've got to have that feeling, see, 'cause I know there is somebody out there that hasn't come in yet. And I'm--I'm going to fish till... He said, until the last fish is caught. I want to do that.
22Now, and now, in order to do this, I'm expecting something to happen in a prayer meeting. Something... And many of you remember the vision of the--of the last Pull, that Third Pull, rather. You remember, there was something happened just before that: I seen that Light come and go down into that place, and said, "I'll meet you there." Now I'm looking for something to happen.
23 Here years ago, it used to be that the services and that discernment would make me so weak I would stagger. Many of you remember that. Just get to a spot that I'd stand and I would have Jack Moore on one arm, and Brother Brown on the other one, and walk me up-and-down the street, for an hour after service. And I just, happened, was trying to think of where--where I was at and what was taking place. Then, all night lay there and think of it, and sob and everything else, and wonder why they didn't accept our Lord Jesus.
24Then He told me a vision, "One time you will meet a lady that will come to you, wearing a brown suit, and she'll be packing a little baby in a blanket, and from that time on, you'll have strength to endure stronger." Well, I told you all that. In Chicago it happened, that night when the little Presbyterian lady, when her own pastor sent her down there with the baby.
25 And I believe it was his brother, or one of them, was a--a doctor. He said, "There is not a hope for the baby unless Almighty God touches him." He went...
26She went and told her pastor. The pastor said, "I am--I am not qualified," he said, "to--to act upon this Divine healing, because I don't... just don't have it within me, the faith that it takes to do it." Now, that, that's being honest about it. See? He said, "I don't just have it in me." He said, "But I was at one of Brother Branham's meetings, and I would advise you take the baby to Brother Branham." And the doctor had give it up, and it was going to die.
27 And the little lady walked in there where I was having some sort of a--a service for them little Catholic children that had got burnt up, in that school up there, you know. You remember when it was. We was having that service, and coming right down the platform comes that little lady with the brown suit on. My wife and them was setting there, and I said... turned and looked, and looked all around, and see if they was standing there. And happened to be, that just before I come up, I believe Billy Paul and them had been talking, or the wife or some of them, to the lady with the little baby. And the lady walked up to the platform, and the Holy Spirit revealed the whole thing, and healed the baby there.
28I walked away, and since then I just don't get tired. See, it don't bother me, and I--I just go right on and on.
29 Now I'm looking for something to happen, and start that Third Pull in the mark. See? And may be the next Sunday morning healing service, maybe it produce that. I don't know.
30I think, for us to do, would be tell your people, get the sick people. Now, for a healing service, we've got to consecrate on sick people. Get your sick people, and get them here early next Sunday morning, say about eight or eight-thirty, and we'll let them give them a prayer card as they come in the door, however they do it. And then we'll have a prayer line and pray for the sick, and just see what the Holy Spirit will do.
31I believe He'll do wonders if we'll just believe Him, see. But we got to believe Him for that now, with all of our heart. And I think that the great hour has arrived that when God, insomuch as we was speaking this morning, has showed us so much, and brought us to a certain... just up to a spot. Just to push over that little hill, and that's all we need, then away it goes. See, a--a going just like it was, the same thing, with the discernment, same thing by the prophetic, to watch.
32 I was standing at Calgary... I beg your pardon, it was the queen city, down in Regina, Regina. And Ern Baxter was standing there, and a bunch of us. And the Lord had told me, right here in the platform, "It'll come to pass, you'll know the very secret of their heart." And that's right. And I never thought of that in that manner. I walked up to the platform that night, with Ern, and just started praying for the sick. And here come a man along, just laid out his entire life; first time it ever happened just like that, in a moment, in a healing service. And then I looked out over the audience, and here It begin to come down over the audience and things. Oh, when we reach the other side! The half has never yet been told, of the things, to walk out and see things in people's life. I don't say nothing about it. Just let it alone, see, unless I'm really compelled to say something.
33And now I look for this next to start like that. See, God, in His Own way, His Own sovereign time, to begin it. And it'll--it'll be another thing that'll be--be a way beyond any of these other people. See? And I'm looking for that to happen.
34 And maybe, oh, I thought, if I had a little healing service maybe next Sunday. Then the following Sunday I'll probably be away with the kids and them, 'cause they got to go back and go to school. And then the next Sunday, I, course, I'm up in Chicago, at the meeting up there. And then come back the following Monday, to leave on Tuesday for--for Arizona, for the kids to get back in school.
35Well, what did you find, pastor? [Brother Neville says, "Well, I've discovered something very strange."--Ed.] Good, that's very fine, now we want to hear about it.
36So now the--the Lord bless you all, real, real good. And I--I hope to see you here next Sunday. And Wednesday night...
37 And listen. Don't forget these little churches, like Brother Ruddell, Brother Jackson, Brother Parnell, and all those little brethren who are struggling hard out there, see. And they feel like that we are their--their--their sister church here, you see. We are kind of like a little mother group to them. That's where they were born, out of here, pastors and so forth.
38And this little fellow back here, brother, I met him the other night over there, Allen, little Brother Allen. I hope Brother Collins here will get with Brother Allen, if he doesn't know him. They're both Methodist ministers, and has--has seen Truth of Word.
39 Which, the--the organization of the Methodist church, which is a fine bunch of people in that Methodist church. Don't you never think they're not. They are. They're a fine bunch of people in that Catholic church. They're a fine bunch in the Presbyterian church. And all those places there, it's men and women that are waiting to see that Light flash over their path. You just keep flashing the Light, in humility, sweetness. Let's all grow closer to God, by humbling ourself. See?
40 Don't forget, this tabernacle will lose its strength. Remember that this is the target where Satan has got every gun in hell trained on it. He'll cause one person to do something that's contrary to what the other one thinks. He is doing that. He is up to it. That's his business, if he can get somebody to say something, somebody to talk about another, say, "Well, listen, did you know So-and-so did?" Don't you listen to it. Don't you listen to it, at all. That's the devil. See, it's Satan. Don't you believe it.
41If there is anything that somebody has done wrong, pray for them. And don't pray in a selfish way, say, "I know it's my duty, I've got to pray for that brother." You take it to your heart, really down, for that sister. And just talk and be real sweet, and the first thing you know, you find them right back in the service again. See? Cause, after all, we're headed towards the setting of the sun.
42 The Lord Jesus will be coming one of these days. And, you know, I think it'll be so sudden and so--so sweet, and so there'll be one hundred per-... one hundredth of one hundred percent of the whole world will never know when that Rapture takes place. It'll just go so quietly that nobody would know nothing about it. See?
43And there'll be, course, the little groups will say, "Well, now, So-and-so?"
44"Oh, they say there is a fanatic bunch over there, said a group left from over there, and they... That's not so. They've just gone out somewhere. We've had that fanaticism, see."
45"Well, they say that little tabernacle, in a place called Jeffersonville, there was so many of them members that's missing."
46See, they just play that out. They'll say, "Oh, there is nothing to that, you see," like that, and It'll be past and they won't know it.
47 Across the nation, will come, those who are dead in Christ will rise first. The Rapture will take place, the Church will be taken Home. And then the Tribulation will set in, and, oh, my, we don't want to be here during that time. I don't want to be here in the Tribulation. No. God forbid that any of us would ever be here during that time. Because, "he that's filthy is filthy still; he that's holy is holy still; he that's righteous is righteous still." There is no... The Lamb had come forth with His Book of Redemption, and the Bride has been taken out. Those who turned It down has to go through a Tribulation period, both Jew and Gentile. What a time of Tribulation! I don't want that.
48"Lord, sanctify me now." That's good Nazarene doctrine, ain't it? [Brother Neville says, "Amen."--Ed.] And it's true, too. It's true. That's right. "Fill me now with Your Holy Spirit, Lord. Take all the world out of me now, Lord. Don't--don't let us have..."
49As the old colored brother said, "Sir, I got my ticket in my hand. It's already punched. When I come down to the river, that morning, I don't want no trouble."
50So, that's about right, I--I don't want no trouble. Hold your ticket in your hand, 'cause we're going over. Just think of it, the great time of redemption is at hand.
51 And now another thing. Brother, what's his name, up here at Utica? I think Brother Graham, and another brother there that's pastoring there. A Brother Shanks or something like that, or Sink? [Brother Neville says, "Brother Snelling."--Ed.] Brother Snelling is the pastor, altogether. Brother Snelling is the pastor up at Utica now. I think their prayer meeting is on... ["Thursday night."] Thursday night. Now, you know, it would be real nice if we would slip up there on Thursday night and show those fellows a little fellowship. See? And then when Brother Jackson, the times that he has his, if we'd just get a little group of us together and go.
52 Just keep praying, keep digging! Yeah, don't stop. Just like when Elijah told them, said, "Dig ditches out there!"
When you get down, you hit an old tin can, say, "I'm too tired"? Throw it out of the way and keep digging. See? Just keep digging, 'cause we've got to dig. We've just got to dig, that's all. Cause, if you--if you expect to miss the Tribulation, you better start digging.
53Now, for myself, I'm preaching to myself there. I'm going to start digging deeper than I ever dug. Because, I feel like that, in the nation and around the world, that this ministry will again, as it's known now about everywhere over the world. I--I must go again.
54 Wife said to me... Other morning, I said, "I want you to go with me when I leave. I'm going to leave around January, the Lord willing. I want to take a complete world tour, all the way around; come back and maybe have services in the United States, sometime next summer."
And she said, "I'm too old to go."
55"Well," I said, "I've went when I... about my last trip overseas, about eight years ago, and I feel like I'm in better shape now than I was eight years ago, you know. See? I know more about it now."
56 And then we got on the subject, "If the Lord said, 'I'm going to allot you twenty-five years. You're not going to get feeble. You'll be able to go, and I'm going to allot you twenty-five years on earth,' would you take from--from birth to twenty-five, or from twenty-five to fifty, fifty to seventy-five, or seventy-five to a hundred?"
57Now, any man that's allotted any time on earth, would certainly be a most rashel thing if he don't spend that time in service of God. I don't care what he does.
58Now, if you're going to be a heartbreak for the women, or so forth, you better take that young age, that first twenty-five. See?
59If you're going to be a carpenter, a mechanic, or something, you better take the second twenty-five. See?
60 Then I was thinking about, "What about me? Where will I take?" I'd take the seventy-five to a hundred. I'd be smarter, wiser. I'd be more settled. I'd know more about what I'm doing. I'm ten, eight or ten, years older than the last time I was overseas. I won't jump in like I'm killing snakes. I'll know more about it, see. I know how.
61It's just like a coon dog fighting a coon, see. You know about how to take a hold of him. Don't jump in there; scratch you up. See, know his tricks and watch him what he does. And we learn more about the enemy. So we've got to find out all of his techniques, and how he approaches, and what he does, and learn his punches, then you're trained to go in on him, see.
62"So I believe now," I told the wife, "I believe I'm in better shape now than I was when I was forty years old, and went over." See, and I'm fifty-four. And I believe, if I live and can still get around as good as I can now, when I'm a hundred, if I... if Jesus would tarry that long, I'd be in better shape then than I am now, to go. See? Because, you know more about it, you know more about what to do, and how to handle it, how to handle the situation.
63 Take a lot of people now, if they're going to get operated on. "They say a new doctor just graduated the other day, and just come out of medical school. He's never had an operation yet. Let him do it."
64"Oh, no," you'd say, "nothing doing. Not that guy. No, sir. Yet, no, indeed. I don't want him putting no knife on me. Well, I'd rather go down here and get So-and-so. I know he's had a lot of operations. He knows how to do it." That's it, see. That's the idea.
65You think about this, but what about that soul? I want somebody who knows where they're at, and knows the road; who's traveled it. Yes, indeed.
66 The Lord bless you. All right, Brother Neville, get up here now. And God bless Brother Neville. Don't forget now, next Sunday.
67[Brother Neville speaks about Brother Branham and Brother Vayle for one minute, then says, "And I delight to welcome the ministers of God, especially who are co-operating together with This, and in It together with us. I delight to hear from them."--Ed.] Amen. ["So I asked Doctor Lee Vayle, I said, 'Would you minister if Brother Branham doesn't?' And Brother Branham didn't. He might have known this."]
No, I didn't. I wouldn't even talked that long.
68[Brother Neville says, "So I asked Brother Vayle, tonight, if he would minister for us, in case that Brother Branham didn't. Because he associated with him in the meetings, and he knows about the Way, this Way. And we're glad to have Brother Vayle. I appreciate him and respect him as well as I do any of the other ministers, and like I do all the others. And so if he will come tonight and speak for us, I'd be delighted to have him to do it."--Ed.] Amen. ["God bless, and let's pray for Brother Vayle. Some of you have never heard him, and I trust that you'll pray for him."] Yes.
69I shouldn't a-took all his time. I apologize to the audience. I didn't know, sitting there, that he... this was fixed up. God bless you, Brother Vayle.
70 [Brother Lee Vayle says, "It wasn't fixed up. He said, if you 'didn't come.' And you came." Brother Branham and congregation laugh--Ed.] Good. That's fine.
71I get to hear him, myself. Brother Vayle has spoke a many time ahead of me, in the meetings, and--and so forth. He had managed the meetings for a long time, and a fine brother, done a swell job. And I'm sure this audience is always glad to hear Brother Vayle when he speaks. The Lord bless Brother Vayle.
72[Brother Vayle speaks for seventy minutes on Mark 16:15-20 and other Scriptures, entitled: Why Has Mark 16 Not Worked? And How, According To The Scripture, To Make It Work--Ed.]
73 So much was said till I--I--I couldn't say nothing to make it any better. And I truly believe that it was the Lord that worked this out for Brother Vayle to bring this message, after this morning. Cause, you see, it has to work that way. We--we accept that from God. What, there is so many things he was saying; I--I--I have twenty sermons wrote down here, off of what he said.
74I was thinking here of one little illustration, to back up what he said. Now, we look at this watch, to find out what time it is. Unless that every instrument in that watch is coordinating, one with the other, we'll never know the correct time. Is that right? [Congregation says, "Amen."--Ed.] And that takes all of us, all together, if we want to see the Third Pull really do something for God, it's coordination with every one of us together, to humble ourselves before God and confess our wrong, and pray and believe God for these things.
75 I truly believe that what Brother Vayle said is the Truth, that God will never put His Spirit in an unholy, unrighteous, disobedient temple. No. It's got to come in the--the way of the cleansing of our hearts from all guile and iniquity, that we might be pure before God, that He might work His pure Holy Spirit through us, to bring these things to pass. I--I think that, when you go home tonight, if you'll read that little Book of Jude, you'll just learn a whole lot now of what Brother Vayle has said. And he said, "I earnestly contend for the Faith that was once delivered to the saints." They got away from It. How man of corrupt mind, and so forth, had come in and beguiled them away from the--from the real things of God.
76And God can only operate as we let Him operate. And there's so many wonderful things, that I saying...
77 You know, people want power, and really they don't know what power is. See, they--they don't really know what--what--what goes with it. The--the way up is down, always. If you want power, see how humble you can get. Just get away from all your worldly thinking, and humble yourself before God, and then you've got more power than the man that runs all over the building and makes a big lot of noise; see, because you have been able to conquer yourself, and commit yourself to Christ, you see, to humble yourself before Him. That's really power.
78You show me a church that's humble, real humble, not a--a arrogancy; a church, just a sweet, humble church, I'll show you a church that has the favor and power of God in it. That's right. That's the thing it takes, humility, humbling ourselves before God, letting God just work through us. Don't have to make a lot of noise.
79 Sometimes, as the farmer said, he went out to the field with his wagon, and, every time he hit a bump, it just rattled and went on. But when he come back, he hit the same bump and didn't make no noise at all, because it was loaded with good things.
80So I think that's just about right, see, that we get filled up with the good things of God, that the fruit of the Spirit might be known through us. As he referred so much to First Corinthians 13 there, and how, that, "Though I give my body to be burnt, and have all these things, and have not charity; it's nothing, profiteth me nothing." See, we want to do that.
81 Above all things, it's our individual souls that we're responsible before God. See, it--it's you going to Heaven. It isn't whether I go, or he goes. It's you going, see, and you first. And you've got to look this out and come sweet before the Lord.
82And I've always found out that the man that humbles himself is the man that God exalts. When you take a person with his chest out and knows everything, and you can't tell him nothing, and he is arrogant, and--and, well, that--that's the person that never gets anywhere. But you take that person that humbles themself and walks sweetly.
83 I was talking to a man the other day, that's just organizing a church up at the... pulled out of an organization that there had been. And, well, it's Brother Boze, and them church where they had, they had had that great church there for so long, and the Lord was blessing. Then the people got to a place that they wanted to polish up like the rest of them, and wanted to throw it into an organization. And when they did, it just... those humble Christians in there did not want that. All their life, they had been taught against it, so they walked away from it. Now they've got a group, and the Lord has blessed them until they're coming in, up into a big place now again, for a church now that puts up about four or five thousand people, and they're starting over.
84 And they come to me, and said, "Brother Branham," setting right there in the office, the church office, the other day. And he said, one of the leaders, Brother Carlson and them, said, "What must we do?"
85I said, "Find a man to be the shepherd that has no reputation in all denomination, that's just a real good, genuine, sweet, humble brother that lives the life. God will take care of the rest of it, see." I said, "A good pastor that'll just feed the sheep, and be humble and things, God will do the rest. If you'll... Not some big know-it-all's coming in, going to put this in order, and this has to be this way, and cutting things around." I said, "It'll never work. You've just got to it."
86That's it, every piece in the church must work together, and you must keep up your part of it. So we see what time we're living in. We may be closer than we think we are.
87 Now, we appreciate Brother Vayle. Don't we? [Congregation says, "Amen."--Ed.] The Lord bless you, Brother Vayle. Thank you. And we thank the Lord for bringing this great message to us tonight.
88And I got a note, a few minutes ago. One of the sisters has had something she wanted to tell, in a dream. If you'll just write it out to me, sister, I--I'm... He has give her some dreams that has been absolutely true. We don't accept all dreams. No, no. But when they're of God, we want to know that it's God talking to us.
89Like everything speaks in tongues, we don't believe it; but when there is an interpretation comes that tells us something that's going to happen, we see it happen, then we thank the Lord for it. See?
90 We want to keep it running smoothly, sweetly, and in order of the Lord. So just remember, that your part may be the mainspring, or it may be the little, some little hand, or some little part, or the winding stem, whatever it may be, or it may be the hands on the face of the clock, that tells the time. But whatever it is, it takes us all working together in harmony with the Gospel of Jesus Christ, to bring this to pass.
91Just think! If gifts is so great, what we call power; and Paul said, "Though I have faith that I could move a mountain, and have not charity, I am nothing." Think of that.
92And though we say, "Well, though I--I understand... I wish I knowed the Bible."
93"Though I understand all the mysteries of God, see, and still though I could do it and have not charity, I am nothing. See, I ain't got nowhere yet." See, the main thing is, love God, and humble yourself with it.
94 Now, surely, after all these years on the field and around the world, and seeing different people, I ought to know a little bit about the gate to enter in at. And if you want to get somewhere with God, never let an arrogant spirit ever come around you. Don't let no malice come in. No matter what anybody does, if they are wrong, don't you never build up a complex against that person. See? You be sweet and kind. Remember, God loved you when you were in sin. And if the Spirit of God is in you, you love the other person when he's in wrong. See, just pray for them, and love one another.
95Above everything, love God and love one another. And be humble with God and around one another, and God will bless us, and it's hard telling what He will do. Usually when a church begins to get in numbers and get to getting a little bigger, or something like that, then they get away from that real thing, the real thing.
96 Do you know what brought these things to pass, when I first started and the Lord appeared to me down on the river and told me that? And Brother Vayle saw that, I believe, in a paper in Canada, many years ago, where that Angel of the Lord appeared on the river down there, it was on Associated Press, "Mystic Light over local minister, while baptizing." And--and you know what did that? When we had the tent meeting just across the street, a tent that seated about, oh, twenty-five hundred people, ministers come from everywhere, and said, "Brother, come here a minute." I was just a boy, like, oh, just a kid. And they said, "How do you keep those people in one accord? They love one another till... I haven't seen people love one another."
97 That's the Lord. That's what this church was established upon, that godly, brotherly love for one another. I seen them even shake hands with one another, leaving a place, and cry like babies, to leave one another. They loved one another that well. And I could go to their house to visit, and times the Bible was laying open and stained with tears. Come in, at nighttime, where fathers and mothers was gathered together, and their little children around on the floor, kneeling around; and fathers and mothers on their knees, crying and praying. I'd stand at the door and wait and wait and wait. And they didn't stop praying, I'll just set down on the steps and start praying, myself, waiting for them, see. And that--that was. And they loved one another. They loved one another. We used to stand and sing that old song:
Blest be the tie that binds
Our hearts in Christian love;
The fellowship of kindred mind
Is like to that Above.
When we asunder part,
It give us inward pain;
But we shall still be joined in heart,
And hope to meet again.
98 I say this with great joy in my heart, to Christ. Many of them are sleeping around in these graves marked tonight, waiting for that great resurrection where we'll meet together again.
99Let not that spirit ever depart from this place! If it ever does, then I don't care how eloquent your pastor might be, how well he might bring the Word of God, the Spirit of God is grieved away. See? When we can have all things in fellowship, in common, and love one another, then God will work with us.
100And we're keeping time, that the people come by and say, "If you want to see a church that's really humble, a church that really loves God, drop in up there at that tabernacle one time and watch them. Look at the care they have for one another, the respect; when the Gospel is being preached, how reverent, how everything is just in order." Yes, then they can look and see what time we're living. You'll see the Spirit of God moving among you, great signs and wonders and things will be taking place. If the thing is working together, it's telling the time. But if it isn't working, then time is stopped, it won't tell the time no more. So if we want to know what time we're living, just start everybody working together in the Gospel, loving one another, loving God, and the hands itself will tell the time what we're living in. Do you believe that? [Congregation says, "Amen."--Ed.] Sure. Amen. The Lord bless you, real richly.
101 Don't forget now, get around this week. And if you know any good, sick people that's coming in, tell them, when they come, say, "Dear, I want to ask you. We're having prayer for the sick, Sunday morning, over at the tabernacle. And you been sick for a while, now I want..."
"Well, I want to go. I've always wanted to go."
102"Now, I just heard a message Sunday night, from a brother there, that how we must confess our faults one to another, and pray one for another, that we might be healed. James 5:14, 13, 14, 15, see, that we must confess our faults one to another before we even come for healing. Yeah. Confess our faults one to another, and pray one for the other." See? See, that's just exactly what he was talking about tonight, brings back the beatitudes in with Mark 16. Blend that together, you've got it, then healings take place.
103 Look at Jesus, nothing but one bundle of love. See? He was God manifested. He, God, expressed Himself through Him, no wonder miracles and things happened. His humble life, and consecrated life; to come from being God, to be a man here on earth, to express God through Himself. That's what made Him what He was. I've always said, "What made Jesus God, to me, was the way He humbled Himself. He was so great, and yet could be so small." See? That's right.
104The Lord bless you real good. Now let's stand up, and for the dismissal. Let's just try that, (you might not know it, sister), that, Blest Be The Tie That Binds. Let's sing that one time, will you? You give us a chord.
Blest be the tie that binds
Our hearts in Christian love;
The fellowship of kindred minds
Is like to that Above.
105 Now while we sing this last verse, let's take a hold of one another's hands, "when we asunder part," and just say, "God bless you, brother, sister. I'm so glad to be here with you tonight." See, something like that, then turn back around then. Now let's sing it.
When we asunder...
God bless you, Brother Neville!
It gives us inward pain;
But we shall still be joined in heart,
And hope to meet again.
106How we love the Lord Jesus! Don't we? [Congregation says, "Amen."--Ed.] How...
Till we meet!
Till we meet at Jesus' feet; (till we meet!)
Till we meet! till we meet!
God be with you till we meet again!
Let's close our eyes, and just sing that in the Spirit now.
Till we meet! till we meet!
Till we meet at Jesus' feet;
Till we meet! till we meet!
God be with you till we meet again!
107 Now as our heads bowed. We're just children, God's children. Let's hum it. [Brother Branham and congregation begin humming, God Be With You--Ed.] Oh, how that brings the Spirit of God to us! Could you imagine the early days when they sat on slabs of rock?
God be with you till we meet again!
108With our heads bowed, I'm going to ask if Brother Allen back there, a new brother among us, if he'll dismiss us in a word of prayer. Brother Allen.