Jób 2:7-10 » A keď vyšiel Satan zpred tvári Hospodinovej, ranil Joba zlým vredom od spodku jeho nohy až po jeho temeno, takže si vzal črep, aby sa ním škriabal, sediac prostred popola. A jeho žena mu riekla: Či sa ešte držíš svojej bezúhony? Zloreč Bohu a zomri! Na to jej povedal: Hovoríš, ako hovorieva niektorá z bláznivých. Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať? V tom vo všetkom nezhrešil Job svojimi rtami.Jedného času, keď som bol pastorom, kázal som asi pol roka o Jobovi. Prišiel som s ním k hromade popola, na ktorej sedel, ako viete, obsypaný vredmi, a kúskom hlineného črepu si škriabal vredy. A jedna pani mi povedala, „Brat Branham, dáš niekedy Joba dolu z toho popola?“ Kázal som o tom už tri nedele, ale jednoducho som staval základ tejto témy. On tam sedel. Bol prorokom. Božím pomazaným. A jediná vec, ktorú ten človek vedel, bolo zotrvávať na Božom Slove. To bolo všetko. Niektorí prišli a hovorili, „Job, vieš, že si konal zle. Pozri, čo sa s tebou stalo. Každý sa ku tebe obracia chrbtom. A, pozri, všetci tvoji priatelia a všetci ostatní odišli. Jediná vec, ktorú môžeš urobiť, je – sedieť tu na tom popole a pozerať sa na to; úboho vyzerajúci nešťastník, pokrytý vredmi a všetkým možným, čo sa na tebe objavilo. A pozri na svoj stav.“ Avšak Job tvrdil, že nezhrešil, pretože prichádzal Božím stanoveným spôsobom – pod preliatou krvou. A preto je Boh zaviazaný voči takému človeku, ktorý sa takto postaví. On dovolil, aby sa stal najchudobnejším človekom. Dokonca jeho žena povedala, „Job, prečo nepreklínaš Boha, aby si zomrel?“ Pomyslite na to, jeho vlastná žena sa obrátila proti nemu. Tak isto sa niektorí ľudia obrátia proti nám a budú si myslieť, že sme smiešni a zvláštni. Všetci Boží ľudia sú smiešni a zvláštni pre tento svet. Isteže sú. „Vy ste však vyvolený ľud, kráľovské kňažstvo, prinášajúci obeti Bohu, ovocie našich úst vzdávajúc Slávu Jeho menu.“ A preto vidíme, že dokonca jeho žena sa proti nemu postavila. Otočila sa k nemu chrbtom a povedala, „Prečo nepreklínaš Boha a nezomrieš?“ Inými slovami, „Vyzeráš ohyzdne. Prečo nepreklínaš Boha, aby si zomrel?“ On odpovedal, „Hovoríš ako bláznivá žena.“ Nuž, on ju vôbec nenazval hlúpou; povedal, že ona hovorila, akoby ňou bola. Nepovedal, že je hlúpa. Niekedy vás karhám, sestry; ja nehovorím, že ste svetské, ale niekedy tak vyzeráte. A tak netvrdím, že sa správate nemravne. Ale niekedy sa tak obliekate, že to tak vyzerá. Rozumiete? Nebudem o tom hovoriť. Job povedal svojej žene, „Hovoríš ako hlúpa žena.“ Ó, Boh je vždy verný, ak prichádzame Božím stanoveným spôsobom. Job povedal, „Ja som vyznal svoje hriechy. Zapálil som obeť.“ Toto presne Boh požadoval. On vzdával česť Bohu pod preliatou krvou. A náhle Duch Boží zostúpil na proroka, zahrmel hrom, zablyslo sa a on povedal, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. A v tých posledných dňoch, ak by moju kožu červy vŕtali, avšak v mojom tele uvidím Boha; ja sám Ho uvidím.“ Vidíte – to bolo pod krvou. Tam sedeli ostatní nemajúc o tom potuchy. Ale Job stál pod krvou, so Slovom, to bolo To, pod krvou so Slovom. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa stmieva, choď jednoducho stále vpred. Drž sa Božieho nemenného Slova!
W. M. Branham, Obecenstvo, 62-0519
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 14:33-57; Job 2; Jeremiáš 9:1-11; Lukáš 17:20-37.