On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený stal sa všetkým, ktorí ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia (Hebrejom 5:8-9)
Vidíte, oni nemohli vystihnúť lásku Božiu. Mysleli si, že láska znamená, že nebudú trpieť. Mysleli si, že láska znamená starostlivosť ako o malé dieťa. Ale Boh povedal, že Jeho láska je láskou “vyvoľujúcou”. Dôkazom Jeho lásky je VYVOLENIE - bez ohľadu na to, čo sa stalo, Jeho láska bola v pravde dokázaná tým, že boli vyvolení k spaseniu (pretože vás Boh vyvolil cieľom spasenia v posvätení Ducha a vo viere pravdy). Môže vás vydať na smrť, ako Pavla. Môže vás vydať utrpeniu, ako Jóba. Je to Jeho výsostné právo. On je Zvrchovaný. Ale to všetko sa deje za určitým cieľom. Keby v tom nemal nejaký cieľ, bol by pôvodcom sklamania a nie pokoja. Jeho cieľom je, aby sme po našom krátkom utrpení boli učinení dokonalí, aby sme boli zmocnení, posilnení a upevnení, ako hovorí Jób, “On dáva do nás silu.” (Jób 23:6b) Pozrite, On Sám trpel. Naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel. V skutočnosti bol tými vecami, ktoré vytrpel, zdokonalený. Židom 5:8-9: “On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený, stal sa všetkým, ktorí Ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia.” Z toho jasne vyplýva, že aj Ježišov charakter bol utrpením zdokonalený. A podľa Pavla, On nechal Svojej cirkvi určitú mieru utrpenia, aby aj oni svojou vierou v Boha, zatiaľ čo pre Neho trpia, prišli na miesto dokonalosti. Prečo to On chcel? Jakub 1:2-4: “Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť. A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.”
Ak s Ním netrpíme, nemôžeme s Ním kraľovať. Musíte trpieť, aby ste kraľovali. Dôvod je ten, že charakter sa jednoducho nikdy neformuje bez utrpenia. Charakter je VÍŤAZSTVO, nie dar. Človek bez charakteru nemôže vládnuť, lebo moc bez charakteru je satanská. Ale moc s charakterom je schopná vládnuť. A pretože On sa chce s nami deliť ešte aj o Svoj trón na tom istom základe, ako On zvíťazil a posadil sa na trón Svojho Otca, potom my musíme zvíťaziť, aby sme sedeli s Ním. Tie nepatrné dočasné utrpenia, ktorými teraz prechádzame, nie sú hodné, aby boli prirovnané k tej nesmiernej sláve, ktorá v nás bude zjavená, keď On príde. Ó, aké poklady sú pripravené pre tých, ktorí sú ochotní vojsť do Jeho kráľovstva skrze mnohé súženia.
Zamračené nebo a búrky života nie sú znakom, že Boh nás zavrhol. Ani jasné nebo a tichá voda nie sú znakom, že nás miluje a prijíma. On prijíma kohokoľvek z nás len V TOM MILOVANOM. Jeho láska, ktorú k nám mal pred založením sveta, je prejavená vo vyvolení. Miluje nás? Ó, áno. Ale ako to máme vedieť? Vieme to, pretože TO TAK POVEDAL, a ukázal, že nás miluje, lebo nás priviedol ku Sebe a dal nám Svojho Ducha, stavajúc nás do pozície synov. A ako mám dokázať, že Ho milujem? Tak, že verím tomu, čo On povedal, a správam sa radostne uprostred skúšok, ktoré On vo Svojej múdrosti dopúšťa.
W. M. Branham, Výklad siedmich cirkevných vekov, 4. kapitola – Smyrnenský cirkevný vek