Ján 20:24-29 » Ale Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím. A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám! A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Boh! A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.Chcem sa vás na niečo opýtať. Boh je dobrým Bohom. Všimli ste si, že pri zmŕtvychvstaní Pána Ježiša boli Peter a niekoľko žien pri hrobe a Peter rozpoznal, že Pán vstal z mŕtvych. On sa hneď vrátil k učeníkom a povedal, „Pán vstal z mŕtvych.“ A všetci ostatní začali velebiť Pána, pretože vedeli, že On mal vstať z mŕtvych. Tak, spomínate si, čo nám povedal? Oni sa začali radovať, pretože Pán vstal z mŕtvych. V ich skupine chýbali dvaja učeníci, jeden z nich sa volal Kleofáš; on a jeho kamarát. A oni boli na ceste do Emaus a veľmi smutní sa vracali domov. A o tom ešte nepočuli. A keď tak kráčali, zjavil sa im Ježiš. A všimnite si, On im nezačal rozprávať niečo fantastické, ale hneď vošiel späť do Slova a povedal, „Ó, hlúpi a lenivého srdca! Vari neviete, že proroci hovorili - Slovo Božie hovorí, že Kristus musel najskôr trpieť, aby mohol vojsť do svojej Slávy?“ On začal Slovom. A Kristus vždy začína Slovom a zostáva v Slove. A keď sa im dal poznať skrze znamenie, nič fantastické, ale znamenie, ktoré činil pred nimi tu na zemi, ktoré sa stalo biblickým znamením. Oni rýchlo a v strede ľudu našli človeka menom Tomáš. „Neverte tomu. Nie, neverte tomu. Musel by som mať ruky pokropené krvou, aby som tomu uveril.“ On bol prvým letničným - „Musel by som mať znamenie. Musel by som mať nejaký pocit alebo vzrušenie.“ Boh je dobrým Bohom. On sa zjavil a povedal, „Tomáš, poď sem. Vlož svoje ruky tu do môjho boku. Cítiš Ma? Pokiaľ chceš niečo cítiť, tu to je, Tomáš. Dotkni sa Ma. Dotkni sa mojej ruky.“ A Tomáš povedal, „Ó, teraz verím.“ Musel mať nejaký pocit. Tí ostatní nemuseli mať nejaký pocit. Oni mali vieru. Nepotrebovali nejakú senzáciu. Tomáš musel mať nejaký dôkaz. Oni nepotrebovali žiaden dôkaz. Slovo bolo zapísané a oni mali vieru v to písané Slovo. Nič zvlášť ťažké, brat, to je to, čo Phoenix práve potrebuje. Vieru v zapísané Slovo. A On povedal, „Tomáš, ty si teraz pocítil všetky pocity a vzrušenie a hovoríš, že veríš?“ On má veľa detí, Tomáš. On povedal, „Teraz veríš? O čo väčšia je odmena pre tých, ktorí nikdy nevideli, neprežili žiadne vzrušenie, a napriek tomu veria?“ Chcem byť na ich strane; oni obdržia väčšiu odmenu.
W. M. Branham, Boh dodržuje Svoje Slovo #2, 57-0307
Dnes čítaj: 4. Mojžišova 30; Žalm 6; Jeremiáš 36:1-19; Ján 20.