A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla. A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončili, napokon zlačnel. (Lukáš 4:1-2)
Ale keď prišiel z púšte Ježiš, po štyridsiatich dňoch pôstu, bol hladný, jediné slabé miesto, ktoré mal. A prišiel ku Nemu diabol a povedal, "Ak si Syn Boží, premeň tieto kamene na chlieb. Urob tu nejaký zázrak. Nech vidím, že to robíš, a budem Ti veriť."
Ježiš povedal, "Je napísané, 'Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom Slove, ktoré vychádza z úst Božích.'" On vedel, že sa tam nestretol s Mojžišom, lebo On išiel do Slova!
Zobral Ho na vežu, na krídlo chrámu a povedal, "Ak si Syn Boží, vrhni sa dole." (A skrýval sa, nie citoval, ale skrýval sa za Písmo) Povedal, "Je napísané, že prikáže Svojim anjelom ohľadom... aby si si nikdy neudrel nohu o kameň. On ťa ponesie."
A Ježiš išiel rovno do Slova a pokarhal ho.
Zobral Ho na vrch a ukázal Mu Spojené štáty a Nemecko a Švajčiarsko a všetky národy sveta, ktoré kedy budú, a povedal, "Oni sú všetky moje. Robím s nimi, čo sa mi zachce." (Niet divu, že máme vojny a problémy.) Povedal, "Robím s nimi..." (Niet divu, že sa ženy obliekajú... a robí to pomocou zákona, všetky sú riadené diablom. To hovorí Biblia.) Satan povedal, "Moje sú, robím s nimi, čo chcem." Povedal, "Ak sa mi pokloníš, urobím Ťa kráľom, ako som ja."
Ježiš povedal, "Je napísané, 'Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a Jemu Samému budeš slúžiť.' Choď preč odo Mňa satan!"
Prečo? Ježiš vedel, že On ich zdedí v tom veľkom Miléniu, keď príde Jeho Kráľovstvo. "Nech sa stane Tvoja vôľa na zemi, ako v nebi." Tam sa už viac nebudú nosiť žiadne šortky. Nebude tam už žiadneho pitia. Nebude tam už žiadnej žiadosti. Nebude tam už žiadneho cudzoložstva. Nebude tam už žiadnej smrti. Nebude tam už žiadneho žiaľu. On zdedí každý národ. Oni sú Jeho. Je to tak. Oni sú Jeho a On ich zdedí. Ale satan ich má na určitý úsek času, to je dnes, v dni, v ktorom žijeme.
W. M. Branham, List Židom, 4. kapitola, 57-0901E