130. Semeno Abrahámovo

 Inspiro, Atribúty Boha   17. mája 2022   admin


A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus. (Galaťanom 3:16)

Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi. A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi. (Galaťanom 3:26-29)

Semeno Abraháma prichádza cez ospravedlnenie, posvätenie, krst Duchom Svätým; manifestácia Jeho Mena, odhalenie toho, Kým On je (to zjavenie Koho? Ježiša Krista), krst v Jeho Mene, a tak ďalej, to zjavenie, delí sa so Svojím Menom so Svojou Cirkvou, vyvolal ich von. Čo potom robil? V tej istej Cirkvi, ktorú nazval Svojím Menom, Ježišovým Menom, čo On urobil? On sa zjavil v tej istej forme, v akej sa zjavil Abrahámovi, bol schopný rozpoznávať duchov za Ním. Vidíte? Zjavil sa v tom istom Mene, v tej istej veci, v tej istej forme. Sme práve na konci cesty.

Všimnite si teraz, čo sa stalo. Keď to On urobil, to bol posledný znak, ktorý dal cirkvi predtým, ako prišla do cirkvi zmena, ku Abrahámovi a Sáre. No, keď ten Anjel povedal to tajomstvo, žena (Cirkev, ktorú reprezentovala), ona tomu mohla sotva veriť, len sa sama v sebe smiala. Vidíte, ona mala sto rokov; medzi ňou a Abrahámom to prestalo byť tak, ako to býva pri manželovi a manželke. Rozumiete, čo tým myslím, rodinné vzťahy, pravdepodobne dvadsať rokov predtým... No, v tejto veci boli mŕtvi. Sára... Abrahám bol takmer ako mŕtvy. Lono Sáry, takmer ako mŕtve, ale čo sa stalo? Čo sa udialo? Povedala, „Ako by som mohla, keď som už taká stará, a môj pán, nemáme... prestali sme... Boli sme – to už prestalo pred mnohými rokmi. Je to pre neho nemožné. Je to nemožné pre mňa. Ako to môžem urobiť?“ A smiala sa sama v sebe.

A ten Anjel povedal, „Prečo sa smiala? Prečo si to myslela vo svojom srdci? Prečo toto povedala?“ Dávajte teraz pozor, to bolo posledným znakom predtým, ako sa Sáre a Abrahámovi niečo stalo.

No, raz som tu kázal a povedal som vám, že Boh ich znova zmenil na mladého muža a ženu. Aby sme to dokázali, ona išla dolu; vybrali sa na malý výlet a išli dolu do Geráru a Abimelech, ten filištínsky kráľ, sa zamiloval do Sáry a chcel sa s ňou oženiť. A, samozrejme, ona bola opäť mladou ženou, krásna. A všimnite si, On niečo musel urobiť; On ju musel zmeniť. Nevrátil ich len naspäť na mladého muža a ženu, jeho a ju; On neurobil to; pretože ak by boli takí, existovala by tam tá istá vec. Rozumiete, oni by prišli... Pretože on sa s ňou oženil, keď mala okolo šestnásť rokov, on bol len mladý muž, a oni celý svoj život žili bez detí. Ak by ich len vrátil naspäť, no, mohli by znova urobiť tú istú vec. Ale On musel urobiť niečo iné; musel ich zmeniť, aby tak mohli mať tohto zasľúbeného syna, zasľúbeného syna, ktorého išli prijať. Ale On musel premeniť celé ich ústrojenstvo, obrátiť ich znova na mladých a premeniť ich, aby prijali syna.

Toto isté ide urobiť ako ďalšie, po tom... A pamätajte, po tom znaku, ktorý bol Abrahámovi a jeho skupine plne zamanifestovaný, tá ďalšia vec, ktorá prišla, bola premena. Rozumiete? No, my sme uvideli všetko cez ospravedlnenie, posvätenie, krst Duchom Svätým, umiestnenie syna a Jeho znamenia a zázraky stojac v Jeho prítomnosti, kde rozpoznával myšlienky srdca, a tak ďalej, ako povedal, „Ako bolo vo dňoch Sodomy, tak bude pri príchode Syna človeka.“ Vidíme, ako sa to práve teraz deje. Čo bola tá ďalšia vec? Premena tela. No, to ukazuje, že toto – my vyhliadame očakávaného Syna. Sláva. Je to správne? Nemôžeme Ho stretnúť v týchto telách. Ak sa zmeníme naspäť na mladých mužov a ženy, stále Ho nemôžeme stretnúť, pretože Ho musíme stretnúť v povetrí. Musí sa udiať ešte niečo okrem toho, že budeme zmenení naspäť na mladých mužov a ženy; musíme byť premenení a vychvátení do povetria, aby sme Ho stretli. A tá ďalšia vec, ktorá prichádza, je vytrhnutie Cirkvi a premena tela spiacich svätých, aby sme stretli Pána Ježiša v povetrí.

W. M. Branham, Skutočná veľkonočná Pečať, 61-0402