A pri večeri, keď už bol diabol vložil do srdca Judáša Šimona Iškariotského, aby ho zradil, vediac Ježiš, že mu dal Otec všetko do rúk, a že vyšiel od Boha a ide k Bohu, vstal od večere, složil rúcho a vezmúc zásteru opásal sa. Potom nalial vody do umyváka a začal umývať nohy učeníkov a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. A keď prišiel k Šimonovi Petrovi, ten mu povedal: Pane, ty umývaš moje nohy? Ježiš odpovedal a riekol mu: Čo ja robím, ty nevieš teraz, ale potom zvieš. A Peter mu povedal: Nebudeš nikdy myť mojich nôh až na veky! Ale Ježiš mu odpovedal: Keď ťa neumyjem, nemáš so mnou dielu. Na to mu povedal Šimon Peter: Pane, nie len moje nohy, ale aj ruky aj hlavu. Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu a preto povedal: Nie všetci ste čistí. A potom, keď umyl ich nohy a vzal svoje rúcho, zase si sadol a povedal im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma voláte Učiteľom a Pánom a dobre hovoríte, lebo som. Ak tedy som ja vám umyl nohy, váš Pán a Učiteľ, aj vy máte jeden druhému umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste, jako som ja vám učinil, aj vy tak činili. (Ján 13:2-15)
A nie je to tak isto s dnešnými ľuďmi? Ak len Pán niekoho požehná a preukáže mu trochu viac dôvery a on sa v tej chvíli stane vševedom. Začne byť... Musí založiť nejakú organizáciu alebo musí urobiť niečo odlišného. „Ako to, že si spadol z neba, ó, Lucifer.“
Boh to nemá vôbec ľahké, keď sa pokúša niekoho získať, aby cez neho mohol pôsobiť a aby zostal pokorným, skromným a zostal v ústraní, pokiaľ ho Boh nezavolá, aby niečo urobil (Veríte tomu? Rozumiete?) – nejakého muža, ktorého môže Boh požehnať, a on cez to všetko zostane človekom a nepovýši sa na anjela alebo na boha. Akonáhle je však človek požehnaný a niečo málo mu bolo zverené, už sa chce stať bohom, chce sa stať anjelom. Chce sa stať nejakou významnou osobou. „Pozrite, čo ja robím… ja a ja a moje…“ a tak ďalej.
To je zlý postoj. Boh hľadá niekoho, koho by mohol požehnať a vylievať na neho svoje požehnanie; a čím viac bude ten človek požehnaný, tým menší sa stane.
A nikdy od Boha neobdržíte viacej, dokiaľ sa nestanete ničím. Musíte sa znižovať. Ten, kto sa bude povyšovať, toho Boh poníži. Kto sa pokorí, toho Boh povýši. A tak sa najskôr musíte stať malými, než môžete byť povýšení. A nikdy nebudete veľkí sami v sebe, budete len takí veľkí, ako veľký je Boh vo vás. Rozumiete?
W. M. Branham, Otázky a odpovede, 59-0628E