Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia! Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy! (Žalm 95:1-2)
Všetci pili z prameňa. Radovali sa. No, čo to znamená? Pšenica a burina sa obe radovali, že dostali tú duchovnú vodu. Chodíme do zboru. Tlieskame rukami s ostatnými. Vykrikujeme s ostatnými. Skáčeme hore dolu po podlahe s ostatnými. Chválime Boha s ostatnými. Prorokujeme s ostatnými. Hovoríme v jazykoch ako ostatní. Modlíme sa za chorých ako tí ostatní. Ale on povedal... No, počúvajte, ako ideme trocha ďalej.
No, to – chcem sa na minútu zastaviť na tom, že tou Skalou bol Kristus. Tou Skalou bol Kristus. Bolo to tam v doslovnej forme, ako to je dnes v duchovnej forme. Manna, Pokrm, ktorým je Slovo, ktoré prichádza od Boha z nebies; Kristus je Slovo Božie a my sa kŕmime na Slove. Vidíte? Sedíme, ako pri posolstve dnes ráno; počúvame, naše duše sa načahujú, chytajú to Slovo. Žijeme skrze Slovo.
On povedal, „Oni všetci jedli rovnakú duchovnú mannu; a všetci pili, všetci pili z rovnakej duchovnej Skaly: a tou Skalou bol Kristus.“
Pomyslite na to. No, čo to tu on na koniec dodáva? On tých Korinťanov varuje, „Buďte opatrní v tom, čo robíte. Keď prichádzam medzi vás, jeden má žalm, jeden má jazyk, jeden má toto a druhý má tamto. Jeden má proroctvo; jeden má zjavenie; jeden robí toto a druhý robí tamto. Buďte opatrní; nezakladajte na tom svoju vieru.“ Tie veci sú v poriadku. Majú svoje miesto, a tiež v cirkvi, ale nikdy na tom nezakladajte svoje spasenie. Ak váš život nepasuje dokopy s Božím Slovom, to je potom čas, aby ste sa dali do poriadku s Bohom.
W. M. Branham, Korinťanom - Kniha nápravy, 57-0414