Ktože je tedy Pavel a kto Apollo krome toho, že sú služobníkmi, skrze ktorých ste uverili? A to každý, jako mu dal Pán: ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dal vzrast, takže nie je ničím ani ten, kto sadí, ani kto polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. (1. Korinťanom 3:5-7)
Premýšľame o Ježišovi Kristovi, keď On bol tu na zemi, v Jeho prvom roku služby, ó, všade viselo pozlátko. V druhom roku Jeho služby Ho začali obviňovať a nazývať Belzebúbom, a tak ďalej. Na tretí rok Ho zabili.
Vidíte? Takto to je vždy. Prvé roky letničnej Cirkvi to bolo to nádherné. Rovno potom v druhom roku prišlo prenasledovanie a všade ich to rozptýlilo. V treťom a štvrtom roku začali nachádzať ľudí, len maličké skupiny: bolo tam tak päť mužov a štyri alebo päť žien; to bol zbor.
Vidíte, ako to je? Vždy je to tak. Boh jednoducho posiela veľkú sieť Evanjelia a hádže ju... Kráľovstvo nebeské je podobné mužovi, ktorý odišiel na more a nahodil sieť. A keď tú sieť vytiahol, mal tam všetko, čo bolo vo vode. Mal to v sieti. Chytil ryby; chytil korytnačky; chytil vodných pavúkov; chytil hadov; chytil všetko možné.
No, to nie je našou vecou, ako kazateľov, aby sme hovorili, "Toto je ryba, a toto je to." My len vyťahujeme tú sieť Evanjelia, a potom neprejde dlhý čas, a potom vidíte, ako prebieha prebudenie, mnohí ľudia zostanú spasení a chvália Pána. Ale vidíte, niektorí z nich sú ryby, a niektorí z nich sú, povedali by sme, korytnačky. Nepotrvá to dlho a povieš, "No, neverím, že na tom vôbec niečo bolo." A tam on beží rovno znova naspäť do kaluže.
Ten starý vodný pavúk, viete, čľup, čľup, čľup: "Poviem vám, koniec koncov, nebolo to správne." A ide naspäť do vody.
Had začne syčať a hovorí, "Nepáči sa mi spôsob, akým tieto veci robia, sss-sss." Ide rovno naspäť do vody. Ale sú tam tiež nejaké ryby. Boh vie. Oni sú prirodzenosťou rybami; on je prirodzenosťou pavúk; on je prirodzenosťou had.
A Boh je Ten, ktorý činí vyvolenie a povolanie. A našou vecou je iba kázať Evanjelium. Je to tak? Boh činí zavolanie. Jeden sadí, ďalší polieva a Boh dáva vzrast.
W. M. Branham, Svedectvo, 53-0902