Lebo od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nie len v Macedonii a v Achaji, ale aj na každom mieste sa rozniesla vaša viera v Boha, takže nám netreba nič hovoriť. Lebo oni sami zvestujú o nás, aký bol náš príchod k vám, a jako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili Bohu, živému a pravdivému, a očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás *vyslobodzuje od prichádzajúceho hnevu. (1. Tesaloničanom 1:8-10)
[*vyslobodil - podľa anglickej Biblie KJV - pozn.prekl.]
No, počuli ste tú starú legendu o tom, ako raz ráno diabol zvolal všetkých svojich démonov spolu, aby mali dole v pekle poradu. A povedal, "Čo môžeme robiť? Chcem, aby tí najchytrejší, najgeniálnejší z mojich démonov predstúpili pred môj trón." Povedal, "Ako môžeme zviesť tú bandu ľudských bytostí?"
A jeden malý chytrý démon vystúpil hore a povedal, "Majster, mám podrobne premyslený plán."
On povedal, "Čo to teda je?"
A povedal, "Pôjdeme tam hore a vyvoláme veternú smršť, ktorá zničí každú jednu z ich cirkví. Takto ich zvedieme."
A iný démon, ktorý bol omnoho chytrejší než tamten, vystúpil hore a povedal, "Ako môžeš tak hlúpo hovoriť? To je to jediné miesto, kde ich dokážeme zviesť, v cirkvi."
A takto to bolo na počiatku, a takto to je teraz. Pretože bol zvedený skrze snahu zošiť dokopy figové listy, aby si vytvoril cestu a odmietol Božiu cestu. A takto to on stále robí: zošíva dokopy svoje vyznania a vytvára toto a tamto a veľké cirkvi a miesta, aby tak zviedol človeka. Biblia povedala, že to bude robiť, "Majú formu pobožnosti a zapierajú jej moc..." Tak vidíte, to je... Musíš byť otrokom buď jedného alebo druhého. Ale my, ktorí sme otroci Ježiša Krista, sme otrokmi radosti. Som tak rád, že mám na sebe putá, to má spútava preč od svetských vecí, aby som sa mohol stať otrokom Ježiša Krista, aby som Mu slúžil v láske. A vy, moji bratia a sestry, ktorí máte tú istú vzácnu vieru, ktorí ste zostali zrodení z Ducha Svätého, ktorých Krv Ježiša Krista posvätila a očistila od všetkej špiny toho sveta, ktorí denne zomierate telu, križujete ho, dávate ho nabok a stávate sa otrokmi pre svoje telo, aby slúžilo Bohu, vyhliadame Mesto, ktoré má prísť. Nech je požehnaný Pán.
Vyhliadame Mesto, ktorého Staviteľom a Učiniteľom je Boh. Keď zhodíme toto staré rúcho tela a povstaneme a uchytíme tú večne trvajúcu odmenu, a zatiaľ čo budeme prechádzať cez povetrie, budeme vykrikovať, "Buď s Bohom, aká príjemná hodina modlitby." To je to, po čom vyhliadame. Vyhliadame ten deň, keď budeme vyslobodení z tohto starého tela skazenia. A to už viac nebude otroctvo, ale budeme v Jeho náručí a v Jeho opatere, a na podobu Toho, ktorý nás miloval a dal za nás Svoj život, aby nás mohol umyť pomocou Vôd skrze Slovo, aby nás tak pripravil, že by sme mohli byť predstavení v Prítomnosti Božej. Jeho Prítomnosť ide s nami; Anjeli Boží táboria vôkol tých, ktorí sa Ho boja.
W. M. Branham, Po všetky dni nášho života, 59-0612