To prvé zrno pšenice, ženích, musel padnúť do zeme v tom poriadku, aby znovu vstal. Tak tá prvá nevesta, ktorá sa narodila na letnice, musela ísť cez tie temné veky ako každé iné semeno, aby bolo pochované. Oni museli zomrieť. Oni to museli urobiť. Ale to znovu začalo pučať v Lutherovi v tej prvej reformácii. To nevyzeralo ako to semeno, ktoré tam vošlo, ale to bolo Svetlo toho dňa. Tá stopka potom išla ďalej do klasu, Wesley. A z toho klasu to išlo do letničných, šupka. Keď sa pozriete do pšenice, keď ona vychádza, to zrno pšenice, človek, ktorý vypestoval pšenicu, vy idete a vidíte tam tú formu pšenice, to vyzerá presne ako zrno. Ale ak vezmete pinzetu a sadnete si a vezmete tú pšenicu a otvoríte ju, vôbec tam nie je zrno. Je to len šupka. A potom čo? To je tam uformované, aby to držalo to zrno. Vidíte? A potom, tá prvá vec, viete, ten život opustil stopku, aby odišiel do klasu, opúšťa klas, aby išiel do šupky, opúšťa šupku a ide do tej pšenice, tri štádia (Vidíte?) toho. A potom formuje tú pšenicu z tých troch štádií: Luther, Wesley, letniční. Skrátka presne. Vidíte, bezpochyby... Nemôžete prerušiť prírodu. No pozrite, zakaždým, tri roky po tom, čo nejaké posolstvo vyšlo od Boha, oni sa zorganizovali. Toto je už dvadsať rokov a nie je to organizáciou. To nebude. Vidíte? No, tá šupka sa musí odtiahnuť, dajte tej pšenici príležitosť ležať na slnku, aby dozrela na tom posolstve, ktoré prichádza znovu rovno naspäť do cirkvi, formujúc telo Ježiša Krista tak, ako tá prvá originálna pšenica, ktorá vošla do zeme. Teraz vidieť ten večný život. Ten život, iste, tá stonka tu niesla ten život. Pravdaže to robila. Ale vidíte, keď sa to stalo stopkou a zakončilo sa to, organizácia, ten život išiel rovno ďalej do Wesleyho, vyšiel rovno von... A pozorujte každé jedno z nich. No, veľké steblo nevyzerá ako zrno. Ale keď prichádza malý peľ toho klasu, to celé sa oveľa viac podobá na to zrno. Ale keď to prichádza do šupky, je to takmer tam. Nepovedal Ježiš, že v posledných dňoch (Matúš 24:24) tí dvaja budú tak blízko, že by to zviedlo samotné tie gény, predurčené, vyvolené, ak by to bolo možné? Takmer ako skutočná vec (Vidíte?), tak v posledných dňoch... Tak vidíte, to je teraz čas pšenice. Dostáva sa to do času žatvy. Toto nie je Lutherov vek, toto nie je vek letničných, toto je vek Nevesty. Ako Mojžiš vyvolal národ z národa, Kristus dnes volá cirkev z cirkvi (Vidíte?), tá istá vec v type, berúc ich do slávnej večnej zasľúbenej zeme.A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. (Marek 4:26-29)
W. M. Branham, Vodcovstvo, 65-1207