Rodinný oltár II, 17.november
Jako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta. A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde. Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa, aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno, ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma ty poslal, a že si ich miloval ako si mňa miloval. Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta. Spravedlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, že si ma ty poslal. A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich. (Ján 17:18-26)No, pomyslite na Jehovu, ako robí veci ako toto. Tu On bol. Diabol sa na Neho pozrel, povedal, „Rozmýšľam, či si Ty skutočne Syn Boží? Rozmýšľam, či je toto iba obyčajný prorok, alebo je toto Syn Boží?“ Povedal, „Ak si Syn Boží, rozkáž týmto kameňom, aby sa zmenili na chleby.“ Vidíte, on bol skutočne intelektuálnym chlapcom. On skutočne vedel, o čom hovoril. Ale Ježiš povedal, „Je napísané.“ No, on Ho zobral hore a pokúšal sa to zistiť. Jedného dňa Ho dostal na dvory pohanov. A stále sa čudoval, „Mohlo by to byť?“ Vidíte? Keď prišiel ten super Znak, Boh skutočne položil satanovi záclonu pred oči. Nevedel, kým On je. „Ako by sa Jehova mohol narodiť vo válove? Akoby by mohol Jehova plakať ako bábätko a nosiť plienky?“ No, samozrejme. Ježiš sa Sám zo Seba obetoval Bohu. Myslím si, že to najkrajšie Písmo, aké v celej Biblii je, je toto Písmo, „Otče, posväcujem Seba Samého za nich.“ On bol človekom. On mohol mať ženu. Bol človekom. Mohol mať domov, miesto, kde by položil Svoju hlavu. Mal na to právo. Bol človekom. Mohol mať dobré šaty. Bol človekom. Lenže čo On povedal, „Otče, posväcujem sa kvôli nim.“ Čo robil? Trénoval dvanásť učeníkov, ktorí mali ísť kázať Evanjelium do celého sveta. Dal príklad. A bratia, ako kazatelia, hovorím vám, to nás zaväzuje nebrať tak mnoho svetských vecí a vecí, ktoré sa nachádzajú okolo nás. Hovorím ku vám, kazatelia. Posväťte sa pre tých, ktorých idete viesť. To je to, čo dnes potrebujeme, je úplné zasvätenie, posvätený život kazateľov, ktorí kráčajú priamo pred Bohom, nezapletávajú sa s vecami tohto sveta. Držte sa preč od toho. „Otče, posväcujem Seba Samého za nich.“ Nie, pretože On to musel robiť, ale On to robil kvôli nim.
W. M. Branham, Obecenstvo, 60-0611B