Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh, a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo, a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd, a boli otvorené knihy. (Daniel 7:9-10)
A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom. A jeho hlava a jeho vlasy boli biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boli jako plameň ohňa, a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. (Zjavenie 1:12-15)
Predtým, ako som začal kázať sedem cirkevných vekov, nemohol som jasne porozumieť tú prvú kapitolu. Ako mohol tridsaťtri ročný Muž, vzkriesený v tom istom tele... Apoštolovia Ho rozpoznali, vedeli, že to je On. A ako On môže byť tam hore, možno osemdesiat alebo deväťdesiatročný, a mať na hlave vlasy ako veľká biela vlna a bradu bielu ako sneh? Čítal som v Knihe Daniela, keď On prišiel ku "Starodávnemu dňov, Ktorého vlasy boli ako biela vlna." Potom som videl toho Starodávneho dňov; On bol ten Starodávny dňov, ten istý včera, dnes i naveky. Vidíte, to bol symbol. Potom prečo táto biela vlna? A ja som potom - akoby mi Duch Svätý hovoril o obraze, ktorý som raz videl, na ktorom bol starodávny sudca. Potom som sa pozrel do histórie; Išiel som do histórie Biblie a všetkého, aby som to zistil. A starí sudcovia, ako najvyšší kňaz v Izraelovi, on musel mať tie biele, šedivé vlasy a bradu ako vlna, pretože to biele na hlave znamenalo, že je najvyššou autoritou sudcov v Izraelovi. A ešte aj dnes a dávno pred stovkami rokov, možno pred niekoľkými stovkami rokov, alebo možno nie tak, ešte neskoršie, všetci anglickí sudcovia, nezáležalo na tom, akí boli mladí alebo starí, keď zasadali na súde, nosili bielu parochňu, čo ukazovalo, že v tom kráľovstve ponad ich slovom nieto iná autorita. Ich slovo je v tom kráľovstve poslednou autoritou. Čo oni povedia, tým je všetko vybavené.
A tak, potom som to uvidel. To tam stál On, hoci mladý Muž, ale mal bielu parochňu. On bol tou plnou, najvyššou Autoritou; On bol Slovo. A On má - nosí bielu parochňu.
Potom neskoršie, keď sme to prebrali, tie kázania, a odišiel som na západ, a keď sa tam zjavili tí Anjeli Pánovi kvôli tým Siedmim Pečatiam, a vznieslo sa to hore do vzduchu (máme tu aj po celej krajine tú fotografiu), On tam stojí a stále má tú parochňu najvyššej autority. On je Hlavou Cirkvi. On je Hlavou Tela. Nikde nie je nikto taký ako On. Všetko povstalo skrze Neho. On stvoril všetko pre Seba a bez Neho nič nepovstalo. On má všetku moc na nebi aj na zemi a všetko patrí Jemu. A v Ňom prebýva Plnosť Božstva telesne. A to Slovo bolo Bohom a stalo sa telom medzi nami, a to bol On, ktorý zjavil celé tajomstvo kompletného plánu spasenia, o ktorom hovorili všetci proroci a mudrci. On Sám bol Tým, ktorý má tú parochňu a najvyššiu autoritu.
W. M. Branham, Filter rozumného človeka, 65-0822E