Žalmy 30:5-13 »Spievajte Hospodinovi žalmy, jeho svätí, a oslavujte pamiatku jeho svätosti! Lebo na chvíľu trvá vo svojom hneve, dať život má vo svojej záľube. Večer ponocuje plač, a ráno už má plesanie. Ale ja som bol povedal vo svojej bezstarostnosti: Nepohnem sa na veky. Hospodine, vo svojej ľúbosti si postavil môjmu vrchu silu; keď si ukryl svoju tvár, bol som predesený. Na teba, Hospodine, som volal; Pána som prosil o zľutovanie hovoriac: Aký zisk budeš mať z mojej krvi a z toho, keď sostúpim do jamy? Či ťa bude oslavovať prach? Či bude zvestovať tvoju pravdu? Počuj, ó, Hospodine, a zmiluj sa nado mnou! Hospodine, buď mi pomocníkom! Obrátil si mi môj zármutok v plesanie. Rozviazal si mi a dal složiť moje smútočné vrece a opásal si ma radosťou, nato, aby ti spievali žalmy na slávu a nemlčali! Hospodine, môj Bože, na veky ťa budem oslavovať.
Napriek tomu, že Abrahám mal právo na zasľúbenie a zasľúbenie bolo jeho, predsa musel bojovať, aby to vlastnil. Amen. Tak vidíte. Veriaci dnes, napriek tomu, že sme dedičmi všetkých vecí, napriek tomu, že sme dedičmi každého duchovného požehnania, každého fyzického požehnania, každého požehnania zasľúbeného v Biblii, predsa musíte bojovať za každý kúsoček z toho. To je to, ako to Boh ustanovil, vždy to tak bolo. Ty musíš bojovať za to, čo vieš, že je tvoje. Musíš bojovať, aby si to vlastnil. A to je to, čo musíme robiť teraz.
Vy hovoríte, „Brat Branham, potrebujem uzdravenie.“
To zasľúbenie je tvoje. Ale aby ste to mohli vôbec dostať, to nebude ľahké, poviem vám to na rovinu. Budete to musieť vziať preč od Satana. Satan spútal vaše zdravie, máte právo ísť k Satanovi a povedať, „Vráť to! Daj to späť! Prichádzam v Mene Pánovom, Majiteľa Nebies a zeme, a ja som Jeho dedič. Daj to naspäť! Ty si vzal moje dieťa, ty si ju vzal a ona sa zaplietla s nesprávnym chlapcom. Ty si siahol na môjho chlapca a on sa zaplietol s nesprávnom ženou. Nárokujem si ich! To je pravda! Nárokujem si moje deti, nárokujem si môjho brata, nárokujem si moju sestru. Áno, Satan, ty si ich vzal z Božieho domu, vymámil si ich odtiaľ von, ale ja prichádzam pre nich. Ja si ich nárokujem.“
„Dobre, ako to vieš?“
„Som dedičom všetkých vecí. Amen. To mi bolo dané. Som dedič, môžem si nárokovať všetko, čo mi Boh zasľúbil.“ Amen. Tak vidíte. „Je to moje.“ Ako to dostanete? Skrze niečo, čo ste urobili? Nie veru. To je nezaslúžený dar, ktorý nám Boh dal, a je to naše, patrí nám to. Satan to nemôže držať, ak ideš ku nemu v autorite Slova podľa Písma s vierou a hovoríš, „Je to moje! Pusti to.“ Amen. Sláva! To sa mi páči. „Satan, pusti to! Vzal si to odo mňa. Vráť to späť, varujem ťa! Mám tu priamo v Slove napísané varovanie, 'Nebo i zem pominú, ale toto varovanie nepominie.' Tak prichádzam s týmto varovaním, podávam ho na teba, tak Ježiš Kristus povedal, o čokoľvek by som prosil Otca v Jeho Mene, On mi to dá. Ak poviem tomuto vrchu, 'pohni sa,' a nebudem pochybovať vo svojom srdci, ale budem veriť, že to, čo som povedal, sa stane, môžem mať to, čo som povedal. Pusti to!“ To spôsobuje, že s tým znovu začína. Nenechaj, aby s tým znovu začal, ale aby utekal preč. „Pusti to, pretože prichádzam v autorite Písma. Som veriaci.“ Porozumeli ste?
W. M. Branham, Vlastniť všetky veci, 62-0506