Rodinný oltár II, 1.december
A keď bol večer, prišiel bohatý človek z Arimátie, menom Jozef, ktorý aj sám bol učeníkom Ježišovým. Ten predstúpil pred Piláta a prosil si telo Ježišovo. Vtedy rozkázal Pilát, aby dali telo. A Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a složil ho vo svojom novom hrobe, ktorý bol vytesal v skale. A privaliac veliký kameň ku dveriam hrobu odišiel. A bola tam Mária Magdaléna i tá druhá Mária, a sedeli naproti hrobu. (Matúš 27:57-61)Baptisti, Presbyteriáni, Jednotári a všetci tí ostatní, oni sú v sieti, kde sa zhromažďuje skupina ľudí a oni o tom diskutujú. A ten človek má tak veľa prestíže. Sedí tu nejaký biskup, generálny dozorca; on niečo povie, a čo povie tento chlapík tu? On sa bojí niečo povedať. „Súhlasím s tebou. Áno, je to v poriadku. Úha. Áno, biskup alebo presbyter, je to presne tak." On s ním súhlasí. Vezmime alkoholika na ulici, nejaký rádový občan ide dolu ulicou a hovorí, "Ten starý vandrák, nič na ňom nie je." Priveďte ho tu dolu, urobte z neho policajta a dajte mu odznak a pištoľ. "Dobré ráno, Jano, je to tak milé znovu ťa stretnúť." Vidíte. Prejavujú jeden druhému rešpekt. Ježiš povedal, "Ako môžete mať vieru, keď máte rešpekt tohto druhu," keď túžite po chvále jeden od druhého. Vidíte? Nemôžete to robiť. A keď sa ľudia zhromažďujú v nejakej organizácii, oni si sadnú; a ten malý chlapík sa obáva niečo povedať, pretože biskup tak povedal, presbyter tak povedal. Ale neznevažujte toho človeka, verte, že je dobrým človekom; ale vždy pamätajte, Božie Slovo je pravda a všetko, čo je proti nemu, je nesprávne. "Nech je Moje Slovo pravdou a každé ľudské slovo lžou." Rozumiete tomu? To je to, čo chceme robiť, veriť tomu. Nuž, pamätajte, my nie sme Slovo, ale my sme Slovo. Porozumeli ste tomu? Ježiš nebol Boh, ale On bol Boh. On bol človek, jednako On bol Boh. On mohol plakať, a jednako mohol kriesiť mŕtvych. On mohol plakať za človekom, ktorý bol mŕtvy, a znovu ho vzkriesiť. On bol Jehova-Jireh, Jehova-Rafa, Jehova-Manasses; On bol Jehova, úplne, kompletne. On bol Jehova, a jednako bol Človek. On vlastnil zem a stvoril zem a nemal miesto, kde by zložil Svoju hlavu. On povedal, "Vtáky, ktoré Som učinil, majú svoje hniezda a Ja nemám miesto, kde by Som sklonil Svoju hlavu. Líšky, ktoré Som stvoril, majú diery v zemi a Ja Sám nemám žiadnu, v ktorej by Som bol pochovaný." Je to tak. On si musel požičať niekoho hrob, v ktorom by bol pochovaný. On stvoril lono, ktoré je v žene. On nemal žiadne lono, z ktorého by sa bol narodil; musel si požičať lono. On stvoril zem a nemal miesto, kde by bol pochovaný; On si musel požičať dieru v zemi, v ktorej by bol pochovaný, od Jozefa z Arimatey. Vidíte? Oni Mu museli požičať to miesto, jednako On bol Boh, dokázal, že bol Boh. Tak, rozumiete? My sme Mesiáškou, ale nie tým Ježišom. On je náš Otec; my sme len pomazaní Jeho Duchom. A to privádza ľudí... viete, ak si nesadnete a nebudete o tom uvažovať, privedie to ľudí do toho, že budú veriť, "Nuž, tento chlapík bude tým Mesiášom." Iste ním je. "Tento tu by Ním mohol byť." Obaja sú. Rozumiete? "No, ako Ním môžu byť oni obaja?" Sú ich tisíce. Ale rozumiete, Jeho Život bol na deň Letníc rozdelený. Keď zostúpil ten Stĺp Ohňa, on sa rozdelil na jazyky a sadol na každého jedného z nich, Boh, ktorý sa rozdelil medzi Svoj ľud, pretože Kristus a cirkev sú jedno, tak, ako manžel a manželka sú jedno.
W. M. Branham, Otázky a odpovede, 64-0830M
Paralelné miesta Písma: Marek 15:42-47, Lukáš 23:50-56, Ján 19:38-42