Ak ma milujete, ostríhajte moje prikázania, a ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám. Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem, aj vy žiť budete. Toho dňa vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás. (Ján 14:15-20)
No, len si dnes predstavte, že je tu dnes Jeho Prítomnosť. Pán Ježiš je v inom svete alebo inej dimenzii, dnes rovno tu vo forme Ducha. Jeho Duch splýva s naším duchom. Naše oči Ho nedokážu vidieť, pretože sú zatiaľ fyzické, až kým sa niečo nestane, že by sme mohli vidieť videnie. Ale On je tu práve tak viditeľný, práve tak skutočný, ako bol v deň, keď pri hrobe prehovoril ku Márii, alebo keď stretol Kleofáša na jeho ceste do Emauz. Jeho Prítomnosť je tu. Je možné ju cítiť s tým vnútorným nábojom, ktorý je vo vnútri ľudského tela, a nazýva sa to nové narodenie. Duša ku Nemu bola zmagnetizovaná. A raz za čas, keď necháš svoju myseľ, aby bola sústredená na Neho, veríš na Neho, po chvíli niečo, realita, môžeš cítiť, ako sa cez tvoju bytosť niečo pohybuje. To je potvrdenie Jeho vzkriesenia. To nie je "Ja predpokladám." To nie je "Ja dúfam." Ale pre každú osobu, ktorá je znovuzrodená, to je "Ja viem." To je... Ty to vieš. Je to rovno tam. A keď sa dostaneš do kontaktu s Ním... Videl som svätých, ako hovorili, "Ó, môžeš... Prítomnosť Pánova je blízko."
Poviete, "No, tam je niečo..." No, istotne. On je rovno tam. On vstal z mŕtvych a stojí rovno vedľa teba. No, jedného dňa, keď pôjdeme, aby sme boli s Ním, tieto duchy vo vnútri, ktoré môžu cítiť toho Ducha, tlačia sa do toho. Potom pri vzkriesení, keď sa On učiní viditeľným, budeme učinení viditeľnými a budeme mať telo ako Jeho vlastné oslávené telo. Lebo keď prídeme z duchovného sveta, On nás privedie s Ním. Všetci, ktorí sú mŕtvi v Kristovi, tých Boh privedie s Ním vo vzkriesení. Ó, čo za osvietenie, čo za požehnanú vec. Ó, ak by som nevzal toto... Ó, ak by som mohol byť učinený kráľom nad celou zemou a mal zaručené, že budem žiť milión rokov, nevymenil by som rok uctievania Pána a veci, ktoré som videl a naučil sa o Bohu za posledný rok, za všetky bohatstvá svetov. Táto požehnaná nádej... Po tom milióne rokov, alebo koľkokoľvek by to mohlo byť, prestal by som existovať.
Niekedy nedávno, brat Cox (ktorý teraz stojí na konci budovy) a ja, sme sedeli na príjazdovej ceste, ktorá vedie ku domu, a na ceste bola nejaká roztlačená skala. A v nej bola nejaká malá fosília z nejakého morského živočícha alebo niečoho, čo žilo pred mnohými, mnohými rokmi. Povedal som, "Pozri sa sem na túto vec." A brat Cox povedal, "Brat Branham, zaujímalo by ma, aká stará je naozaj tá vec."
Povedal som, "No, brat Cox, pravdepodobne, chronológovia by povedali, že viac ako milióny rokov, tam vtedy z obdobia, keď táto zem ani nebola obývaná ľudskými bytosťami a vody pokrývali zem. Tie zvieratá pravdepodobne žili pred mnohými, mnohými, mnohými miliónmi rokov. Ale ja..."
Povedal, "Pozri, brat Branham," povedal, "či nie je ľudský život taký krátky oproti tomu životu? Len pomysli, tá fosília stále pretrváva po miliónoch rokoch."
Pomyslel som si, "Ó." Povedal som, "Brat Cox, príde čas, keď tej fosílie viacej nebude. Nebude z nej jediný tieň. Ale preto, že On vstal z mŕtvych, ja budem žiť a ty budeš žiť navždy a po nespočetné veky." Keď sa všetky fosílie vytratia preč a všetok starý čas pominul a tiene zmizli, budeme žiť a žiť ďalej a ďalej navždy. Pretože skrze prijatie vzkriesenia Pána Ježiša Krista sa stávame nesmrteľnými bytosťami, vzdycháme v Duchu, očakávame na čas nášho vyslobodenia, keď tiež budeme s Ním v Jeho požehnanej Prítomnosti, aby sme žili navždy. Čo za div.
W. M. Branham, Môj Vykupiteľ žije, 55-0410S