Keď Ježiš prišiel a pozrel na pobrežie a Jeho loď odišla, on sa nikdy len neotočil a neopustil ich. Ale vyšplhal sa na horu, pozeral na more, kde sú. A pozeral sa smerom na more a tam boli, skúšali ísť svojou silou, ísť v ich vlastnej moci, na vlastnú päsť, bez Neho. A mali problém. To je, kde On pozrel a uvidel nie tak dávno americkú cirkev, keď sme boli všetci zmietaní a cirkvi boli formálne a odmietali moc a všetko. Presne, ako konal vtedy, tak koná aj dnes. Poslal nám prebudenie. Dal Letničnej cirkvi prebudenie. Dal prebudenie svetu, znovu priniesol naspäť požehnanie. Vyliezol na vrch, poobzeral sa. A ja som dnes večer taký vďačný, že Pán Ježiš Kristus preliezol tie hradby slávy, naďaleko a hore všetci tí archanjeli, všetky kniežatá a dnes večer sa postavili po pravici Božieho Veličenstva, aby pozorovali, ako ona pretriasa tieto veci. On videl, ako Amerika ustanovila slobodu náboženstva. Videl, ako sa cirkvi stávajú formálne a odchádzajú preč, ale On na nás nezabudol. Presne v strede tej veľkej noci, keď sa stratila všetka nádej, že by tí malí učeníci mohli byť kedy zachránení, uvedomili si, že vyrazili bez Ježiša. Čo urobili? Všetci tam, bezpochyby v nebezpečenstve, sa modlili, chceli, aby k nim Ježiš prišiel. Vstali a obzerali sa naokolo a On prichádzal kráčajúc po vode. A tá tragédia na tom bola to, tu je to, Chicago. Tu je to, svet. Tá tragédia na tom bola to, že oni Ho nerozpoznali. Oni sa Ho báli. Mysleli si, že je Duch alebo strašidlo alebo niečo. Boli z Neho vystrašení. A teraz nariekate. Rozumnou vecou, keď ochoriete, je, že idete k lekárovi. To je pravda. Keď váš lekár zlyhá, potom poviete, „Musím ísť niekam inam.“ Keď prídete na zhromaždenie a vidíte Ježiša Krista, ako manifestuje tieto znaky, bojíte sa toho. Hovoríte, „Je to špiritizmus; je to diabol; je to niečo také.“ Tá jediná pomoc, ktorú učeníci mali, tej sa báli. A dnes večer, tá jediná záchrana, ktorú máme pre oboje: pre národ, cirkev a jednotlivca, a jeho uzdravením je Ježiš Kristus. A ľudia sú vystrašení, keď On prichádza do cirkvi. Boja sa. Odchádzajú; sedia na zhromaždení s udiveným výrazom tváre. „Neviem, čo si mám o tom myslieť. Jednoducho sa toho bojím. Neviem, možno je to psychológia. Môže to byť mentálna telepatia. Môže to byť diabol. Môže to byť veštec. Môže to byť astrológ. Môže to byť čarodejník. Môže to byť jasnovidec.“ Nebojte sa. Je to Pán Ježiš Kristus, ktorý zachraňuje chorých a postihnutých. Je to tou jedinou nádejou záchrany v tomto dni, keď naše národy a svety sú v chaose. Keď sa všade národy lámu a keď sú naše cirkvi formálne a ľahostajné, keď kazatelia nedokážu kázať za kazateľňou Božiu moc, Ježiš prichádza a kráča dolu po tejto rozbúrenej vode. Nebojte sa Ho.Na Hospodina som volal vo svojom súžení, a vyslyšal ma. Hospodine, vytrhni moju dušu od lživých rtov, od ľstivého jazyka. Čože ti dá a čo ti pridá ľstivý jazyk? Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca. Oj, beda mne, že pohostínim v Mešechu, že bývam v stánoch Kédara! Dlho, dlho už bývala moja duša s tým, ktorý nenávidí pokoja! Ja sa snažím o pokoj, ale keď hovorím o ňom, oni sa stroja do boja. (Žalm 120:1-7)
W. M. Branham, To som Ja, nebojte sa, 54-0720E