Ján 10:7-9 » Vtedy im zase povedal Ježiš: Amen, amen vám hovorím: Ja som dverami oviec. Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuli. Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.Raz, keď som bol na východe, naučil som sa veľkej lekcii. Videl som v Jánovom Evanjeliu, myslím, že v 10. kapitole, kde On povedal, „Ja som dvere do ovčinca.“ Častokrát som premýšľal, ako On súc človekom mohol byť dverami? Ale potom, keď som bol v tamtej zemi, dozvedel som sa, čo to znamená. Pastieri zháňajú svoje ovce do ovčinca a majú do neho klenutý vchod, a keď pastier zaženie všetky ovce do vnútra a všetky ovce sú v ovčinci, spočíta ich a pokiaľ jedna chýba, vyjde von a hľadá ju. Musí ju priviesť dovnútra. Každá ovca musí byť spočítaná - v každej hodine dňa. Ó, akým On je pastierom. On je zodpovedný za každú ovcu v každej dennej hodine. Nezáleží na tom, kde si. On vie, kde si. Vie o tebe všetko. A preto On môže stáť tu na pódiu a cez poddaných ľudí zjavuje, hovorí, oznamuje; On vie... On vie, kde si bol pred rokom. On vie, kde si sa nachádzal po celý ten čas. Musí zodpovedať za Svoje ovce a predovšetkým sú ony všetky znova prepočítané, potom, čo sú zhromaždené v ovčinci. Pomyslel som si, „Aký pekný obraz - zhromaždiť ich do ovčinca a spočítať ich.“ A potom, čo sú všetky spočítané a uložia sa na zem, pastier odchádza ku vchodu, ktorým ovce vošli dovnútra, a uloží sa v ňom naprieč. Vtedy tam nemôže vojsť žiaden vlk, ani žiaden zlodej, nikto nemôže ovciam ublížiť, jedine, ak by prekročil pastiera. Aký obraz Krista, ktorý kladie Sám Seba za nás, aby nám nič nemohlo ublížiť, ibaže by to prešlo nad Ním. A tak, pokiaľ si chorý a hovoríš, „Brat Branham, tá choroba prešla nad Ním.“ Ale to bolo pre slávu Božiu. To súhlasí. Možno chce, aby si vydal svedectvo. Tak, ako povedal jeden človek, keď videl, ako pastier obväzuje ovcu. Obväzoval jej celú nohu a on sa opýtal, „No, čo sa stalo tej ovci, spadla zo skaly?“ On povedal, „Nie, ja som jej zlomil nohu.“ - „Hm.“ On povedal, „Ty musíš byť krutý pastier, keď si zlomil svojej ovci nohu.“ Odpovedal, „Nie, tá ovca mi to nebude mať za zlé, musel som jej zlomiť nohu, aby som ju ku sebe pripútal, maznal ju a miloval a dával jej zvláštny pokrm. Tak ma potom bude milovať a nasledovať.“ A niekedy musí Boh takto konať s nami. Dovolí, že lekár povie, „Ó, všetkému je koniec, už nie je možné nič urobiť.“ A potom ťa Boh berie do náručia, jemne hladí a hovorí, „Moje dieťa, vari nevieš, že ťa milujem? Vari nevieš, že Ja som Pán, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci?“ Ale, Pane, učili ma, že dni zázrakov sú už preč.“ „Ja viem, že ťa tak učili, ale Ja som jednoducho musel pripustiť, aby sa ti to stalo, aby som ti mohol preukázať trochu zvláštnej priazne. Nuž, vari Ma teraz nemiluješ trochu viac, teraz, keď sa ťa chystám uzdraviť?“ Zažili ste niekedy na sebe, že na vás niečo takéto prišlo? Ja mnohokrát. On dovolil, že sa niečo stalo, aby ma trochu preveril, aby potom mohol prejaviť Svoju lásku.
W. M. Branham, Pastier pastvy, 56-0403
Dnes čítaj: 4. Mojžišova 15; Job 33; Jeremiáš 26:12-24; Ján 10:1-21.