Nachádzame, že Abrahám nebol Bohu úplne poslušný. No, on sa pripravil a mal vieru v zasľúbenie. Lenže, vidíte, stále môžeme mať vieru v zasľúbenie a potom neposlúchnuť, to nás bude stále zadržiavať. No, môžete povedať, „Verím v Ducha Svätého.“ No, nezáleží na tom, ako veľmi v to veríte, musíte poslúchnuť to poverenie. Vidíte? Iba viera samotná nebude fungovať, pretože viera bez skutkov je mŕtva. To je pravda. Presne ako hraniční veriaci. Boží ľud dnes, nachádzate, že v Biblii bolo povedané, „Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a stali sa účastnými Svätého Ducha a odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a Krv Zmluvy, skrze ktorú boli posvätení, povážili za nesvätú vec a pohŕdli skutkami milosti.“ No, v Židom 10 tiež hovorí, „Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.“ A takí ľudia... Videli ste ich prichádzať do zhromaždenia. Oni budú prichádzať a hovoriť, „Ó, áno, verím. Tak veru.“ Oni tomu veria, ale nikdy nepriložia svoju ruku k dielu. Vidíte? No, je to presne, ako to bolo v Biblii. Tak ako Kálef a Jozua, keď sa vrátili s dôkazom, že boli v zemi. Lenže tí ostatní veriaci, oni povedali, „Ó, je to príliš ohromné. Nedokážeme to.“ Zostali takí istí. Nikdy nevstúpili do Zasľúbenej Zeme. Iba tí, ktorí mali vieru, že môžu. No, čo ak by sa táto skupina pozerala. No, povedali, „No, Amorejci, a tak ďalej, no, sme oproti nim ako kobylky.“ No, ale vidíte, Kálef a Jozua tíšili ľud, pretože oni sa nepozerali na Amorejcov, akí boli veľkí, aké veľké boli tie mestá, ale pozerali sa na zasľúbenie. Boh povedal, „Dám vám túto zem. Je vaša.“ No, Boh vám dáva uzdravenie, každému z vás. Je to vaše.Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť. Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky. Či snáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah. Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí? Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia? Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba. Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár? Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný. Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia. Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa. Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma. (Žalm 88:9-19)
W. M. Branham, El-Šaddaj, 60-0802