Rodinný oltár II, 9. november
Toto som vám hovoril, kým som ešte bol u vás. Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje! Počuli ste, že som vám ja povedal: Idem a zase prijdem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že som povedal: Idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili. Už nebudem viacej mnoho s vami hovoriť, lebo ide knieža tohoto sveta, a nemá na mne ničoho; ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že jako mi prikázal Otec, tak činím. Vstaňte, poďme odtiaľto! (Ján 14:25-31)
On je tým jediným úspešným a spoľahlivým šťastím a pokojom. To je dôvod, prečo prichádzame ku Nemu. Ó, viem, že sa môžeš smiať ako idiot alebo môžeš ísť tam von a smiať sa tak, až dostaneš hysterický záchvat, na nejakom vtipe, ktorý vypustila nejaká filmová hviezda alebo niečo také. Alebo niekto, môže sa trochu viac opiť a smiať sa, akoby bol nejakým cvokom. Ale to neprináša pokoj. Neexistuje žiaden iný pokoj a žiadne iné šťastie, ako prísť ku Ježišovi Kristovi.
Videl som ľudí predstierať. Videl som mladé ženy, ako sa snažili vyparádiť s nejakým novým dámskym kabátom a správali sa, ako by boli šťastné, ale nie sú. Budujú iba namaľovaný oheň; nedokážete sa zohriať pri namaľovanom ohni. Videli ste mladých mužov, ktorí si mysleli, že ich svaly boli tak veľké, že by ste mohli zatĺcť klinec a vôbec mu neublížiť a nôž by si na nich ohol svoju čepeľ; len mu dajte zopár rokov a on sa stane starým a zvráskaveným. Neexistuje žiadne večné šťastie pomimo Krista.
Pozrite sa sem, dajme tomu, že každý z vás je dnes večer v dokonalom zdraví, vaša rodina je dokonale zdravá, všetci okolo vás. Čo s vašou mamou, ktorá tu nie je? Ako vieš, že tvoj otec práve nezomiera? Ako vieš, že jedno z tvojich detí nebolo pred piatimi minútami zabité niekde, kde sa nachádza? Ako vieš, že sa niečo nestalo? Ako vieš, že dnes večer vyjdeš z tejto budovy? Môžeš padnúť so srdcovým infarktom; ty nevieš. Takže neexistuje žiadne večné šťastie pomimo Krista; to je dôvod, prečo musíme prísť ku Nemu. Môžeš mať whisky; môžeš mať potešenie; mohol si mať svetské veci, ale ony nie sú dostatočným šťastím. Nič nedokáže dať taký pokoj, ako On; On dáva pokoj.
"Ó," povieš, "ja mám pokoj."
Ak si mal niekedy skutočný pokoj, mal si Ježiša. Ak si nemal Ježiša, dokonca nevieš, čo znamená pokoj, až kým si neprišiel k Nemu. Videl som ľudí: kráľov, vladárov, významných ľudí, atlétov, filmové hviezdy a všetko to; oni nie sú pokojní. Pozrite sa na nich; sledujte pár minút ich oči; oni sú neurotici. Vidíte? Žiaden muž, žiadna žena, žiadne dieťa, nikto nemôže mať pokoj pomimo Ježiša Krista. "Môj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, Ja vám dávam..." Vidíte? Nie tak, ako vám svet dáva pokoj, ale On má večný pokoj, pokoj odpočinutia. Ak žiješ, ak zomrieš, nezáleží na tom, či prichádza dážď alebo svieti slnko, máš v každom prípade pokoj.
W. M. Branham, Ku komu pôjdeme?, 60-0604
Paralelné miesta Písma: Matúš 26:30, Marek 14:26, Lukáš 22:39