#153 Hlas znamenia

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite; ale radšej iďte k ztrateným ovciam domu Izraelovho. Iďte a kážte hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte. Neberte so sebou zlata ani striebra ani obecného kovu do svojich opaskov ani kapsy na cestu ani po dvoje sukieň ani sandálov ani palice, lebo robotník je hoden svojho pokrmu. A do ktoréhokoľvek mesta alebo mestečka vojdete, dopýtajte sa, kto by v ňom bol toho hodný; a tam zostaňte, dokiaľ nevyjdete. A vchádzajúc do domu pozdravte ho. A keď bude dom hodný, nech prijde naň váš pokoj; a keď nebude hodný, nech sa váš pokoj navráti k vám. A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude zemi Sodomänov a Gomoranov v deň súdu než tomu mestu. (Matúš 10:5-15)

No, zistili sme, že Boh dal Mojžišovi znamenie, aby dokázal jeho potvrdenie a zavolanie. A každé skutočné znamenie, každý skutočný znak, ktorý bol poslaný od Boha, nesie za sebou hlas. No, nemiňte to; toto je moja posledná lekcia ohľadom toho. Vidíte? No, máme znamenia, ktoré nie sú od Boha. Satan môže napodobniť takmer všetko, čo existuje. Ale skutočný znak poslaný od Boha má za sebou Boží hlas. Boh povedal Mojžišovi, „Ak nebudú veriť hlasu prvého znamenia, potom im ukáž to druhé znamenie. A potom, ak  to nebudú chcieť počúvať, vezmi vodu a vylej ju na zem.“ A to bol znak, že budú zmáčaní svojou vlastnou krvou. Všimnite si. To je to isté, ako keď povedal, „Otraste prach z vašich nôh. V ten deň to bude znesiteľnejšie pre Sodomu a Gomoru, ako to bude pre to mesto, ktoré vás odmietne.“ No, nehráme sa na cirkev. Toto je cirkev. Kristus je cirkev. Sme v Kristovi, v tajomnom Kristovom tele. Sme doňho narodení; nemôžeš sa pripojiť. Bol som s rodinou Branhamovcov takmer dvadsaťpäť rokov, nikdy sa ma nepýtali, aby som sa k nim pripojil. Narodil som sa Branham. To je spôsob, ako si Kresťanom; si narodený ako Kresťan. Nie pripojenie sa do toho, narodenie sa do toho. Každý sa bojí narodenia. Majú nejaký pekný, čistý spôsob zobratia rúčky, podpísanie kartičky alebo pofŕkanie s trochou vody. To nie je narodenie. Narodenie je tvrdé. Je to škaredé. Je mi jedno, či je to v prasačom chlieve alebo v maštali alebo v ružovo dekorovanej nemocničnej izbe, pôrod je špinavý. A to z teba vynáša špinu von. Nechceš prestať. Nechceš to, tamto, či niečo iné. Ale slzy zotrú bolesť z tvojej tváre a zmenia ťa na inú osobu. Keď si znovuzrodený, to vezme všetku špinu z teba preč. Nechceš sa vzdávať. Nechceš to, tamto či ono. Ale slzy ti zmyjú farby z tváre a učinia ťa odlišnou osobou. Ak si znovuzrodený, to z teba vytlačí špinu. Ale prídeš ako nové stvorenie. Oni to nechcú. Chcú nejaký jednoduchý spôsob, viete. Neexistuje jednoduchý spôsob. Ako pieseň, povedal, „Pôjdem cestou Pánovou spolu s Jeho pár opovrhnutými.“ Nechcete byť skleníkové rastlinky.

W. M. Branham, Hlas znamenia, 64-0321E

Paralelné miesta Písma: Marek 6:8-11, Lukáš 9:3-5