Dnes sú ľudia, a niektorí tu môžu byť, ktorí Vám ublížili, ale nemali tak v úmysle urobiť. Stretol som človeka, ktorý bral Meno Božie nadarmo. A stretol som ženy, ktoré stáli s cigaretou v ruke a fajčili, mužov, ktorí nadávali, a keď ste takto vstúpili do ich prítomnosti a oni zistili, že sa stretli s kresťanom, povedali, "Prepáčte, pane, nechcel som to povedať." Videl som ženy, ktoré si hanbiac sa takmer popálili ruky skrývajúc tú cigaretu za chrbtom. Vidíte, oni... To sú typy, pre ktoré je nádej. Ale sú aj takí z nich, ktorí pôjdu a budú preklínať v prítomnosti kresťana, aby vyzerali chytrí. To sú ľudia, pre ktorých nie je nádej. Keď kážete proti zlým skutkom, zbožnosť, kážete, že ženy by nemali nosiť nemorálne oblečenie (tieto malé šaty, kraťasy, ktoré si obliekajú), oni si ich obliekajú, aby boli zlé. A keď to robia, nie je pre ne miesta úniku. Ak by bolo, oni by to ani nechceli. Tak, skôr či neskôr ich to dostihne. Ale pre tých z vás, ktorí chcete miesto úniku, nemôžete sa cítiť dobre, ak činíte zle. Nie je možné cítiť sa takto pohodlne. Keď človek poruší Božie zákony, vie, že je vinný. A viete, že pekelné psy sú rovno za vami a skôr či neskôr vás vaše hriechy dostihnú. Niektorí z vás obchodníkov, ak odtiaľto pôjdete a dobrovoľne niekoho oklamete, viete, že ste urobili zle. A skôr či neskôr vás to dostihne. Tak. Veria, že, "Nuž tak, to nemôže uškodiť." Ale keď sa ukladáte večer spať, je tam vo vás niečo, čo k vám hovorí. Keď sa modlíte, stojí to rovno pred vami. Viete, že nie ste v poriadku. Tak, všetci máme veci, ktoré nevieme splniť. Niekedy máme dlhy, ktoré nevieme splatiť. Niekedy sme dali sľuby, ktoré nevieme splniť, a ja ich mám mnoho. Je však jedno, čo ma upokojuje. V noci, keď som urobil, čo som mohol, keď som navštívil každého chorého, ktorého som mohol. A mnohí si ešte môžu myslieť, "On je pokrytec. Nikdy ku mne neprišiel. Moje dieťa je rovnako dôležité." Viem, že sa tak cítia. Sú vedení, aby sa tak cítili.A dáš do môjho srdca väčšiu radosť, ako majú oni vtedy, keď sa im urodí hojnosť zbožia, a keď natlačia množstvo vína. V pokoji oboje: i ľahnem i budem spať, lebo ty, Hospodine, mi sám dáš bývať bezpečne. (Žalm 4:8-9)
Keď som však použil poslednú rezervu energie, keď som urobil to najlepšie, čo bolo v mojich silách, a večer som si kľakol pred Pána a povedal, "Bože, v tomto meste sú stovky ľudí, ktorí ma zavolali, aby som ich navštívil. Ja už ďalej nevládzem. Poznáš moju silu." Potom cítim, že ak by ma povolal, a ja by som si kládol hlavu na vankúš, aby som v ten večer na ňom zomrel, viem, že som v útočisku. Urobil som pre Pána to najlepšie, čo som mohol. Keď to tak môžeme robiť, Boh nám potom pripravuje cestu.
W. M. Branham, Vypustiť tlak, 62-0518