Rodinný oltár II, 4. december
Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. A jako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo ležalo telo Ježišovo. A oni jej povedali: Ženo, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho položili. A keď to povedala, obrátila sa nazad a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. Ježiš jej povedal: Ženo, čo plačeš? Koho hľadáš? A ona domnievajúc sa, že je zahradník, povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja ho vezmem. (Ján 20:11-15)Takže, tým posolstvom je: On ide pred nami, pred nami. On nie je v hrobe za nami, On je pred nami, robí cestu. My nasledujeme, nedívame sa späť do hrobu, ale dívame sa dopredu, tam, kam nás On vedie, lebo On je náš Vodca. My Ho nasledujeme, nedívame sa späť do hrobu. Mária, v to ráno presne predstavovala zmätenú cirkev. Ona to dobre reprezentovala, pretože bola na tom istom kanáli, na ktorom je to dnes. Čo povedala, keď Ho počula hovoriť, „Žena, prečo plačeš?“ Povedala, „Zobrali môjho Pána a neviem, čo s Ním urobili.“ To je spôsob, ako dnes cirkev stojí. „Zobrali môjho Pána a neviem, kde Ho nájsť. Skúšal som všetky ich spoločnosti. Skúšal som všetky ich vodné krsty. Skúšal som metodistov, baptistov, presbyteriánov, letničných, katolíkov a všetko a nemôžem Ho nájsť. Ak Písmo hovorí, že On je ten istý včera, dnes i naveky, On je niekde tu. Ak nie je mŕtvy, tak žije. Nemôže byť živý a mŕtvy v tom istom čase.“ Tak Mária dobre predstavovala cirkev, „Zobrali môjho Pána a [neviem], čo s Ním urobili.“ Cirkev si dnes myslí, „Ó, tam bol veľký historický Kristus. Uzdravoval chorých. Mohol rozpoznať myšlienky ich sŕdc. On bol historický Kristus. Prišiel ku zástupom. Prišiel ku Petrovi a povedal mu, jeho meno bolo Šimon, povedal, 'Tvoje meno je Šimon, meno tvojho otca bolo Jonáš.' Ó, iste, to bol Ježiš, ktorý to učinil. To bol znak Mesiáša zhodne s Písmami, čo povedal prorok.“ Nikdy nič neučil, ani Pavel. Keď bol Pavel privedený pred Agrippu, povedal, „Kázal som len to, čo Mojžiš a proroci povedali, že sa stane. Prečo by si ma odsudzoval,“ povedal, „keď som povedal iba to, čo Mojžiš povedal, čo proroci povedali, že sa stane? Je to pre teba divná vec, ó, Agrippa, veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Chcem, aby si vedel, že Boh je vzkriesením z mŕtvych.“ Tak On je i dnes. Ale Mária povedala, „No, viem, že som Ho raz poznala.“ Ale ona plakala v zármutku, pretože Ho raz poznala, ale oni Ho zobrali preč. A to je spôsob, ako je to dnes. Každý z nás skúša nejaké filozofické teológie, snaží sa napchať niekomu do krku nejakú filozofiu a povedať mu, „My veríme to a my veríme to.“ Ale Ježiš povedal, „Ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré ja činím, aj on bude činiť.“
W. M. Branham, Najväčšia horúca novinka v histórii, 61-0424
Paralelné miesta Písma: Marek 16:9-11, Ján 20:11-18