Kázal som dnes na pohrebe a ťal som skutočne hlboko; niekto sa ma opýtal, povedal, „Myslím, že väčšina ľudí, ktorí boli hriešnici, neprijali Krista.“ Rozmýšľal som, že som možno sekal príliš. A keď som vystupoval z auta správcu, on sa načiahol a potľapkal ma po pleci, povedal, „Kazateľ, chcem ti niečo povedať.“ Pomyslel som si, „Áno.“ Povedal, „To je spôsob, ako si myslím, že by to malo byť kázané.“ Povedal, „Nemám rád nemastné - neslané náboženstvo.“ Myslel som, „Chlapče, je pre teba nádej.“ To je pravda. Skutočne, keď to skutočne umiestniš tam, kde to patrí. To je presne tak. Potom tieto Izraelské deti, títo, Sádrach a Mezach a Abednégo. Boží svedkovia. Boh nikdy, v žiadnom čase nebolo, že by na zemi nemal svedkov. Vždy mal aspoň jedného muža, na ktorého mohol položiť Svoju ruku a povedať, „Toto je Môj svedok.“ Raz to prišlo na jedno miesto k jednému mužovi; Jób bol Jeho jediným svedkom; Abrahám v krajine; lebo Boh mal svedka. Niekto niekde bude svedčiť pre Boha. No, za chvíľu, chceme zistiť, čím je skutočný svedok tohto dňa. V poriadku. Všimnite si týchto mužov, ako predstúpili, odmietli jesť mäso kráľa, piť jeho víno, odmietli sa pokloniť jeho obrazu. Boli skutoční, praví svedkovia Boha. Potom, niekedy spolu so svedkom ide trest. Niekedy, keď svedčíš pre Boha, musíš si trošku vytrpieť. Pamätáš, keď ti matka povedala, že nemôžeš zostať doma, pokiaľ budeš čítať Bibliu a pokračovať v tom? Alebo niektorí susedia povedali alebo deti v škole, že si fanatikom alebo niečo také, pretože si bol pravdivým svedkom? Spomeň si, v práci, ako sa z teba všetci smiali, pretože si bol skutočným svedkom? Vidíš? Ako si z teba robili na ulici žarty, keď si dal svedectvo. Ale to je skutočný znak skutočného, pravdivého svedka. Boh chce svedkov. No, niektorí ľudia povedia, „Ja svedčím v cirkvi.“ To je dobre. Lenže, brat, nechaj svietiť svoje Svetlo na tmavých miestach, kde je to skutočne potrebné, medzi plotmi a na cestách, v baroch, vonku, dolu na ulici. Kdekoľvek sa nachádzaš, nechaj svoje Svetlo svietiť ako svedok. Amen.Áno i pred vladárov i pred kráľov budete vodení pre mňa, na svedoctvo im aj pohanom. A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť. Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás. (Matúš 10:18-20)
W. M. Branham, Svedkovia, 53-0405E