Myslím si, že On nemal veľa tohto svetského vzdelania, pretože o Ňom nemáme žiadne záznamy, že by kedykoľvek chodil do školy, žiadne záznamy v Písme alebo históriu, že by kedykoľvek chodil do školy. Ale On mal vzdelanie, samozrejme. Ale kde ho získal, nevieme. A teraz, máme Pavlove záznamy, kam chodil do školy, a ďalších, ale nemáme žiadne záznamy, kam chodil Ježiš do školy. On bol jednoducho obyčajným človekom, hovoril obyčajným jazykom, jazykom, ktorý používate na ulici, kde sú všetci, jednoduchí ľudia, ktorí ho počujú. A tak potom, nebolo nič výnimočné na Jeho výzore, a tak ďalej, že by ste Ho mohli urobiť tým, kým bol. To, kým On bol, nebolo kvôli Jeho vonkajšiemu vzhľadu. Pretože navonok bol človekom, ale vo vnútri bol Bohom, Emanuelom. Otec Boh bol v Ňom zmierujúc svet s Ním. Tak tam On priniesol kresťanskú vieru. Nuž, teraz si Ho všimneme. Čo Ho robilo iným? Domnievam sa, že ako rečník nebol taký pôsobivý a nekričal, keď vyšiel na ulicu, ako to robíme my, pretože Biblia hovorí, "Na ulici nebolo počuť Jeho hlasu. A nalomená trstina a tlejúci knôt," a tak ďalej, ako hovorí prorok, že to bude. Ale na Jeho rozprávaní bolo niečo, čo sa dotklo ľudských sŕdc. On nemusel byť taký pôsobivý vo vonkajšom prejave, ale bolo niečo dolu v Jeho rozprávaní, čo fascinovalo srdcia ľudí. Ako som vždy rád počúval veľkých služobníkov hovoriť a milujem ich počúvať. Ale vždy som rozmýšľal nad tým, ako sa On cítil stojac tam v ten deň, keď Ježiš vystrel Svoju ruku a povedal, "Poďte ku Mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení, a Ja vám dám odpočinutie." Ó, rád by som to počul. Rád by som Ho počul, keď sedel na skale, možno na hore, tam, kde hovoril Svoju kázeň na hore, a počúval Ho. Povedal, "Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha. Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé pre Mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami." Vidíte? Ó, rád by som Ho počul o tom kázať. Brat Bosworth povedal, že to pravdepodobne nikdy nebudem počuť, ale mám nádej, že budem počuť toto, "Dobre, môj dobrý a verný sluha." Ak by som len mohol počuť toto, to je všetko, čo by ma úplne uspokojilo.A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili. Ale Ježiš to poznal a ušiel odtiaľ. A išlo za ním mnoho zástupov, a uzdravil ich všetkých a zakázal im prísne, aby ho nezjavili, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu; nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; a v jeho mene dúfať budú národy. (Matúš 12:14-21)
W. M. Branham, Horlivo zápasiť za vieru, 55-0123E
Paralelné miesto Písma: Marek 3:7-12