Rodinný oltár II, 8. január
A keď videl i mnoho farizeov a sadúceov, že idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu? Neste tedy ovocie, hodné pokánia, a nedomnievajte sa, že môžete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, že Bôh môže z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti. A už aj je sekera priložená na koreň stromov; každý tedy strom, ktorý nenesie dobrého ovocia, sa vytína a hádže na oheň. Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom, ktorý má svoju vejačku vo svojej ruke a prečistí svoje humno a shromaždí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. (Matúš 3:7-12)
Ovci nemusíte hovoriť, „Ty musíš vyprodukovať..." To je to, čo sa dnes deje s letničnými. To sa deje dnes s celým kresťanstvom. Snažia sa niečo vyprodukovať. Ovcu neprosia, aby vyprodukovala vlnu; ona nesie vlnu. Vy nesiete ovocie Ducha. Nehovoríte, „Sláva Bohu, musím sčernieť v tvári, musím robiť toto, musím prežiť nejakú senzáciu, musím tancovať v Duchu a potom to mám." Nie, nie, och. Len sa znovuzroď a to sa skutočne bude diať samé. Nemusíš hovoriť, „Musím študovať celú noc, musím robiť toto, musím robiť tamto, musím sa pripojiť ku tomuto a musím prijať toto vyznanie, musím toto odpykať?" Nie, nie. Len zomri, to je všetko. Vidíte? Buď znovuzrodený, a to prichádza zvnútra a stará sa o to, čo je vonku. Vidíte? Fŕkať ich trochu vodou a umývať, to je niečo, ako premieňať prasa na baránka, to nedokážete. Ale keď je on vo vnútri baránok, potom už viacej nie je prasa. Vidíte? Je to tvrdá poznámka - ale ja nie som vzdelaný, to som povedal len ako príklad.
Viete, to je... Rozmýšľal som, keď som raz čítal život Jána Krstiteľa, čo on povedal, ako ich nazval? „Vy plemä vreteníc!" Prečo? On vyrastal na púšti. On vedel, čo to boli vretenice. Dupnite nohou a oni sa skryjú. „Vy plemeno vreteníc." A tiež, „Sekera je priložená na koreň stromu." Strom, vretenice, sekery, on hovoril o tom, čo poznal. Takto sa učíte poznávať Boha, podľa toho, čo poznáte. Vidíte, prasa a baránok, nedá sa vôbec nič... Nemôžete spraviť... Môžete to prasa umyť a robiť s ním všetko, čo len chcete, stále je to prasa. Ono sa musí znovu narodiť, prv, ako môže byť baránkom.
Skratky! Dnes večer, dnes sú tam vonku, správajú sa... (Och.) A na druhý deň chcú už kázať. Letniční im to tiež dovolia. Áno. Oni chcú skratky do neba. „Haleluja, všetko, čo musím urobiť, je len kľaknúť si sem a vôbec o ničom nemyslieť a hovoriť: Haleluja, haleluja, mám Eliášov plášť. Zajtra pôjdem a budem vyháňať démonov. Haleluja, haleluja. Mám to! Chvála Bohu, idem!" Oni chcú skratky do neba a nesú so sebou toľko sveta, koľko len môžu. Nemôžete niesť žiadnu z tých vecí. Neexistujú žiadne skratky. Poďte cestou Golgoty. Poďte cestou medeného oltára. Poďte cestou medeného hada. Zomrite! Skutočne zomrite. Ó, Bože, prečo to nemôžem povedať správne? Zomrite! Zomrite doslovne sebe samému. Zomrite veciam tohoto sveta a nanovo sa narodíte. Amen. Žiaden svet, veci tohoto sveta sú mŕtve. Nie sú žiadne skratky. Vidíte, ľudia chcú prísť veľmi rýchlo. Nechcú rásť. My rastieme v Pánovi. Je potrebný rast a prežitie.
W. M. Branham, Musíte sa znova narodiť, 61-1231M