Žalm 2:12 » Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.Ale keď prídete do takého typu domu vo východnej krajine, v Palestíne, pri dverách sa s vami stretne poskok, ide ku jednej zo studní a vytiahne mu nejakú – veľkú misu plnú dobrej čistej vody a vyzuje vám sandále alebo vaše topánky, dá si vaše chodidlá cez svoje koleno a zmýva všetku túto špinu, prach a hnoj a nečistotu z vášho tela. A potom berie inú utierku a utrie vám nohy a umyje ich, dá ich dolu. A potom berie vaše sandále a pokladá ich na niečo ako deka, odkladá ich takto pri vstupných dverách. Potom ide ďalej a nachádza pár skvelých saténových hodvábnych papúč; sú mäkké. To je taká pozornosť od hostiteľa. On to robí; má ich tam položené a dáva vám ich na nohy, až kým nenájde tie, ktoré vám pohodlne sedia. Potom sú vaše nohy umyté. Potom vás necháva ísť na ďalšie miesto, a potom tam je človek, ktorý vás stretáva tam pri dverách a vo svojej ruke má malú misku, niečo ako malý džbán. A vy si to beriete a vylejete na svoje ruky trocha oleja. No, ten olej je vyrobený z veľmi jemného nardu [nard pravý – pozn.prekl.]. Čo to je, to je – tam v Arábii rastie krík, z ktorého to dostanú. Malý kvet, ktorý kvitne ako ruža, a potom, keď tá ruža odpadne, vypustí to niečo ako malú hľuzu a tá zatvrdne ako malé jablko. A to je to, čo tento strom produkuje, ale vy si to môžete vziať a žmoliť v rukách. Videl som raz jednu ruskú celebritu, ktorá mala dve z nich; mohli by ste ich takto rozmrviť v rukách, a tá vôňa by na vašej ruke zostala dva týždne. Je to veľmi drahé, drahocenné. A stojí to veľa peňazí. Olej zostarne a v priebehu pár dní nepríjemne zapácha, ale oni tam do toho vložia tento nard, až kým sa to nestáva... Ó, tá vôňa vydrží roky. To bolo niečo z pokladov, ktoré kráľovná zo Šéby priniesla Šalamúnovi. A oni vám to dajú a umyjete si s tým ruky. Potom vám dajú uterák a vy si utriete ruky. Potom, ako ďalšie vám dajú trochu viac toho a dáte si to na svoj krk, zadnú časť krku, na svoje líca a čelo. Oboji, muži i ženy, toto musia v Palestíne urobiť, pretože slnečné lúče sú tak horúce. Robia to, a potom to vytvára vôňu. Potom, ako si väčšinu z toho zotriete, ste osviežený. Vaše nohy sú umyté; ste umytí; vaše ruky sú čisté; vaša tvár je čistá. Potom ste vzatý do komnaty, v ktorej sa nachádza hostiteľ. A potom, keď sa s ním stretnete, vezmete – on vezme svoju pravú ruku a dá ju na vaše ľavé rameno, potom sa ukloníte. A potom on – vy vezmete svoju pravú ruku a dáte ju na jeho ľavé rameno, a on sa ukláňa. Potom vás pobozká, od jednej strany líca na druhú stranu líca; a to je privítanie, pravica obecenstva. Keď ťa hostiteľ pobozká, ty si bratom; si vítaný. Ježiš, vlastne ten farizej, veľmi dbal na to, aby boli umyté nohy doktora Jones. A on sa veľmi staral o celebrity, ale tu sedel Ježiš so špinavými nohami. Tu sedel Ježiš, nevítaný, nemal na Sebe žiaden olej. Tu sedel Ježiš, nepobozkaný. A jednako opustil Svoju prácu a išiel celú cestu naprieč Palestínou, aby dodržal Svoje zasľúbenie. Predstavujem si, že On tam sedel nešťastný. Všetok zvyšok z nich, a farizej tam svedčil o rozličných veciach, ktoré sa udiali, a úbohý Ježiš tam sedel so špinavými nohami, s nepomazanou tvárou, nepobozkaný. Ježiš chce byť pobozkaný. Tam je Písmo v Žalmoch 2, ktoré hovorí, „Bozkávajte Syna, aby sa nerozhneval.“ „Bozkávajte Syna,“ ó, nikdy nebudete vedieť, čo to znamená, až kým ste raz nepobozkali Syna. Bozkávajte Syna, učiňte Ho vítaným vo svojom srdci. Ale On sedel nepomazaný so špinavými nohami. Ó, ako bol v rozpakoch. Farizej mal svoj ohromný čas; bol príliš zaneprázdnený všímaním si významných ľudí mesta, aby vedel, že Ježiš zostal nepovšimnutý. Ale On každopádne prišiel. Ó, môj Bože, ako – čo sa stalo, ako ten poskok pri dverách vôbec minul to, aby umyl Jeho nohy? Bože, prajem si mať jeho prácu. Ako by som to miloval, keď by som musel umývať Jeho nohy pri dverách. Ako by som miloval privítať Ho, vziať svoju misku s vodou, keď by som vedel, že On tam sedí.
W. M. Branham, Pýcha, 55-0807A
Dnes čítaj: 4. Mojžišova 26:35-65; Žalm 2; Jeremiáš 33:1-11; Ján 18:1-18.