Matúš 20:25-28 » Ale Ježiš privolajúc si ich povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
Bez ohľadu na to, koľko toho vyznávame – počíta sa to, čo máme. Nemôžete byť kresťanmi, a nemilovať všetkých ľudí. Možno sa od iných rôznime, ale Ježiš neprišiel s niečím takým a nepovedal, „Ó, vy všetci farizeovia, vy všetci pôjdete do pekla a nemáte žiadnu šancu, kvôli tomu, či onomu alebo ešte niečomu inému – pretože ste farizeovia.“ Ale On k ním prišiel, slúžil im a pomáhal. Urobil všetko, čo mohol, aby im pomohol.
Ale dnes vzdelanie a členstvo v cirkvi a putá tohoto sveta priviedli cirkev do takého stavu, že intelektuáli zabrali miesto duchovným. K Bohu nemôžeš prísť inak, než skrze Ducha. Je iba jeden spôsob, ako môže človek prísť ku Bohu, a to skrze Ducha Svätého. Ježiš povedal, „Nikto nemôže ku Mne prísť, jedine že by ho pritiahol najskôr môj Otec.“ To je jednoducho tak pravdivé, ako to len môže byť, kresťania. A tak by sme chceli dnes večer vziať do našich sŕdc malý zápisník a sčítať teraz všetky tieto veci. Premýšľajme o tom.
Niektorí z vás tvrdia, že majú všetky vedomosti. Máme takých, ktorí hovoria, „Moment...“ Majú záľubu byť doktormi, svätými otcami, a tak ďalej. Ale aj keby si to všetko vedel, nebolo by ti to na nič. Iba, že máš v sebe Ducha lásky. Biblia hovorí, „I keby som mal všetko poznanie, ale nemal by som lásku, nič nie som.“ Načo sú dobré všetky tieto vedomosti, keď niekto hovorí, „Nikdy nepôjdem do takého zhromaždenia, pretože tam sú nevzdelaní ľudia. Ja by som sa s nimi nedokázal spriateliť.“ Nie je dôležité, či poznajú abecedu alebo nie, hlavné je, keď poznajú Krista. Iste.
Nikdy sa nemôžeš dostatočne znížiť. Kiežby Boh vždy držal tohto Ducha vo mne. Nie je dôležité, na akej nízkej úrovni niekto je, čomu verí, čomu neverí, akého je vyznania, akú má farbu kože alebo čokoľvek, chcem mu podať svoju pomocnú ruku. Naozaj. Túžim mať v sebe tohto Ducha. Nebudem si o sebe myslieť, že som lepší než ten druhý. Mohol by som vypnúť svoju hruď a povedať, „Keď budem vchádzať, nech všetci povstanú.“ Alebo, „Mal som najväčšiu evanjelizáciu zo všetkých.“ Kým ja vôbec som? Ničím iným než hlinou, ktorú Boh sformoval. A tak mi dovoľte pokoriť samého seba, aby sa Jeho život mohol odzrkadľovať vo mne. Kiežby to všetci kresťania pociťovali týmto spôsobom. Vedomosti nás nikam nedovedú.
W. M. Branham, Obraz Krista, 59-0525
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 30; 1. Paralipomenon 23; Izaiáš 23; Matúš 20:17-34