Skutky 1:16-26 » Mužovia bratia, muselo sa naplniť písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Ježiša, pretože bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto službe. Ten si teda nadobudol pole za mzdu neprávosti a svaliac sa strmhlav rozpukol sa napoly, a vykydli sa všetky jeho vnútornosti. A stalo sa to známym všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, takže je nazvané to pole ich vlastným nárečím: Akeldama, to jest Pole krvi. Lebo je napísané v knihe žalmov: Nech je jeho príbytok pustý, a nech nie je nikoho, kto by býval v ňom! a: Jeho biskupstvo nech vezme iný! Musí teda jeden z týchto mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, v ktorom Pán Ježiš vchádzal a vychádzal, žil a obcoval medzi nami, počnúc od krstu Jánovho až do dňa, v ktorom bol vzatý od nás hore do neba, byť s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania. A tak postavili dvoch, Jozefa, zvaného Barsabáša, ktorý mal prímeno Justus, Spravedlivý, a Mateja. A pomodliac sa povedali: Ty, Pane, ktorý znáš srdcia všetkých ľudí, ukáž, prosíme, z týchto dvoch toho jedného, ktorého si si vyvolil, aby dostal podiel na tejto službe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto. A dali im losy, a los padol na Mateja, a bol spolu počítaný s jedonástimi apoštolmi.Keď sa Judáš prehrešil a odpadol (tým, že miloval peniaze a pýchu života), vypadol z milosti a odišiel na svoje miesto. A učeníci povedali, „Musí byť dvanásť.“ A cirkev so všetkou svojou dôstojnosťou (aby som vám ukázal, čo je cirkev), so všetkou svojou dôstojnosťou a so všetkou svojou mocou, je ešte stále prikrátka, milión míľ vzdialená, hoci robí to najlepšie. Oni povedali, „Musíme vybrať jedného spomedzi nás, ktorý zaujme to miesto.“ A oni vrhli losy a pomocou toho vybrali Mateja. (Matiáša, myslím, alebo Mateja.) Myslím, že Mateja. A keď ho vybrali a dali ku tým dvanástim (ku tým jedenástim, doplnili do dvanásť), on neurobil ani jednu vec. To je jediný krát, kde je v Písme spomenuté jeho meno. To bola voľba, ktorú urobila cirkev. No, oni si mysleli, „On je džentlmen.“ Bez pochyby. „On je úžasný človek. On je učený. Je chytrý, vzdelaný. Je to ohromná osoba. On zaujme miesto Judáša a bude jedným z nás.“ Ale viete, Boh niekedy urobí (podľa našej mienky) najnezmyselnejší výber. No, Boh videl malého krivonosého žida, takého temperamentného, ako len mohol byť, s ústami nakrivo, „Ja tam pôjdem a zavriem každého z nich. Dám ich do väzenia. Ja to urobím.“ To bol Boží výber. Tí ostatní vybrali učenca a diplomata. Tak vyberá cirkev. Vidíte? Vy neviete, kto je pri oltári. Vy neviete, kto je ten, komu svedčíte... vo väzení alebo kdekoľvek. Môže vyzerať ako boxer so zlomenými ušami a vytreštenými očami. Ale vy neviete, kto to je. Vy len vrháte svoj los, to je všetko. Dávate mu Slovo. Boh robí ten výber. A Boh vyberá tohoto malého temperamentného žida... alebo vybral, na jeho ceste. „Ja tam pôjdem a pozatváram ich. Ja im ukážem, čo môžem urobiť.“ Niečo také. A Boh ho zrazil na zem. Boh povedal, „To je Moja voľba, práve tam.“ Či by to nebolo pre cirkev hlúpe? „Veď on prenasleduje cirkev. To je telesný človek.“ Ale Boh vedel, čo bolo vo vnútri toho človeka.
W. M. Branham, List Židom, 3. kapitola, 57-0901M
Dnes čítaj: 4. Mojžišova 31:25-54; Žalm 8; Jeremiáš 37; Skutky apoštolov 1.