Pozdvihujem svoje oči k horám, odkiaľ prichádza moja pomoc. Moja pomoc je od Hospodina, ktorý učinil nebesia i zem. Nedopustí, aby sa pohla tvoja noha; nedrieme tvoj strážca! Hľa, nedrieme a nespí ten, ktorý ostríha Izraela. Hospodin je tvojím strážcom. Hospodin tvojou tôňou po tvojej pravej ruke. Nebude ťa biť vodne slnko ani mesiac vnoci. Hospodin ťa bude ostríhať od všetkého zlého; bude ostríhať tvoju dušu. Hospodin ťa bude ostríhať, keď budeš vychádzať i vchádzať odteraz až na veky. (Žalm 121:1-8)
Jedného dňa malá Sára ochorela. Keď sme vyrazili, ó, bolo tak teplo, a ja som bol každú noc hore, spal som asi dve hodiny. Boli tam delegáti zo všetkých rôznych strán sveta, museli ste sa stretnúť s tým a s tamtým a modliť sa, kázal som tri razy za deň. Ó, bol som unavený. Práve som išiel... a potom som vyrazil a musel som čakať. Vyšiel som niekoľko míľ za mesto. A mal som tam byť včas ráno a musel som zastaviť pri ceste a pospať si. Na chvíľu si ľahnúť a potom vstať a pokračovať. A nedokázal som držať otvorené oči, snažil som sa prejsť cez tú horúcu Nebrasskú púšť, aby som sa dostal ku tejto žene. Prechádzal som tam a myslel som si... Ó, moja biedna Sára len vracia a vracia. Chudáčik, celú noc je chorá. Na druhý deň bola taká chorá, museli sme sa zastaviť, bola bledá v tvári. A ja som bol taký unavený a vyčerpaný. Myslel som si, "Ó, Bože, ó, toto je strašná situácia. Bože, pozri sa sem. Nie som schopný riadiť auto. Som taký unavený a bol som tam s Tvojimi ľuďmi, snažil som sa robiť to najlepšie, čo som mohol, a malá Sára je taká chorá."
A išiel som tam a položil som na ňu ruky. Povedal som, "Drahý nebeský Otče, Ty si mi dal toto dieťa. Ono je Tvoje. Ja ju len vychovávam." Položil som na ňu ruky. Niečo mi začalo vchádzať do srdca. To zastavilo vracanie. Od vtedy už viac nevracala.
Na druhý deň Becky vážne ochorela, akoby dostala vírus a vracala. Chudáčik, vracala celú noc. Na druhý deň Méda povedala, "Dáme jej ten Pepto-Bismol." Naliala niekoľko lyžičiek a dala jej to. Chudinka, hneď to vyvracala. Prišli sme do Tetons. Keď sme prešli cez tú horúcu krajinu a začínali hory, ona chcela vidieť tie krásne hory. A nemohla. Taká bola chorá.
Povedal som, "Drahá, pozri sa sem. Chcem, aby si... Otecko ťa chce odfotiť s tamtými peknými horami."
Ona povedala, "Ó, otecko. Cítim sa, ako keby som mala zomrieť." A tak sme jej dali ďalší Pepto-Bismol. Vtedy ráno sme sa za ňu modlili.
Povedal som, "Pane, buď milostivý." A, och, nič to nepomohlo. Keď sme tam prišli, zobral som ju von. Povedal som, "Drahá, poď na čerstvý vzduch." Bola zima, mala na sebe len tenký kabát, na zemi ležal sneh. Vystúpil som z auta a ona sa snažila vyjsť. Povedala, "Dobre, otecko." A z ústočiek jej vyšla voda. Pozrel som sa na ňu, oči mala hlboko vpadnuté a okolo úst bola úplne bledá. Podišiel som tam a pozrel som sa na tú horu. Povedal som, "Dívam sa na hory; odkiaľ moja pomoc prichádza. Moja pomoc prichádza od Pána." A zrazu začalo do mňa niečo vstupovať. Ó, prajem si, aby som to stále mohol mať. Podišiel som k autu, otvoril som dvere, povedal som, "Pozri sa na otecka, drahá." Ó, to vracanie hneď prestalo. Za päť minút už behala vonku a hrala sa so Sárou. Čo to je? Keď je prejavená Božská láska, nastupuje zvrchovaná milosť. Musí to tak byť.
W. M. Branham, Božská láska, 56-0826