#169 Podstata vecí, na ktoré sa nadejeme

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli, a prišli iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval; keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boli pripluli od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša. A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel? Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa. Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal. (Ján 6:22-29)

Čo je viera? Podstata vecí, na ktoré sa nadejeme, dôkaz vecí, ktoré nevidíme, nemôžeme ochutnať, necítime, nevoniame alebo nepočujeme. Je to iný zmysel nazývaný viera. Zmysly tela majú päť zmyslov. Duša má dva: vieru alebo neveru. No, ak ti dnes večer tvoja viera hovorí, že budeš uzdravený, a vieš o tom, tvoja viera ti potvrdzuje presne rovnako, ako ti potvrdzuje zrak, že je niečo biele, a tým je to vybavené. Máš to. Rozumiete, čo myslím? „To je dôkazom vecí, ktoré sa nevidia.“ Ľudia, ktorí majú vieru, sa neboja. Hovorí sa, že bojkovia zomrú desaťtisíc krát, zatiaľ čo hrdina nikdy nezomiera; niekto, kto má vieru a verí. Je to presne ako toto. Čo ak by som zomieral od hladu a prišiel by si ku mne a povedal by si mi, „Pán Branham, čo by som mohol urobiť, aby som ti zachránil život?“ Povedal by som, „Ak by som mal bochník chleba, môj život by bol zachránený.“ Povedal by si, „V poriadku, pán Branham, bochník chleba stojí dvadsaťpäť centov.“ „Tak veru.“ „Tu máš dvadsaťpäť centov.“ No, tých dvadsaťpäť centov nie je chlieb, ale je to moc zasľúbenia toho chleba. A akonáhle dostanem do svojich rúk tých dvadsaťpäť centov, môžem byť taký šťastný z toho, že môj život je zachránený, akoby som už mohol ten chlieb jesť; pretože som obdržal moc zasľúbenia bochníka chleba. A ak veríš, že Boh poslal Ježiša, aby ťa uzdravil, a prijal si to, si taký šťastný ešte predtým, ako sa to trápenie skončí. Myslím tým, že si práve tak šťastný, keď máš ešte bolesti a utrpenie, ako si potom, keď to prešlo, ešte viac. Ak by som mal dvadsaťpäť centov, neznamenalo by to, že som dostal chlieb. Ale viem, že pokiaľ idem do potravín, dostanem chlieb. No, možno musím ísť dlhý čas. Možno musím prejsť tŕnistými miestami a cez brány a dolu cez vrchy a cez doliny, ale celý ten čas sa radujem, ako držím tých dvadsaťpäť centov. Dostanem chlieb, pretože mám moc zasľúbenia. No, to je to, čím je viera. Viera je niečo, čo môžeš ukázať a dokázať, že ju máš. Nie je to len predstava v tvojej mysli; je to niečo, čo vlastníš. Viera je podstata, na ktorú sa nadeješ, dôkazom vecí, ktoré nemôžeš vidieť, ochutnať, cítiť, voňať a počuť.

W. M. Branham, Testovaná viera produkuje výsledky, 58-0518