Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona. A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom. Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami. Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho. A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi! A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. (Matúš 15:21-28)
Počúvajte to pokarhanie. "Nie som poslaný ku tvojej rase." Och, joj.
Mnohí by potom vstali a povedali, "No dobre, myslím, že On nebol poslaný ku nám. Asi pôjdem preč." Aha, Ježiš vedel, že ona mala takú vieru. Rozumiete?
A ďalšia vec, ktorú povedal, "Tvoja rasa, to je len hromada psov." Fíha. Ó. Nehovor takto tým moderným Letničným. Ó. Povieš to a oni povedia, "Dobre, odídem z tejto skupiny a pripojím sa ku inej. Ak mi to tam povedia, pôjdem ku ďalším a ďalším a ďalším." Vidíte?
Ale tá žena tak neurobila. Ona mala vieru.
Povedal jej, "Nebol som poslaný ku tebe. Nebol som poslaný ku tvojej rase. A okrem toho, vy nie ste nič iné ako hromada psov. Nepatrí sa, aby som zobral chlieb tu týchto detí a hodil ho vám, hromade psov." Och, joj.
Ale to nezastavilo vieru. Viera je stále tam. Je práve taká čerstvá, ako stále bola. Čo viera uznáva? Pravdu. Ona povedala, "To je pravda, Pane." Ó. Pozerajte na to, koľko málo môžete dostať, nie koľko veľa. Viera vás robí malými. Všimnite si, ona bola stále vytrvalá.
A pri tom, On si ju vôbec nevšímal. On ju ignoroval. A nakoniec sa Mu postavila do cesty a On ju nemohol obísť a potom jej povedal, "Nie som poslaný ku tebe, ku tvojej rase. A tvoja rasa nie je nič iné ako hromada psov. A ja nevezmem chlieb deťom. To nie je správne, aby som zobral chlieb, ktorý patrí deťom, uzdravenie, ktoré patrí tejto skupine, a dal to vám, psom."
A ona povedala, "To je pravda, Pane."
Viera bude stále uznávať, že Slovo je Pravda. Amen. Vidíte? Ak máte skutočnú vieru a Biblia vám hovorí, že robíte zle, vy uznáte, že robíte zle. Nebudete hovoriť, "No, počkaj chvíľu, Ja patrím ku..." Nie, nie, to nie je viera. Ona je tam, kde je ukázané skrze Slovo, či máš pravdu alebo nie. To je pravda. Tak to je.
W. M. Branham, Vytrvalosť, 63-1116E
Paralelné miesto Písma: Marek 7:24-30