Rodinný oltár II, 10.august
Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami. A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci? Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme? (Lukáš 13:1-5)Prorok Jonáš bol tým znamením. Jeho znamenie bolo, keď ho tá veľryba vypľula na breh – to bolo znamenie. Tí ľudia boli pohania, živili sa lovením rýb. A videli tú veľrybu, boha, prísť – boha mora, a ako vypľula toho proroka na breh, aby im odovzdal proroctvo a prišiel na breh. To bolo pre nich znamením. A stal sa hlas, „Čiňte pokánie, inak zahyniete!“ Pred tým, ako by bol Boh udrel na tú krajinu, aby ju roztrhal na kusy a potopil do mora, On poslal proroka s Jeho Slovom. Dal im znamenie, nadprirodzené znamenie. Zapamätajte si, to znamenie dodnes stojí. Ježiš o tom vravel. On povedal, „Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci. Pokolenie zlé a cudzoložné vyhľadáva znamenie.“ A dostanú to – znamenie vzkriesenia. Ak niekedy bolo zlé a cudzoložné pokolenie, tak je to teraz, ako to pán Ježiš povedal, že bude. „Ako to bolo vo dňoch Sodomy, tak to bude pri príchode Syna človeka.“ My sme teraz v tom zlom a cudzoložnom pokolení a oni dostanú znamenie vzkrieseného Krista, Toho istého včera, dnes a na veky.“ Ježiš to povedal. To je pravda. Jonáš prišiel, on bol prorok – Pán ho poslal. Chcel sa tomu vyhnúť, podobne ako Mojžiš. Nemôžete sa tomu vyhnúť. Mnohí vás budú chcieť len potľapkať po chrbte a povedať, „Poď do našej skupiny. Poď do našej skupiny.“ Niet žiadnej skupiny! Boh je ten jediný, pod ktorého patríte. „Poďte ku nám.“ Jonáš sa tomu vyhol – namieril to do Taršíša. Boh ho dal do veľryby a poslal ho priamo späť. A on tam išiel a to bolo to znamenie. Hlas znamenia bol, aby činili pokánie, inak zahynú. Oni poslúchli hlas, lebo uverili znameniu a neboli zničení. A to bol jediný spôsob, ako sa to stalo, pretože uverili znameniu a poslúchli Hlas. To je jediný spôsob, ako sa členovia cirkví tohoto dňa budú môcť vyhnúť súdu – len keď uveria znameniu a budú počuť hlas Boží. Ten hlas bol, „Čiňte pokánie, inak zahyniete!“
W. M. Branham, Hlas znamenia, 64-0214