Čo je červená? Červená je znakom nebezpečenstva. Červená je tiež znakom vykúpenia. Keď sa pozriete na červenú cez červenú, aká je to farba? Biela. Je to tak. Tak keď bola preliata červená krv, aby pokryla červený hriech; Boh sa díva cez červenú krv, díva sa na červený hriech, a to sa stáva bielym. Veriaci nemôže hrešiť. Samozrejme, že nie. Semeno Božie, požehnania Božie zostávajú na ňom. Boh nemôže vidieť nič, okrem Krvi Svojho vlastného Syna. Bez ohľadu na to, čo je v Jeho cirkvi, čo to je, Boh to nevidí, pretože Ježiš stále vykonáva prímluvu, ten najvyšší kňaz. Veriaci nijako nemôže hrešiť, keď tam takáto obeť leží za neho. Samozrejme, že nemôže. A teraz, ak povieš, „Aha, to mi dáva dobrú príležitosť...” Potom to ukazuje, že nie si v poriadku. Budeš si to ceniť. Budeš to milovať (ak si skutočný kresťan) potiaľ, kam ťa hriech bude prenasledovať, že až to nebudeš môcť robiť. „Lebo semeno Božie zostáva v ňom a on nemôže hrešiť.” Biblia hovorí, „Raz očistený skrze Krv Ježiša, nemáte viac žiadosti hriechu.” Ak máte žiadosť, vaše srdce nie je v poriadku s Bohom. No, budete robiť zle, ale to nebudete robiť úmyselne. Rozumiete? Ste chytení do pasce a všetko, do čoho ste chytení, alebo robíte niečo, čo nechcete robiť, to ešte nie je hriech; budete činiť pokánie v tej chvíli, keď uvidíte, že to je zle. Rýchle sa obrátite a poviete, „Ja som to nechcel - nevidel som to.” Môžete to hovoriť po celý život. Človek nechce; preto, že sme takí hlúpi, a tak v tme tu na zemi je za nás krvavé zmierenie, ktoré nás po celý čas prikrýva, pretože prvá chyba, ktorú sme spravili... No, tu je vaša legalistická predstava. „Ó, vieš čo? Tá žena bola posvätená, ale, chvála Bohu, urobila zle, viem, že odpadla.” To je zle. Neodpadla. Urobila chybu. Ak to urobila úmyselne, potom od začiatku nebola v poriadku. Ak to nechcela urobiť a ide pred svätú cirkev Božiu a vyzná to a povie, „Urobila som zle, odpustite mi,” vy ste povinní odpustiť. Ak to vo svojom srdci nerobíte, potom sami máte ísť ku oltáru. Je to tak. Existuje skutočná svätosť v cirkvi. Existuje naozajstná svätosť, svätosť nie z vás, ale z Krista. Ja nemám žiadnu svätosť, ktorú by som Mu predstavil. Ale spolieham na Jeho, ó, na Jeho milosť a mám ju vo svojom srdci. Nezaslúžil som si ju, nič som nemohol urobiť, aby som si to zaslúžil, ale On ma z milosti povolal a pozval ma, aby som prišiel. A pozrel som sa na Neho a On odobral odo mňa tú žiadosť. Robím každý mesiac tisíce chýb, v každom roku. Pravdaže, robím. Ale keď vidím, že som urobil zle, poviem, „Bože, nechcel som to urobiť. Ty poznáš moje srdce. Nechcel som to urobiť, chytil som sa do toho. Nechcel som to urobiť. Odpusť mi, Pane.” Ak som urobil zle svojmu bratovi, poviem, „Brat, odpusť mi; nechcel som to urobiť.” Samozrejme, Boh pozná moje srdce. Tu to máte. Je krvavá obeť. Je moc Evanjelia, na ktorej sa pohybuje svätá cirkev. Nie preto, že vy ste niečo urobili, to je niečo, s čím nemáte nič spoločného. To je zmierenie.Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz? Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz. (Matúš 18:21-22)
W. M. Branham, List Židom 7. kapitola, 57-0922E