Rodinný oltár II, 2. január
A jeho rodičia chodievali každého roku na veľkonočný sviatok hore do Jeruzalema. A keď mu bolo dvanásť rokov, a keď išli oni hore do Jeruzalema podľa obyčaje toho sviatku a keď potom vybudli tam tie dni a vracali sa domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme, a Jozef a jeho matka nevedeli o tom. Ale domnievajúc sa, že je medzi spolucestujúcimi, odišli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. A keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho. A stalo sa po troch dňoch, že ho našli v chráme sedieť medzi učiteľmi počúvať ich a opytovať sa ich. A všetci, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho rozumnosťou a nad jeho odpoveďami. A keď ho uvideli, užasli, a jeho matka mu povedala: Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril. A odišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a poddával sa im. A jeho matka zachovávala všetky tie reči vo svojom srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou a vzrastom a milosťou u Boha aj u ľudí. (Lukáš 2:41-52)
Všimnite si precíznosť Jeho Slova, aké je Ono dokonalé. Všimli ste si, čo povedala Mária? Teraz pre vás, drahí katolíci, ja nemám nič proti vám. Ja nemám nič proti vám. To je ten systém, v ktorom ste. A vy, protestanti, to je to isté. To je ten systém!
„Mária, matka Božia?“ Nájdite si to, dvanásťročný chlapec, jej vlastný syn ju musel opraviť. Nie je ani jedno miesto v Biblii, kde by Ježiš nazval niekedy Máriu svojou matkou. Ona nebola Jeho matka. Ako by mohla byť matkou Božou? Ona bola len lonom, ktoré On použil, aby prišiel na zem, aby sa zamanifestoval na zemi, cez lono. To s ňou nemá vôbec nič spoločného, ani jedno miesto Písma nikde nehovorí „matka.“
Všimnite si, ako sa Mária mýli, ale Jeho Slovo je tak dokonalé. Ona Mu povedala, keď... Našla Ho v chráme, dvanásťročného, diskutoval s teológmi. Udivoval ich ako dvanásťročný chlapec; nechodil ani do školy, alebo ak áno, nemáme o tom žiaden záznam. Ale dvanásťročný chlapec miatol učených v chráme svojou múdrosťou. Ona povedala, „Tvoj otec a ja sme Ťa so slzami hľadali.“ „Tvoj otec!“ Matka sama predstierajúc povedala, „Tvoj otec Jozef a ja sme Ťa so slzami hľadali.“
Čo jej On povedal? „Či neviete, že Ja musím byť vo veciach svojho Otca?“ Keby bol vo veciach Jozefa, staval by domy alebo by bol v tesárskej dielni. Ale On nebol Jozefov syn. „Som vo veciach Svojho Otca.“ Naprávam tieto denominácie a vyznania a všetko, čo počujem. Vidíte? „Ja som vo veciach svojho Otca.“ On nikdy nepripustil, že Jozef bol Jeho otec. Ale Mária pripustila a On sa otočil a napravil ju.
Ona povedala, „Tvoj otec a ja sme Ťa hľadali.“
On povedal, „Ja som vo veciach Svojho Otca,“ ukazujúc tým, že Jozef nebol Jeho otec. Jeho Slová sú dokonalé. Vidíte?
W. M. Branham, Shalom, 64-0112